Holländer, P.: Priesečníky umenia a práva. Plzeň: Aleš Čenek, 2019, 159 s. ISBN 978-80-7380-760-3.

„Stretávajme sa s časmi, ako nás hľadajú“ apeluje v jednom zo svojich diel W. Shakespeare. Po prečítaní Holländerovho inšpiratívneho diela mi zišla na um paralela: „stretávajme sa s výzvami, ako nás hľadajú“ akoby nás nabádal. V čase súmraku nad justíciou je pochopiteľné, že stojíme pred novými výzvami. Pod prizmou Holländerovej charizmy je táto monografia výzvou, ale aj mementom orietovať sa na hodnotové prieniky práva s inými spoločenskovednými disciplínami. A ako sám autor naznačuje, hlavne s umením.

V prvej kapitole s názvom Chvála presahov autor vychádza z témy vzdelania a jeho modernizácie, ktorá však paradoxne vedie k jeho súčasnému úpadku. Ten tkvie v strate kultúrnosti, ktorá má pôvod v novodobom rozkvete povrchnosti. Kvalitné vzdelanie sa má, okrem nadobúdania vedomostí, venovať aj kultivácii ducha, a to prostredníctvom osvojovania mravného dobra, živého citu či kategórií hodnôt. Tu sa dostávame k prvému tzv. priesečníku medzi právom a umením, pretože "právne hodnoty a právne kategórie sú prítomné v literatúre ... architektúre, filme, hudbe, či výtvarnom umení. Otázka teda znie: v čom spočívajú rozdiely a podobnosti vedy a umenia?" (s. 27) Umenie v "určitých prípadoch má svojbytnú existenciu ..., často sa ale využíva na zdobenie ... často je i nástrojom propagandy..., umenie môže byť i nástrojom reklamy, s umením sa možno stretnúťa ako s nástrojom terapie. Veda predstavuje úsilie o pojmovú, systematickú reflexiu sveta skutočného i tvorbu možného sveta ... reflexiu a tvorbu, ktorá ústi do úsilia o pochopenie vzťahov ... medzi premennými. Formou vedy sú prirodzený a umelé jazyky, v konečnom dôsledku je jej cieľom prechod od pojmového pochopenia klasifikačných, vzťahových a kauzálnych ontologických relácii k pochopeniu a reflexii sveta ako zmeny." (s. 31) Nielen cez komparáciu umenia a vedy či práva sa autor dostáva k definovaniu cieľa umenia, ktorým podľa neho je "pochopenie, vyjadrenie, sprístupnenie určitej tézy, idey, myšlienky, poznania, prostredníctvom emócie ... - ratio je v umení prítomné skôr ako "technika" umenia. Na rozdiel od umenia cieľom vedy je ratio, je vyjadrenie tézy, myšlienky, idey opierajúce sa o racionálne zdôvodnenie." (s. 32) V rámci tejto kapitoly sa prof. Holländer venuje právnikom, ktorí holdovali aj literatúre č