Individuálny vs. spoločný záujem veriteľov v reštrukturalizačnom konaní.

The basic prerequisite for the success of the restructuring is an approved restructuring plan, the acceptance and confirmation of which by court must meet the legal criteria. One of the criteria is the compliance of the restructuring plan with the common interest of the creditors, which is however not defined by law. However, the interests of individual creditors are different, while the shareholders as creditors are in a different position in the process of restructuring. The article is focused on criteria that are applied to a test of creditors´ common interest in respect of conflicts of interest between creditors, and a relationship between the test of creditors´ common interest and the test of the best interest of creditors. With regard to the process of approving the restructuring plan, we also focused on the nature of the creditor´s community and on the legitimacy of the way in which the restructuring plan is approved, whether the creditors with different interests are obliged to be loyal to each other in that community. The article analyzes at the same time the legal nature of the restructuring plan. The article is based on the decisions of the Constitutional Court of the SR (hereinafter referred to as the "Constitutional Court").

"Život" spoločnosti sa neodohráva len v rámci vzťahov medzi jej spoločníkmi a riadiacimi orgánmi, ale aj vo vzťahoch s ďalšími zainteresovanými skupinami, ktoré majú záujem o dianie v spoločnosti. Za zainteresovanú skupinu alebo za záujmovú skupinu je považovaný každý jednotlivec alebo skupina, ktorá môže ovplyvniť spoločnosť alebo môže byť spoločnosťou ovplyvnená. Záujmová skupina môže byť určená pomocou skutočných alebo potenciálnych škôd alebo prínosov, ktoré pocíti ako dôsledok konania alebo absencie konania spoločnosti.¹⁾,²⁾ Veritelia, zamestnanci a spotrebitelia ako osoby patriace do záujmovej skupiny pôjdu do vzťahov so spoločnosťou len, ak budú predpokladať výsledok prospešný aj pre nich³⁾ ; korporátne transakcie by mali byť prospešné pre všetky zúčastnené strany. Cieľ spoločnosti, ktorým je uspokojovanie záujmov rôznych záujmových skupín, je v konečnom dôsledku prospešný samotnej spoločnosti. Ako uvádza prof. Malý⁴⁾, otázkou je, či majú mať všetky záujmové skupiny rovnaké práva, alebo niektoré z nich sú významnejšie.

V určitom štádiu existencie spoločnosti dochádza k ohrozeniu alebo k takmer úplnému zmareniu uspokojenia záujmových skupín. Takéto štádium eskaluje konflikt medzi zainteresovanými osobami. V čase straty ekonomickej rovnováhy spoločnosti je nevyhnutné korigovať práva a povinnosti vybraných záujmových skupín. V stave otriasajúceho sa ekonomického zdravia spoločnosti, keď je ďalší osud spoločnosti neistý, nastupujú rôzne mechanizmy, ktorých cieľom je ochrana veriteľov.⁵⁾

Do popredia vystupujú záujmy veriteľov pred záujmami spoločníkov, a v prípade vhodnosti, respektíve pri naplnení definičných znakov hrozby úpadku alebo úpadku spoločnosti nastupuje povinnosť dlžníka iniciovať konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie.

Takéto štádium existencie spoločnosti nepochybne znamená, že jej majetok nebude postačovať na uspokojenie jej všetkých veriteľov. Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR) z tohto dôvodu zabezpečuje, že spoločníci ako spriaznené osoby⁶⁾ nemôžu byť uspokojení (inak počas existencie spoločnosti, ktorá nie je úpadku sú chránení "štítom spoločnosti" s určitými informačnými výhodami) skôr ako ostatní veritelia. Z toho pramení aj základná funkcia procesov konkurzu a reštrukturalizácie, a to zabrániť tomu, aby boli veritelia uspokojovaní individuálne, a tým dochádzalo k zníženiu majetku na úkor ďalších veriteľov. Dochádza k zmene štruktúry, keď sa veritelia stávajú vlastníkmi majetku spoločnosti, ktorý po speňažení slúži na uspokojenie (čiastočné, pomerné) ich pohľadávok. Veritelia sú tak postavení pred problém koordinácie, ktorý je riešený cez osobitnú kontrolnú štruktúru.⁷⁾ Podľa ZKR je táto štruktúra tvorená schôdzou veriteľov a veriteľským výborom. Veritelia majú vplyv na formu riešenia úpadku dlžníka, či dôjde k likvidačnému konkurzu, v ktorom dôjde k speňaženiu majetku podliehajúcemu konkurzu, alebo či vstúpia do procesu reštrukturalizácie a dajú prostredníctvom schválenia reštrukturalizačného plánu dlžníkovi ešte príležitosť na pokračovanie v podnikateľskej činnosti.

Pre "predbankrotové" obdobie je zväčša charakteristické vyrovnávanie sa s konfliktom záujmov medzi spoločníkmi a veriteľmi, vo fáze procesu konkurzu a reštrukturalizácie .⁸⁾ V predkladanom príspevku sa sústredíme predovšetkým na konflikt záujmov veriteľov pri schvaľovaní reštrukturalizačného plánu, keďže jeho schválenie je podmienené ochotou veriteľov a prijatím v každej skupine potrebnou väčšinou ich hlasov. Zameriame sa na pojem spoločný záujem veriteľov v konfliktom prostredí procesu schvaľovania reštrukturalizačného plánu. Či je možné pri konflikte záujmov veriteľov odvodiť ich spoločný záujem a aké kritériá sa na vyhodnotenie spoločného záujmu veriteľov aplikujú v praxi. Zohľadňujeme aj skutočnosť, že samotní spoločníci môžu byť v postavení veriteľov.

Reštrukturalizácia, tak ako aj konkurz, predstavuje kolektívne uspokojovanie veriteľov. V rámci tohto kolektívneho uspokojovania dochádza k súbehu viacerých veriteľov a stretu ich individuálnych záujmov. individuálny veriteľ nemá dôvod akceptovať ukrátenie uspokojenia svojej pohľadávky v prospech uspokojenia iných subjektov.⁹⁾ Snaha o maximalizáciu individuálneho uspokojenia jedného veriteľa môže vyvolať konflikt medzi veriteľmi, nakoľko žiaden z veriteľov nemá záujem pomerne sa deliť s ďalšími veriteľmi, respektíve vzdať sa uspokojenia časti svojej pohľadávky v prospech ďalších veriteľov dlžníka. Takéto individuálne presadzovanie vlastných záujmov nekorešponduje so zmyslom a účelom konkurzu a reštrukturalizácie, ktorých základnou črtou je práve zabrániť individuálnemu uspokojeniu v prospech uspokojenia kolektívneho.¹⁰⁾ Reštrukturalizácia súčasne predstavuje ochranu dlžníka pred zástupmi jeho veriteľov, keď svojimi účinkami bráni individuálnemu uspokojovaniu veriteľov prostredníctvom zákazu začať exekúciu, resp. prostredníctvom príkazu jej prerušenia, nepripustením výkonu za bezpečovacích práv, ale aj prostredníctvom zákazu započítania pohľadávok voči dlžníkovi, čo je však aj v záujme veriteľov na dosiahnutie ich vyššieho uspokojenia.¹¹⁾

Konflikt medzi individuálnymi záujmami veriteľov je živený aj faktom, že miera uspokojenia veriteľov je v procese reštrukturalizácie (ako aj konkurzu) rozdielna, čo je dané viacerými faktormi (napr. existenciou zabezpečenia pohľadávky, právnym dôvodom pohľadávok, ale aj povahou subjektu¹²⁾ ). Právne pomery dlžníka a veriteľov sa podľa ZKR upravujú osobitným spôsobom, pričom ZKR umožňuje aj prijatie takého plánu, pri ktorom budú niektorí veritelia uspokojení v rámci reštrukturalizácie horšie ako ostatní. Takéto nepomerné uspokojenie spočívajúce v zmene pohľadávky niektorého veriteľa čo do výšky¹³⁾ alebo zmene pohľadávky niektorého veriteľa týkajúcej sa zabezpečenia ručením¹⁴⁾, nie je považované za porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy. Takáto ústavná konformita je podmienená tým, že potvrdený reštrukturalizačný plán zabezpečuje všetkým veriteľom zahrnutým do jednej skupiny rovnaký rozsah uspokojenia ich pohľadávok (čo zodpovedá ich spoločnému záujmu).¹⁵⁾ Vzhľadom na individuálne záujmy veriteľov je aktuálna na posúdenie ich spoločného záujmu.

Definovanie spoločného záujmu veriteľov je nevyhnutné pri rozhodovaní súdu o potvrdení alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu¹⁶⁾ ; ZKR však jeho definíciu neobsahuje. Povinnosťou zisťovať obsah pojmu spoločný záujem veriteľov je teda zaťažený príslušný všeobecný súd¹⁷⁾, ktorý by mal v procese reštrukturalizácie pôsobiť aktívne a nemal pri rozhodovaní o prijatí, ale aj o zamietnutí plánu, postupovať čisto formalisticky, ale mal by vychádzať z konkrétnych zistení a skutkových okolností reštrukturalizácie a venovať pozornosť materiálnej stránke reštrukturalizácie.^{18) 19)}

Cieľom reštrukturalizácie nie je zabezpečiť stopercentné uspokojenie pohľadávok veriteľov, čo by zodpovedalo ich individuálnym záujmom, ale ich postupné uspokojovanie pri súčasnom zachovaní aspoň podstatnej časti prevádzky podniku.²⁰⁾ Kolektívne uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii vylučuje ich individuálne uspokojenie, čím sa vylučuje záujem veriteľa o plné uspokojenie jeho pohľadávky a . Každý veriteľ má teda v rámci riešenia úpadku dlžníka predovšetkým záujem na čo najvyššom uspokojení svojich pohľadávok²¹⁾.

Práve záujem o čo najvyššie uspokojenie pohľadávok je východiskom definovania spoločného záujmu veriteľov.²²⁾ V reštrukturalizácii sa najvyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov odvíja od požiadavky na vyššie uspokojenie ich pohľadávok ako by dosiahli v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka.²³⁾ ide o tzv. . Otázkou je, či pozitívny test najlepšieho záujmu veriteľov, t.j. konštatácia sama osebe postačuje na definovanie spoločného záujmu veriteľov?

Súd by mal hľadať spravodlivú rovnováhu medzi právnymi záujmami jednotlivých veriteľov.²⁴⁾ Samotné číselné deklarovanie vyššieho uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii ako v konkurze reštrukturalizačným plánom nebude samo o sebe postačovať na konštatovanie súladu so spoločným záujmom veriteľov. Spoločný záujem veriteľov sa prelína aj s ďalšími dôvodmi na zamietnutie reštrukturalizačného plánu súdom, najmä dosiahnutím prijatia plánu podvodným konaním alebo poskytnutím osobitnej výhody niektorému veriteľovi²⁵⁾ (napr. veriteľovi s rozhodujúcim počtom hlasov)²⁶⁾, ale aj požiadavkou na spravodlivosť plánu ku skupinám veriteľov.²⁷⁾,²⁸⁾

V súdnych rozhodnutiach je možné zachytiť snahu o zadefinovanie pojmu spoločný záujem veriteľov. Pojem spoločný záujem veriteľov sa vymedzuje ako nadradený záujem všetkých veriteľov nad záujmy jednotlivých. Meradlom je pritom hľadisko spravodlivosti a výnosnosti v porovnaní s ostatnými spôsobmi riešenia úpadku. Spoločným záujmom veriteľov je (musí byť) maximalizácia uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov všetkých veriteľov s dlžníkom.^{29) 30)} Reštrukturalizačný plán bol podľa názoru všeobecného súdu v súlade so spoločným záujmom všetkých veriteľov, keď vo všetkých vytvorených skupinách poskytoval vyššiu mieru uspokojenia ako v prípade konkurzu, a to v čo najväčšom rozsahu a v čo najkratšom čase, pri ekonomickej udržateľnosti plánu.³¹⁾ Kým kritérium spravodlivosti je subjektívny predpoklad, ekonomická udržateľnosť je objektívny predpoklad schválenia reštrukturalizačného plánu.

Ak plán poskytuje ktorémukoľvek účastníkovi horšie uspokojenie, ako by dosiahol v konkurze, je plán v rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Horšie postavenie môže zakladať aj plán, ktorý síce formálne deklaruje vyššiu mieru uspokojenia ako prípadný konkurz, avšak takýto plán je evidentne neudržateľný, t.j. fakticky k takému uspokojeniu nedôjde.³²⁾ V literatúre je spoločný záujem veriteľov ďalej definovaný tiež tak, aby prijaté rozhodnutie nepoškodzovalo žiadneho z veriteľov a aspoň jeden z veriteľov mal z neho prospech.³³⁾

Obsah pojmu spoločný záujem veriteľov môže mať v jednotlivých reštrukturalizáciách rôznych dlžníkov rozdielny obsah, v závislosti od individuálnych či skupinových záujmov jednotlivých (skupín) veriteľov.³⁴⁾ Vzhľadom na možnosť rozdielneho obsahu spoločného záujmu veriteľov sa v odbornej literatúre definuje spoločný záujem veriteľov ako tzv. pri rozhodovaní súdu.³⁵⁾

Na rozdiel od slovenskej právnej úpravy v českom zákone č. 182/2006 Sb. o úpadku a spôsoboch jeho riešenia (ďalej len insolvenční zákon) je v § 2 tohto zákona uvedená definícia spoločného záujmu veriteľov, ktorého definícia korešponduje s definíciou, ktorú si osvojili slovenské súdy.³⁶⁾ Nad týmto spoločným záujmom veriteľov, ktorý je určujúci pre všetky subjekty insolvenčného konania, nie je žiadny ďalší záujem (napr. iný osobitne významný obecný alebo verejný záujem). Spoločný záujem veriteľov ustupuje len pred zabezpečeným postavením niektorých veriteľov, osobitne zabezpečených veriteľov.³⁷⁾ Definíciu podľa § 2 insolvenčního zákona použil priamo s odkazom na uvedené ustanovenie vo svojom rozhodnutí aj Ústavný súd SR na definovanie spoločného záujmu veriteľov.³⁸⁾

Nepomer medzi uspokojením spoločníkov ako spriaznených veriteľov a veriteľov vyplýva z § 137 ods. 5 ZKR, pričom ich pohľadávky nemôžu byť uspokojené rovnako alebo lepšie ako ostatné pohľadávky. Uspokojenie by malo byť nižšie čo do výšky a neskoršie čo do času.³⁹⁾ Je potrebné uviesť, že zákonodarca spriaznených veriteľov z balíka tých veriteľov, ktorých spoločný záujem súd vyhodnocuje⁴⁰⁾, avšak stanovil nepomer v rozsahu ich uspokojenia. Záujem spriaznených veriteľov sa bude vo vzťahu k záujmom ostatných veriteľov odvodzovať cez zákonný nepomer. Neznamená to však, že by súd pri posudzovaní spoločného záujmu veriteľov nemal zohľadniť aj záujem spoločníkov ako veriteľov.

Uprednostnenie veriteľov pred spoločníkmi je vyjadrené aj , podľa ktorého nemôže dôjsť k uspokojeniu spoločníkov (), pokiaľ neboli veritelia () uspokojení v plnej výške.⁴¹⁾ Uvedené je vyjadrením základného pravidla korporátneho práva "dlh ide pred kapitálom s ohľadom na dlžníkov majetok" ()⁴²⁾. ZKR však neobsahuje takéto pravidlo absolútnej priority, ktoré by zabezpečovalo plné uspokojenie pohľadávok veriteľov pred uspokojením spriaznených veriteľov. Ustanovenie § 137 ods. 5 ZKR c