K osemdesiatke prof. JUDr. Jána Lazara, DrSc.

My ľudia tvoríme pospolitosti a združujeme sa viac-menej do malých či väčších celkov. Tento sa, pravdaže, vzťahuje i na vysokoškolských učiteľov a onen celok, , sa bežne pomenúva slovom "fakulta", eventuálne "univerzita". Všetci sa v rámci uskupenia poznáme, nikto neunikne pozornosti. A to je dobré. Aj pán profesor Lazar neušiel našej pozornosti. Aj on je členom fakulty, ktorá je pre neho viac než životným príbehom, tak povediac . Teda mám česť krátko vás informovať o živote a profesijnom diele pána profesora.

Ján Lazar sa narodil 28. augusta 1934 v obci Jakubov, okres Malacky. Prvé dejstvo jeho životného príbehu prebehlo, ako inak, v réžii rodičov. Otec obecný kováč, matka v domácnosti, viedli deti, päť synov, v úcte ku knihe a podporovali ich v záujme o vzdelávanie a poznávanie, čoho dôkazom bola existencia domácej knižnice. Preto po ukončení základnej školy začal Ján študovať na klasickom osemročnom gymnáziu v neďalekých Malackách, v dakedajšom zemepanskom meste. Štúdium na gymnáziu vyžadovalo od mladého gymnazistu úplne iné nároky než na základnej škole, pochopiteľne. A mimoriadne náročná bola dochádzka na gymnázium. Keďže v tom čase nejestvovala medzi Jakubovom a Malackami železničná doprava (tá nie je dodnes) a ani autobusová doprava, musel dochádzať do Malaciek a naspäť na bicykli; aj v sobotu. Najhoršie to bolo, keď v zimných mesiacoch napadol sneh, tak v sťažených poveternostných podmienkach bol nútený prísť do školy pešo. Keď pomyslíme, že vzdialenosť z bydliska do školy merala desať kilometrov, tak asi dve hodiny dennodenne strávil na ceste do školy a domov. Veruže ťažko sa študovalo na Slovensku mládeži začiatkom druhej polovice 20. storočia.

Maturoval v roku 1953 a v tom istom roku sa zapísal na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, vtedy jedinej právnickej fakulty na Slovensku. A teraz sa začalo druhé dejstvo životného jestvovania a odteraz až doteraz, vo vlastnej réžii.

Patril k študentom s vynikajúcimi študijnými výsledkami s mimoriadne svedomitým a zodpovedným prístupom k právnickému štúdiu. Pred desiatimi rokmi, pri príležitosti jeho sedemdesiatich narodenín, na akademickej oslave, ktorá sa udiala na ôsmich Lubyho právnických dňoch v Smoleniciach 2004, som na margo jeho študijných povinností na fakulte napísal: "[...] prejavoval veľký záujem o právnické štúdium a s celou vážnosťou sa mu systematicky venoval. Cieľavedomo sa pripravoval na vedeckú a pedagogickú dráhu na fakulte ...".¹⁾ Ako študent sa zúčastňoval Študentskej vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ) a prispieval do týždenníka Hlas ľudu v rubrike "Zo súdnej siene". Na konci štúdia vypracoval v piatom ročníku diplomovú prácu z medzinárodného práva, ktorá pre odbornú kvalitu sa dočkala vydania tlačou. Záverečne k štúdiu jubilanta drobná, ale podstatná poznámka: svoje štúdium chápal ako prostriedok pre užitočné poznávanie pravdy.

Promoval s vyznamenaním v roku 1958 a bol v poslednom semestri ešte ako študent prijatý za asistenta na Katedru teórie a dejín štátu a práva, na ktorej pôsobil dva roky. Za tento krátky čas napísal spolu s doc. Ladislavom Lipscherom učebný text z dejín štátu a práva socialistických štátov a niekoľko drobnejších prác z dejín práva. Po dvoch rokoch definitívne prešiel na Katedru občianskeho a rodinného práva, aby sa až dodnes vedecky a pedagogicky identifikoval s občianskym právom.

Na novej katedre mu stáli k dispozícii výborné organizačné a osobnostné predpoklady, totižto na vtedajšej katedre pôsobili vynikajúce individuality, takže Ján Lazar si mohol spokojne osobovať od osobností metódy vedeckej a pedagogickej práce. Slúžili mu za vzor v rámci československej právnej civilistiky silní jednotliv