K spôsobilosti nekalosúťažného konania privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

From the general and permanent validity of the general clause rises the necessity of fulfilling each of its three qualifying signs, of the terms of the general clause. Only in this case the act may be unlawful and by means of the law sanctioned. The contribution is devoted to the third condition of the general clause of unfair competition, namely the ability to unfairly cause damage to other competitors or consumers. The author gradually analyses the concepts contained in this clause as a damage, competitor, consumer and the ability to cause damage. It is not an exhaustive analysis, but an analysis that will be the basis for further examination of this issue.

Právna úprava nekalej súťaže zakotvená v Obchodnom zákonníku nadväzuje na ustanovenie článku 35 Ústavy SR, ktorý zaručuje právo na slobodné podnikanie. Tieto ustanovenia priamo chránia jednotlivca iba pred zásahmi zo strany verejnej moci, avšak ovplyvňujú aj výklad zákonnej úpravy, ktorá má slúžiť k ochrane podnikateľských aktivít pred škodlivými zásahmi zo strany jednotlivcov tak vo vertikálnej, ako aj v horizontálnej rovine. V zmysle článku 55 ods. 2 Ústavy SR sa Slovenská republika zaväzuje chrániť a podporovať hospodársku súťaž. Právna ochrana proti nekalej súťaži je jedným z predpokladov riadneho fungovania štátu, prosperujúcej a konkurencieschopnej ekonomiky.¹⁾ Generálna klauzula nekalej súťaže vymedzuje základné podmienky, ktoré musia byť naplnené kumulatívne, aby sme o posudzovanom konaní mohli hovoriť ako o konaní protiprávnom (deliktuálnom). Doktrinálny rozbor jednotlivých podmienok generálnej klauzuly nekalej súťaže považujeme za kľúčový aspekt skúmania práva proti nekalej súťaži, pretože generálna klauzula nekalej súťaže vymedzuje vecný rozsah pôsobnosti práva proti nekalej súťaži. Prvým dvom definičným znakom generálnej klauzuly nekalej súťaže, a to konaniu v hospodárskej súťaži a konaniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (súťaže), sme sa v minulosti podrobne venovali.²⁾ V tomto príspevku objektívne nemôžeme mať za cieľ detailne rozobrať každý pojem obsiahnutý v tretej podmienke generálnej klauzuly nekalej súťaže, ale tento príspevok má byť základom pre ďalšie skúmanie jednotlivých pojmov. Nekalosúťažné konanie má povahu civilného ohrozovacieho deliktu³⁾ objektívneho charakteru.⁴⁾ Tretia podmienka generálnej klauzuly nekalej súťaže, popri podmienke konania v hospodárskej súťaži a rozporu konania s dobrými mravmi súťaže, spočíva v tom, aby konanie bolo Práve na tretiu podmienku generálnej klauzuly nekalej súťaže nadväzujú dva sankčné - kompenzačné nároky, ktorých sa môže subjekt poškodený nekalosúťažným konaním domáhať voči rušiteľovi, a to nároku na náhradu škody (majetkovej ujmy) a nároku na primerané zadosťučinenie (náhradu nemajetkovej ujmy).⁵⁾

Pre aktuálnosť uvádzame, že Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci rekodifikácie súkromného práva nedávno predložilo na neformálne verejné pripomienkové konanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a niektoré ďalšie zákony. S najväčšou pravdepodobnosťou to znamená, že zákonodarca upúšťa od pôvodnej koncepcie prijatia osobitného nového kódexu súkromného práva a nateraz zostane právna úprava nekalej súťaže v Obchodnom zákonníku nedotknutá.⁶⁾

Tým, že zákonodarca použil v ustanovení § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka pojem ujma, podstatne rozšíril možnosť využitia sankčných prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži, pričom zákon tento pojem nijakým spôsobom bližšie nešpecifikuje. Môže ísť o ujmu v širšom zmysle slova, teda o akúkoľvek ujmu materiálnu (hmotnú škodu) i nemateriálnu (napr. poškodenie dobrej povesti a pod.).⁷⁾

Štefan Luby upozorňoval na nesprávne stotožňovanie ujmy so škodou.⁸⁾ Ujma zahŕňa nielen škodu, ale aj o nehmotnú ujmu. Tým, že v generálnej klauzule nekalej súťaže nie je obsiahnutý pojem ale pojem súťažiteľ dotknutý nekalou súťažou nemusí byť ohrozený len vo svojej striktne a úzko chápanej majetkovej sfére. Pojem ujma je potrebné interpretovať extenzívne a v zmysle uvedeného zahŕňa:

Jozef Vozár upozorňuje,⁹⁾ že v niektorých krajinách sa pojmy ujma a škoda stotožňujú, inokedy zasa rozlišujú, pričom škodou nazývajú vlastný zásah (poškodenie) osobnej či majetkovej sféry, kým za ujmu sú označované majetkové a nemajetkové následky takéhoto zásahu.¹⁰⁾ V civilistických doktrínach sa poukazuje na chybný prístup, keď sa pod pojmom škoda uplatňuje len škoda majetková a pre škodu či ujmu nemajetkovú (imateriálnu) sa stanovuje odlišný režim.¹¹⁾ Ústavný súd ČR vo svojom náleze PL. ÚS 16/04 uviedol, že z legislatívneho hľadiska by bolo správnejšie upustiť od existujúceho poňatia škody ako majetkovej ujmy a pokladať za škodu i ujmu vzniknutú poškodením telesnej a duševnej integrity.

Ak opomenieme "nemateriálne" aspekty ujmy, potom škodou rozumieme majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ako ušlý zisk. Obe tieto formy škody sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Z platného práva nemožno vyvodiť, že by podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu vo forme ušlého zisku bol tiež vznik skutočnej škody.¹²⁾ Za skutočnú škodu sa potom považuje zníženie majetkového stavu poškodeného (napr. znehodnotením veci jej poškodením), ako aj hodnoty, ktoré bude treba ešte len vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. O ušlom zisku právna náuka uvádza, že sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je tomu u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu. Nepostačuje pritom samotná pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti, pretože musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí - nebyť porušovania škodcu (či škodovej udalosti u objektívnej zodpovednosti) - mohol poškodený dôvodne očakávať rozmnoženie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodovej udalosti).¹³⁾

V prípade majetkovej škody sa tak pri určovaní škody vychádza zo všeobecnej sumy o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil alebo o ktorú sa majetok poškodeného nezväčšil v dôsledku škodovej udalosti. Na žalobcovu povinnosť tvrdenia, že mu škoda vznikla, nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno a len v prípade, ak sú tieto skutočnosti o škodovom následku preukázané, žalobca unesie tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

Vo všeobecnej rovine môžeme charakterizovať nemateriálnu ujmu ako ujmu, ktorá pre poškodeného neznamená priame zmenšenie jeho majetku. Nemateriálna ujma predstavuje stratu, ktorá nie je škodou na majetku alebo príjmoch určitej osoby a nemôže byť kvantifikovaná žiadnym objektívnym finančným spôsobom s odkazom na trhové mechanizmy.¹⁴⁾ Nemajetkovú ujmu je potrebné chápať ako stratu dôveryhodnosti fyzických osôb či právnických osôb, spochybnenie serióznosti či poctivosti ich konania vrátane podnikateľských aktivít,¹⁵⁾ neoprávnený zásah do práv na označenie podnikateľa,¹⁶⁾ poškodenie dobrej povesti a podobne.

Náprava nemajetkovej ujmy nesleduje cieľ poskytnúť poškodenému náhradu peňažného ekvivalentu, ani obnovu pôvodného stavu (ujmu v osobnej sfére postihnutého totiž pre jej povahu nemožno ani obnoviť, ani v peniazoch presne ohodnotiť a vyčísliť), ale iba jej určité spravodlivé zmiernenie (tzv. satisfakciu).¹⁷⁾

Za nemajetkovú ujmu spotrebiteľov možno považovať každé obmedzenie komfortu spotrebiteľa a jeho práva nebyť rušený (pri práci či vo voľnom čase). Príkladom môže byť príliš hlasná reklama, telefonická reklama nasmerovaná k náhodne zvoleným jednotlivcom, nevyžiadaná elektronická pošta a mnohé iné.

Práve všeobecnosť právnej úpravy nároku na primerané zadosťučinenie vytvára široký priestor na interpretáciu a diskrečnú právomoc súdov, ktoré v rámci svojej úvahy rozhodujú o výške náhrady nemajetkovej ujmy (primeraného zadosťučinenia).¹⁸⁾

Za nemajetkovú ujmu možno vo všeobecnom chápaní považovať akúkoľvek ujmu, ktorá pre poškodeného neznamená priamu stratu na majetku. Ujmou nemateriálneho charakteru, teda tzv. nehmotnou ujmou môže byť napríklad poškodenie dobrej povesti (tzv. go-odwillu), strata jedinečnosti, rozlišovacej spôsobilosti, prestíže.

Z gramatického výkladu slovného spojenia vyplýva, že samotná ujma v dôsledku nekalosúťažného konania nemusí vzniknúť, ale stačí, ak jej vznik hrozí. Konanie napĺňajúce znaky generálnej klauzuly, ako aj jednotlivých jej podstát vymedzených druhým odsekom, má charakter ohrozovacieho deliktu, pričom nie je potrebné, aby ujma vznikla, stačí objektívna hrozba vzniku uj