K fenoménu kodifikácie súkromného práva.

By scrutinizing the phenomenon of codification of private law the author enquires whether the process of codification as understood in the civil law legal family and a complex civil code itself still have a place in the contemporary legislation and in the private law practice. Codification is hereby perceived as the traditional vehicle of private law innovation in Europe. Thus common features of codification are analysed and the variation of the concept in common law systems is taken note of. Furthermore, it is evaluated what effect on the legal system and the society does the codification bring about. On background of the analysis of concrete historical experience with codification, it is suggested that the codification legacy in continental Europe is still relevant, whereas certain features of the phenomenon have to be redefined in order to serve the purpose of innovating and stabilizing modern private law, which is to take account of the social and metalegal context, in which it is applied. Therefore stronger preference of open concepts and principles seem to be required and higher demands on the expert legislative work as well as judicial analytical depth are postulated.

Sociálno - ekonomický vývoj, podľa Basedowa,¹⁾ neprebieha lineárne a v jednotnom rozsahu, ale v určitých vlnách. Po fáze rýchlych zmien v spoločenskom súžití nasleduje vo všeobecnosti pokojnejšie obdobie, ktoré umožňuje spoločnosti skonsolidovať sa, či priamo si takéto upokojenie vyžaduje. Predovšetkým v krajinách kontinentálneho právneho systému sú tieto obdobia spoločenského vývoja kopírované obdobiami spoločenského konsenzu na zavedení súkromnoprávnych kodifikácií. V pokojnom období nastáva "hodina kodifikácie či rekodifikácie, ktorá umožňuje abstrahovať od množstva jednotlivých pravidiel a ustanoviť určujúce princípy.".²⁾ Z pohľadu Maxa Webera kodifikácia predstavuje fázu právneho vývoja, v ktorom právo dozrieva.³⁾ Naznačené kodifikačné vlny prebiehajú počnúc racionálnymi kodifikáciami okolo r. 1800, nasledované druhou vlnou národných kodifikácií od druhej polovice 19. storočia, cez tretiu vlnu prijímania kódexov po druhej svetovej vojne najmä vďaka zavádzaniu socialistických systémov v strednej a východnej Európe.⁴⁾ Hoci od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia právna veda dochádzala k záveru, že kodifikácia ako metóda súkromnoprávnej regulácie je na ústupe, či už z dôvodu drobenia systematizovanej právnej regulácie do osobitných právnych aktov, či dekonštrukcie kodifikovaných inštitútov judikatúrou či právnou vedou, a to pod hlavičkou "kodifikačného pesimizmu" (Schmidt) alebo "dekodifikácie" (Irti)⁵⁾, aktivity smerujúce k prijímaniu nových súkromnoprávnych kódexov či podstatnej konsolidácii jestvujúcich súkromnoprávnych kodifikácií nielen v krajinách bývalého socialistického bloku⁶⁾, ale aj v západnej Európe⁷⁾ a ďalších štátoch⁸⁾ naznačujú, že z hľadiska národného idea kodifikácie prežíva renesanciu.⁹⁾ V čase nástupu tejto "aktuálnej" kodifikačnej vlny pred vyše dvadsiatimi rokmi vyslovil Legrand globálnu obavu, aby na pozadí výrazných spoločenských zmien, ale najmä zmien v štruktúre práva a jeho prameňov, ako i spôsobov jeho uplatňovania sa prijímanie alebo rekodifikácia občianskych zákonníkov nestala pre budúce generácie právnikov a najmä pre právnikov dvadsiateho prvého storočia.¹⁰⁾

Dnes, keď na Slovensku už vyše štvrťstoročie aktuálna otázka rekodifikácie súkromného práva je predmetom cyklického formálneho i obsahového prehodnocovania¹¹⁾ a rozvoj súkromného práva katalyzovaný európskou normotvorbou a čoraz viac spoločným právnym diskurzom dostáva prívlastok "sociálne"¹²⁾ ako kategória presahujúca historické chápanie kodifikačného diela, zdieľame túto starosť o to, aby sa právo nielen na Slovensku, ale i v celej Európe inovovalo k lepšiemu a aby sa táto inovácia robila dobre. V tejto stati preto osobitne analyzujeme znaky kodifikácie, tohto nositeľa súkromnoprávnej inovácie v kontinentálnej Európe, tak ako vyplývajú z kodifikačnej tradície posledných storočí a ozrejmíme si odchýlky v chápaní kodifikácie v angloamerických právnych systémoch. Ďalej vyhodnotíme, aké účinky v právnom systéme a celej spoločnosti - adresátovi a užívateľovi normotvorby - kodifikácia má a môže vyvolať. Na pozadí konkrétnych aspektov historickej skúsenosti s kodifikáciou sa napokon zamyslíme, aké miesto má alebo môže mať fenomén kodifikácie v súčasnej spoločenskej realite, v ktorej súkromnoprávna normotvorba by nemala byť iba rigidne chápaným obmedzením slobody jednotlivca alebo jej abstraktnou deklaráciou, ale skôr platformou, kde si najširší spoločenský kontext a špecifiká konkrétnych vzťahov nachádzajú priestor pre svoju reflexiu.¹³⁾ Naše zistenia je následne možné zohľadniť nielen vo vnútroštátnom kontexte, ale i nadnárodnom, z hľadiska uplatnenia tejto legislatívnej formy, ak by mala v konečnom dôsledku prispieť k zlepšovaniu efektivity právnych vzťahov predovšetkým v majetkovej oblasti v Európe.

Charakteristickou črtou práva krajín patriacich do kontinentálneho právneho systému je skutočnosť, že občianske právo () je srdcom ich právneho systému. Je zrejmé, že pre takéto krajiny Občiansky zákonník vyjadruje základné hodnoty, je sám "chartou - ústavou (súkromného práva)", či dokonca "gramatikou práva".¹⁴⁾ Aj preto naša úvaha o kodifikácii sa musí sústrediť na súkromnoprávnu kodifikáciu napriek všetkým nedostatkom, ktoré tento prívlastok má,¹⁵⁾ resp. občianskoprávnu ako jadra súkromného práva.

Kodifikácia je štandardným spôsobom ako právo spraviť verejným a prístupným, ako aj spôsobom zaznamenania právnych noriem v písanom texte.¹⁶⁾ Je nástrojom používaným od najstarších dôb vývoja práva. A ako sa s priebehom času mení materiálna stránka práva, tak aj kodifikácia ako metóda prešla vývojom z hľadiska spôsobu jej tvorby, jej koncepčných obsahových otázok i subjektov participujúcich na jej príprave a najmä funkcií, ktoré v určitom právnom systéme danej doby zaujíma. Do dnešných dní možno vypozorovať niekoľko jednotiacich prvkov, ktoré sa vyprofilovali pri tvorbe a analýzach kodifikácií predovšetkým v kontinentálnom právnom systéme.

Vo všeobecnosti možno kodifikáciu definovať ako zhrnutie právnych noriem určitého právneho odvetvia spísaných v jednotnom zákonnom akte. Kodifikácia aj vo význame "kódex", "zákonník" spisuje právo, osobuje si nárok na určitú komplexnosť, mala by byť prehľadne členená a mala by systematicky používať jednotný pojmový aparát.¹⁷⁾ Pri klasickej idei kodifikácie by tieto prvky mali byť "kombinované aj s úplným zrušením predchádzajúceho práva vzťahujúceho sa na totožný predmet.".¹⁸⁾ Trocha nadnesene možno povedať, že "[k]odifikácia zakladá intelektuálnu snahu nahliadať na súkromné právo ako na systematickú entitu.".¹⁹⁾

Hesselink²⁰⁾ v podobnom duchu odvodzuje charakteristické znaky "kodifikácie" a dáva ju do kontrastu s "harmonizáciou" v zmysle jestvujúcich aktov EÚ v oblasti súkromného práva. Pre účely nášho skúmania bude nanajvýš dôležité sa pri jednotlivých vlastnostiach kodifikácií občianskeho práva pristaviť.

Kodifikácia by mala byť , t.j. pokrývať súkromné právo v jednom zákonníku. Za pomoci abstraktných pojmov by kódex mal byť spôsobilý dať odpoveď na akúkoľvek právnu otázku. Práve abstraktné právne normy obsiahnuté vo väčšine občianskoprávnych zákonníkov v kontinentálnom právnom systéme, ktoré iba zriedka zachádzajú do prílišného detailu, hoci i v špecifických ustanoveniach, niekedy charakteru princípov či zásad, umožňujú zachovať kódexu určitú mieru stability a zároveň flexibility vo vzťahu k dynamike spoločenského vývoja. Všeobecnosť ustanovení súkromnoprávneho kódexu môže taktiež "slúžiť ako pre aktívnych sudcov, ktorí rozhodujú právne veci na základe nových doktrín - často odvodených právnou vedou a následne využijú nejaké vágne ustanovenie na ich podporu.".²¹⁾ Napriek tomu býva komplexnosť kódexov najmä v krajinách nesprávne chápaná ako obmedzenie²²⁾ a zahltenie detailnými ustanoveniami, ktoré by, slovami R. Pounda, robili zo súdov "justičné automaty", do ktorých sa na jednej strane vloží skutkový stav a z druhej strany vyjde hotové rozhodnutie.²³⁾ Ideál komplexnosti kódexu, ktorý by považoval interpretačnú a aplikačnú slobodu sudcu (samozrejme, rámcovanú zákonom) za neželateľnú, je v súčasnosti už prekonaný.²⁴⁾

Kodifikácia je , čo sa prejavuje tým, že obsahuje všeobecné ustanovenia, niekoľko úrovní abstrakcie a zároveň je vnútorne koherentná (aspoň sa o to usiluje).

Možno k tomu dodať, že najmä v občianskych zákonníkoch v krajinách, ktoré prešli výraznými spoločenskými a ekonomickými zmenami, ktoré sa pravidelne odrážali na obsahu súkromnoprávneho kódexu, môže byť vnútorný systém a koherentnosť zákonníka výrazne oslabená,²⁵⁾ no práve v takých fázach by systematickosť kódexu mala byť dopĺňaná systémom súkromného práva ako vedeckou kategóriou, ktorý niektoré nedostatky kódexu upravuje či anticipuje. Systematický charakter kódexu, ktorý prebehol procesom svojej interpretačno - aplikačnej i legislatívnej prestavby, tak nadobúda inú kvalitu: "z majstra v ustanovovaní práva bol kódex degradovaný primárne na konceptuálno - referenčný rámec každodennej praxe tvorby práva. Už nie je stelesnením, ale iba referenčnou základňou živého práva.".²⁶⁾ V tomto zmysle Varga súkromnoprávnemu kódexu pripisuje "biblickú funkciu", t.j., že Občiansky zákonník napriek svojej sociálnej zastaranosti zostáva organizačným centrom (Bibliou) občianskej spoločnosti.²⁷⁾ Kumulácia dekodifikačných prvkov (najmä roztrieštenosť a neprehľadnosť úpravy) môže byť zároveň dobrým indikátorom blížiacej sa kodifikačnej vlny. Systematickosť možno určite zaradiť k definičným znakom súkromnoprávnej kodifikácie, avšak konkrétne národné súkromnoprávne kódexy volia mierne odlišnú systematiku, t.j. vnútornú štruktúru, a to najmä s prihliadnutím na historické modely a intelektuálnu tradíciu vedy súkromného práva v určitej oblasti.²⁸⁾

môže byť označená za ďalší typický prvok kodifikácií, avšak nie obsahovo univerzálny, nakoľko práve v tejto oblasti je výsledný text obzvlášť závislý od legislatívno - technickej tradície a dominantných osobností tvorcov zákonných textov. Tak môže na jednej strane francúzsky odvodzovať svoju štylistickú hodnotu z použitia elegantného a jednoduchého jazyka,²⁹⁾ ktorý mal byť všeobecne zrozumiteľný jednoduchému občanovi ako hlavnému adresátovi tejto normy, a na strane druhej nemecký BGB zo svojej profesorskej komplexnosti využívajúcej vysoko abstraktné, technické pojmy a nespočetné krížové odkazy naprieč systémom súkromného práva.³⁰⁾

Kodifikácia je, ďalej, - národnej, kde za tvorbu a prípadnú potrebnú úpravu zodpovedá jeden legislátor a je aplikovaná v rámci jedného súdneho systému.

Napokon kodifikácia je aj , čo znamená, že má vyjadrovať právo v skutočnej, jasnej a koherentnej podobe. Novelizácie, samozrejme, pripúšťa,³¹⁾ avšak tie nie sú zámerom kódexu, ale vyplývajú z vôle legislátora, reflektujúcej požiadavky spoločnosti.

Pokiaľ uvažujeme o znakoch kodifikácie, treba spoločne s Vargom súhlasiť, že v prvom rade predstavuje určitú formu právnej regulácie. Vo svojej podstate je "neutrálnou formou, nástrojom, ako zabezpečiť transformáciu štruktúry a obsahu práva.".³²⁾ Samozrejme, za každou významnou kodifikáciou možno nájsť zreteľné spoločensko - politické pohnútky a ambície, no "kodifikácia je iba jednou z viacerých foriem, pomocou ktorých je vyjadrené nejaké politické úsilie.". Aj vzhľadom na rôznorodé epochy, počas ktorých sa súkromnoprávne kodifikácie na svete objavovali a objavujú, a odlišné úlohy, ktoré mali v danom okamihu v spoločnosti plniť, nie je možné definitívne označiť jednotný politicko - ideologický znak použiteľný univerzálne pre akúkoľvek súkromnoprávnu kodifikáciu. Pre účely tejto state postačí zhodnotiť, že každá kodifikácia určitý hodnotový i politický základ má.³³⁾ Najmä v prípade kodifikácií zasiahnutých postupnými rozkladnými dekodifikačnými vplyvmi rôzneho pôvodu, ako je príklad súčasného slovenského Občianskeho zákonníka, môže byť postupom času veľmi ťažké - ba až nemožné - takýto (jednotný) základ identifikovať.³⁴⁾

Pri charakteristike vonkajších znakov kodifikácií, obzvlášť s výhľadom na ich možnú využiteľnosť ako nástroja budovania súkromnoprávnej konceptuálnej schémy, ktorá by stavala mosty porozumenia právnikov v Európe, nie je možné opomenúť ešte jednu otázku, a to skutočnosť, že kodifikácia občianskeho práva v jednotlivých právnych systémoch môže mať značne odlišné chápanie i funkcie, ktoré v danom právnom poriadku plní. Tým nemáme na mysli iba deľbu do kodifikačných právnych rodín, či osobitné právne systémy, ktorých kodifikácie majú zásadne prvky kontinentálnych kodifikácií, ale aj mnohé osobitné črty.³⁵⁾ Pôjde o charakteristické znaky súkromnoprávnych predpisov v krajinách anglo - amerického právneho systému (), z ktorých mnohé predpisy sa aj nazývajú kódexmi či priamo Občianskymi zákonníkmi.³⁶⁾

Samotný pojem zákonník () má v anglo - americkom prostredí značne široké chápanie. Na základe analýzy súdnych rozhodnutí³⁷⁾ (čo môže byť pre kontinentálnu právnu vedu samo osebe prekvapujúce vo vzťahu k hľadaniu abstraktnej definície kódexu), možno zákonník definovať ako "akýkoľvek systematický súhrn práva, obzvlášť taký, ktorý má silu zákona.". Mal by sa vyznačovať presným, vyčerpávajúcim systematickým "znovuzavedením" práva, ktoré je odvodené jednak z jeho primárnych zdrojov, pôvodných predpisov a aj rozhodnutí súdov, čím sa odlišuje od kompilácií samotných právnych predpisov, hoci niekedy sú tieto termíny používané v zhodnom význame. Termín teda nie je úplne jednotný a jednoznačný. Kódex tak môže byť výnimočne aj osobitným právnym predpisom, no spravidla sa ním rozumie skôr výsledok oficiálnej či neoficiálnej (komerčnej) redakčnej činnosti, keď sa právo systematicky a tematicky usporadúva do prehľadnej, členenej štruktúry za účelom spraviť právne normy natoľko "jasné a praktické, aby každý občan mohol jednoducho vyhľadať, kde sa nachádzajú a zistiť, čo obsahujú.".³⁸⁾ Takáto "kodifikácia" zákonov či práva musí byť konformná s "organickým právom", môže sa uskutočniť rôznymi formami a jej cieľom je prevziať miesto práva ako bolo skôr formulované a, čo je dôležité, jej "legislatíva svoju autoritu odvodzuje z organického práva",³⁹⁾ ktorému kodifikácia zodpovedá, a nie z vlastnej zákonodarnej moci. Napriek tomu, že takéto použitie slova "kodifikácia" sa výnimočne objavuje aj na európskom kontinente,⁴⁰⁾ z pohľadu tohto právneho systému by uvedená metóda usporadúvania práva mala byť správne označovaná skôr ako kompilácia alebo konsolidácia právnych noriem.⁴¹⁾

Anglo - americké právo, pravda, pozná aj zákonníky vo význame všeobecne záväzných právnych predpisov legislatívneho orgánu, hoci toto označenie nie je úplne bežné. Takéto legislatívne akty - zákony - sú však ponímané ako "súčasť väčšej masy sudcovského práva, ktoré bolo historicky dominantným prameňom práva.".⁴²⁾ Z toho následne aj vyplýva vzťah medzi týmito prameňmi práva pri aplikácii a interpretácii zákonných noriem. Na rozdiel od interpretácie ustanovenia klasického kontinentálneho Občianskeho zákonníka, ktorá môže byť deduktívna, rozširujúca, či s použitím analógie, zákon v systéme je vykladaný "zužujúco, vo všeobecnosti sa usilujúc chápať akýkoľvek text ako výnimku z pravidiel a princípov obsiahnutých v sudcovskom práve.".⁴³⁾ Vhodnou ilustráciou tohto prístupu je ustanovenie § 1:103 UCC,⁴⁴⁾ ktorý vypočítava celý rad obyčajových doktrín v čo najširšom význame, ktoré sa majú použiť subsidiárne voči ustanoveniam UCC (pododsek b)) ako ustálená masa práva, a zároveň v pododseku a) ustanovuje pre aplikačnú prax zásadu, aby tento zákonník vykladala a aplikovala liberálne tak, aby zavádzal do života jeho základné ciele a politiky, ktorými sú

Pre takýto zákonník je teda nesmierne dôležité súvisiace právo, z kto