Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Holländer, P., Právní kaleidoskop. Plzeň: Aleš Čeněk, 2020, 368 s.

Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus...
Radujme sa teda, pokiaľ sme mladí. Mladí duchom. Mladícka energia rovná sa radosť umocnená rýchlosťou svetla poznania. Polyhistoricky podkuté zaujatie pre teóriu práva a neskrývaná radosť z hľadania a objavovania paradigiem a ich zmien v rámci jej vývoja je to, čo podľa mňa najlepšie charakterizuje texty a prednášky profesora Pavla Holländera.
Najnovšie pripravil putovanie európskymi dejinami právneho myslenia s nachádzaním historických intencií, s odhaľovaním presvedčivých stôp kontinuity, o ktorom vydáva svedectvo prostredníctvom týchto tém:
1.
Sudičky pri kolíske teórie práva: holizmus, pozitivizmus, analytická a hermeneutická metodológia.
2.
Niet daru slobody bez prekliatia viny? Alebo porozumenie prítomnosti návratom ad fontes?
3.
Dôkaz a meniaca sa predstava pravdivosti v právnom myslení. (postmoderné premietanie),
4.
Dilemy univerzitného štúdia práva alebo hodená rukavica Konrada Liessmanna.
1)
5.
Bolonský veľký tresk alebo hviezdna hodina európskej právnej kultúry.
Ad 1. V prvej polovici 19. storočia niektorí právnici začali skúmať vedeckú povahu svojej disciplíny. Verili, že objavia pojmy a právne pravidlá spoločné pre rôzne právne systémy. Vďaka Holländerovi môžeme nahliadnuť do zákulisia formovania novej metodológie, pochopiť slávnu polemiku Friedricha Carla von Savignyho s Justusom Antoinom Thibautom
(Kodifikationsstreit)
a mnohé ďalšie diskusie. Sedemdesiate roky 19. storočia priniesli zrod teórie práva (právnej vedy) v zmysle
Rechtstheorie, Rechtslehre.
Holländer sa v tomto kontexte venuje hlavne memorandu Adolfa Merkla (1836 - 1896), nie až tak veľmi žiakovi Hansa Kelsena Adolfovi Merkelovi (1890 - 1970). Nie je Merkl ako Merkel. V rámci inventúry zameranej prevažne na dedičstvo predstaviteľov právneho pozitivizmu oprašuje mená ako Ernst Rudolf Bierling (1841 - 1919), ktorý je autorom
Právnickej náuky o princípoch
(Juristische Prinzipienlehre), Karl Binding (1841 - 1920), ktorý sa takmer päťdesiat rokov zaoberal teóriou noriem, Karl Magnus Bergbohm (1849 - 1927), rozvíjajúci program všeobecnej právnej vedy
(Jurisprudenz und Rechtsphilosophie),
Rudolf Stammler (1856 - 1935), podľa slov Gustava Radbrucha "nový zakladateľ nemeckej filozofie práva". Bierling, napríklad, píše:
"Norma je vyjadrené chcenie, ktoré očakáva, že iní ho budú vykonávať.... Všetko právo jestvuje v normách; čo sa nedá redukovať na normy, v skutočnosti nepatrí k právu samotnému
(s. 26 - 30)." A aby sme si nem
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).