Hodnotová orientácia navrhovaného slovenského kódexu súkromného práva a zásada ochrany slabšieho subjektu

The article is based on the assumption that from the legal philosophical aspect modern private law has undoubtedly a significant social dimension, in particular due to the europeisation. It is manifested in the increased need of protection of weaker party in private-law relations. The indicated social function of private law is also the basis of the value orientation of the prepared Slovak Civil Code. Adequately to the substantive scope of the code, this function is projected virtually into all its parts. In this way the protection of weaker party, in indivisible unity with the principles of free autonomy of will and legal equality of individuals, become a regular principle of private law, including its code. This principle should lead to the achievement of the real equality of private-law entities, which remains the fundamental principle of this subsystem of law. Ultimately, the purpose of the widest possible application of the protection of weaker party in law is to strike a balance of the interests of all stakeholders and thus achieve an equitable result corresponding to the rules of equity and good morals.

Ako je známe, každá, a teda aj novodobá kodifikácia súkromného práva má právnofilozofický rozmer vyplývajúci zo spoločenskoetických hodnôt, na ktorých je daný súkromnoprávny kódex vybudovaný. Spoločný a jednotiaci základ pre zásadnú hodnotovú orientáciu všetkých súkromnoprávnych kodifikácií patriacich ku kontinentálnemu právnemu systému sa odvíja od existencie trhového hospodárstva a pluralitnej demokracie. Bez týchto dvoch komponentov totiž, ako sme sa o tom v predchádzajúcom období totalitného spoločensko-ekonomického zriadenia mohli presvedčiť, nemožno hovoriť o plnohodnotnom súkromnoprávnom poriadku v spoločnosti vôbec, a teda ani o súkromnoprávnej kodifikácii v pravom slova zmysle. Avšak na druhej strane, aj v rámci ich existencie pod vplyvom spoločensko-politických predpokladov v jednotlivých etapách historického vývoja môžu nastať, a ako sme svedkami, tiež nastávajú zmeny v sústave spoločensko-etických hodnôt, a to nielen v ich poradí, ale najmä v ich celkovom ponímaní, akcentácii, a tým v ich celkovej orientácii.

Primerane tomu veľké súkromnoprávne kodifikácie 19. storočia (Code civil, ABGB, BGB) v podmienkach dominancie liberálnej doktríny v hospodárstve, v politike i v práve kládli v prevažujúcej miere dôraz na individuálny rozmer súkromného práva. Takýto prístup k základnej úprave súkromného práva vyplýval z potreby vymedziť sa jednoznačne voči všetkým feudálnym právnym privilégiám, či už v oblasti vecného práva (delené vlastníctvo), obligačného práva zvýraznením zmluvnej slobody, alebo v individuálnych pracovnoprávnych vzťahoch založených na pracovnej zmluve nahradzujúcej služobnú zmluvu a pod. Preto v týchto kódexoch z pochopiteľných dôvodov úplne dominuje princíp slobodnej tvorby vôle subjektov vyjadrenej najmä vo vlastníckej a zmluvnej slobode, kým uplatnenie a naplnenie ostatných zásad súkromného práva, ktoré by korigovali tento dominujúci princíp, napriek ich proklamácii zostávajú akoby v pozadí, nehovoriac už o sociálnych prvkoch súkromného práva vyjadrujúcich ochranu slabšieho subjektu.

Na sociálnych prvkov v BGB poukázal už koncom 19. storočia Otto von Gierke. Svojou pamätnou prednáškou na pôde Viedenskej právnickej spoločnosti dňa 4. apríla 1889 nazvanou "Die soziale Aufgabe des Privatrechts" vyvolal už svojím názvom, ale najmä obsahom vo vtedajšej právnickej a politickej komunite veľkú pozornosť i rozruch. Gierke poukázal totiž na sociálne povinnosti (zaviazanosti) súkromného práva a z tohto pohľadu podrobil kritike prvý návrh BGB, ktorý ako uviedol "pre osudový omyl", keď prenecháva úpravu sociálnych práv osobitným zákonom, aby všeobecné súkromné právo, t.j. právo občianske, mohlo byť formované čisto individualisticky.¹⁾ Ako ďalej Gierke konštatuje, len "málo kvapiek sociálneho oleja" presiaklo do BGB.²⁾ Dokazuje, že sociálna úloha sa prakticky týka všetkých základných inštitútov súkromného práva počínajúc osobnostnými právami, cez rodinnoprávne, pracovnoprávne vzťahy, vlastnícke právo, nájom bytu, obligačné právo i zodpovednostné vzťahy. Na názory Gierkeho potom nadviazali ďalší autori, ktorí v požiadavkách, aby sa sociálna funkcia súkromného práva, a teda ochrana slabšieho subjektu výraznejšie premietla do kódexu súkromného práva, idú ešte oveľa ďalej.³⁾

Od toho času do súčasnosti sa v tomto smere veľa zmenilo nielen v názorových koncepciách týkajúcich sa hodnotovej orientácie súkromného práva a jeho kodifikácie, ale aj v súkromnom zákonodarstve samom, či už na úrovni národných kódexov, vrátane BGB,⁴⁾ alebo v ostatných desaťročiach na úrovni európskeho komunitárneho súkromného práva. V súčasnosti možno tieto zmeny bezprostredne vnímať na výsledkoch, či priebehu novej vlny národných kodifikácií súkromného práva, ktorá sa uskutočňuje v štátoch strednej a východnej Európy.⁵⁾ Súčasťou tejto vlny je aj kodifikácia v Slovenskej republike.

Od čias Gierkeho do súčasnosti najmä pod vplyvom teórie európskeho súkromného práva, európskej legislatívy a následne základných úprav v národných súkromnoprávnych poriadkoch sa "kvapky sociálneho oleja", parafrázujúc slová Gierkeho, nahradili celými "prúdmi vytekajúcimi z kanistra".⁶⁾ V európskych projektoch, schválených právnych dokumentoch i odporúčaniach dostávajú sa čoraz viac do popredia otázky sociálnej dimenzie súkromného práva, ochrana slabšieho subjektu a pod., vyúsťujúce do požiadavky zaviesť do súkromného práva "sociálnu spravodlivosť". V roku 2004 sa vytvorila osobitná študijná skupina pre sociálnu spravodlivosť v súkromnom práve, ktorá vypracovala Manifest konkretizujúci a ďalej rozvíjajúci ideu sociálnej spravodlivosti v európskom súkromnom práve a v celom procese jeho harmonizácie v štátoch Európskej únie.⁷⁾ V Manifeste sa kritizuje technokratický prístup k zjednocovaniu súkromného práva v Európe a odmieta sa jednostranný dôraz na podporu vnútorného trhu, pričom chýba európska vízia zmluvnej spravodlivosti.⁸⁾ V konečnom dôsledku ide o to, aby sa prostredníctvom presadzovania princípu sociálnej spravodlivosti ovplyvnilo rozdeľovanie majetkových hodnôt v spoločnosti. V tejto súvislosti sa vyzdvihuje potreba "konštitucionalizácie" súkromného práva, čo znamená, že zmluvná sloboda musí byť "vybalansovaná" s ostatnými ľudskoprávnymi garanciami Európskej charty základných práv, akými sú ľudská dôstojnosť, sloboda, rovnosť a solidarita.⁹⁾

V naznačených i v celom rade ďalších teoretických koncepciách, projektoch, ale najmä konkrétnych právnych dokumentoch pre členské štáty záväzného alebo odporúčajúceho charakteru sa odzrkadľuje úsilie orgánov EÚ, aby harmonizácia súkromného práva v nových podmienkach prebiehala na základe skutočných európskych hodnôt s čoraz väčším dôrazom na sociálnu stránku súkromnoprávnych vzťahov. Pritom sa zrejme vychádza z predpokladu, že čas neobmedzeného liberalizmu je nenávratne preč.¹⁰⁾

Uvedený vývojový trend v súkromnom práve na celoeurópskej úrovni pochopiteľne podstatným spôsobom ovplyvňuje v celej šírke smerovanie platného súkromného práva v právnych poriadkoch jednotlivých štátov EÚ. Osobitne sa to týka nových národných kodifikácií súkromného práva, ktorým prichodí riešiť súčasne celý komplex úloh spojených jednak s cieľom zachovať aspoň v nevyhnutnej miere kontinuitu s doterajším právnym stavom a jednak s požiadavkou zachytiť vývojový trend európskeho súkromného práva s jeho sociálnou dimenziou. Tento komplex mimoriadne náročných úloh riešia aktuálne aj tvorcovia slovenského Občianskeho zákonníka i ďalších súvisiacich zákonov. V právnopolitickom ponímaní ide vlastne o spojenie, či skĺbenie liberálnych hodnôt s hodnotami sociálnymi s cieľom vytvoriť takpovediac sociálno-liberálnu koncepciu súkromného práva.¹¹⁾ V súlade s ňou sa aj formovanie a formulovanie hodnotovej orientácie návrhu slovenského OZ odvíja od optimálneho určenia pomeru medzi liberálnymi a sociálnymi hodnotami.

Ideovým základom a právnofilozofickým východiskom pri tvorbe slovenského súkromnoprávneho kódexu sú v prvom rade všeľudské hodnoty uznávané v demokratických štátoch, akými sú individuálna sloboda, rovnosť, ľudská dôstojnosť a ďalšie, ktoré majú svoj pôvod v liberalizme 18. a 19. storočia. Tieto hodnoty sú zakotvené aj vo významných novodobých medzinárodnoprávnych, resp. európskych dokumentoch, najmä vo Všeobecnej deklarácii o ľudských právach z roku 1948 (OSN), v Európskom dohovore o ľudských právach a slobodách publikovanom pod č. 209/1992 Zb., v Charte základných práv Európskej únie, ktorá sa prostredníctvom čl. 6 stáva súčasťou Lisabonskej zmluvy EÚ. Vzhľadom na význam uvedených nescudziteľných a nedotknuteľných ľudských práv a slobôd slovenský občiansky zákonník venuje zvýšenú pozornosť úprave osobnostných práv, zabezpečuje ochranu osobám ako ľudským bytostiam, maloletým, ľuďom zdravotne postihnutým, osobným vzťahom v rodine a pod.

Navrhovaný Občiansky zákonník na jednej strane síce vychádza z tradičných zásad súkromnoprávnych poriadkov, na ktorých sú osnované aj klasické kodifikácie 19. storočia, ale na strane druhej berie