Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Karol Rebro - analýza jeho vedeckého diela

Karol Rebro - analýza jeho vedeckého diela
Dr. h. c. prof. JUDr.
Peter
Blaho
CSc.
Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave.
BLAHO, P.: Karol Rebro - analýza jeho vedeckého diela. Právny obzor, 95, 2012, č.5, s.403 - 417.
Karol Rebro - Analysis of his scientific work.
The contribution is devoted to the scientific review of works of Karol Rebro, Slovak law historian who was active in legal science in the period of years 1934 - 2000. He wrote five monographs and three teaching texts from the area of Roman law and two monographs from Slovak history of law, which became subject of this analysis and were regarded as basic publications of their kind. From the contribution it is clear that Karol Rebro was a leading law theoretician in former Czechoslovakia and contributed to the conservation of Roman law in study programmes of faculties of law and to its further development.
Key words:
Roman law in Slovakia, history of Slovak law, Karol Rebro - biography, law Romanistics
Úvod
Písať a hovoriť o mojom učiteľovi K. Rebrovi je možné s odstupom času, keď osobné spomienky nie sú síce celkom presné, ale časovou vzdialenosťou sa naplnili moje životné skúsenosti a osoba môjho učiteľa sa vynára viacej ako predtým v širších dobových súvislostiach a omnoho intenzívnejšie vystupujú do popredia jeho ľudské a odborné kvality, skrátka, dozrel čas na zaujatie nezaujatého hodnotenia. Mimochodom, o niekoľko dní po uverejnení tejto state uplynie sto rokov od narodenia Karola Rebra, prvého po slovensky píšuceho právneho romanistu.
S profesorom Rebrom, presne ten deň mám v pamäti, som sa zoznámil v roku 1969, teda v čase, keď mal za sebou najdôležitejšie výsledky svojho spoločenského a vedeckého pôsobenia. Bol vtedy takmer 57-ročným významným právnym historikom. Dávnejšie pred tým som o ňom vedel iba z literatúry, mal som napríklad vo svojej knižnici Rebrovu monografiu "Juliánova náuka o práve obyčajovom",1) takže som pri prvom stretnutí s ním na neho hľadel s patričnou úctou. Knihu som kúpil za smiešnych 12 Kčs v bratislavskom antikvariáte na Sedlárskej ulici, kam sa za socializmu dostala, na moju radosť, pri vyraďovaní kníh z knižnice Úradu predsedníctva Zboru povereníkov; vtedy jediná kniha z rímskeho práva v mojej knižnici napísaná po slovensky.
Naše prvé stretnutie sa odohralo na Katedre dejín štátu a práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave niekedy na jar 1969, na ktorej som od decembra 1967 pôsobil ako asistent pre všeobecné dejiny štátu a práva. V tom čase dekan fakulty, vynikajúci znalec a teoretik vedy o trestnom práve, Vojtech Hatala, prejavil, pochopiteľne, ochotu prijať K. Rebra do pracovného pomeru na fakulte pre odbor rímske právo, a tým ho pracovnoprávne rehabilitovať. Z tohto dôvodu prišiel na zasadnutie Katedry dejín štátu a práva v sprievode K. Rebra a za prítomnosti Martina Vietora, vtedajšieho vedúceho katedry, a ostatných členov katedry oboznámil so svojim zámerom zriadiť Katedru rímskeho práva a poveriť K. Rebra jej vedením. Výučba rímskeho práva sa mala vyčleniť z matérie "všeobecné dejiny štátu a práva" (jeden semester) a zaviesť samostatný predmet "rímske právo" (dva semestre). Po prednesení tejto informácie chcel dekan vedieť, kto z prítomných je ochotný prejsť na novú katedru. Bez váhania a okamžite som prejavil záujem, doc. G. Železkovová si vyhradila čas na rozmyslenie, z ostatných nemal záujem nikto. Takto prozaicky a neformálne začala pre mňa užitočná a plodná spolupráca s profesorom Rebrom, ktorá trvala viacej ako tridsať rokov. Nastal pre mňa "happy Time".
Ako obyčajne, i Rebrovu profesionálnu biografiu je možné rozdeliť na dve časové etapy: jeho pregraduálne vzdelávanie na fakulte a postgraduálne pôsobenie v právnej vede.
I. Štúdium na fakulte a literárna prvotina (1931 - 1936)
1.
Po maturite na klasickom gymnáziu v Trenčíne sa Karol Rebro zapísal na štúdium práv v roku 1931 na Univerzitu Komenského v Bratislave. Rozhodol sa tak preto, ako sám tvrdil, že právnická fakulta mohla poskytnúť nádejnému študentovi štipendium, na ktoré bol Rebro viac-menej odkázaný. Štúdium práv úspešne ukončil v roku 1935, promoval v roku 1936 a v tom istom roku bol vymenovaný za vedeckého zmluvného ašpiranta,2) presnejšie dňa 1.2.1936 nastúpil na asistentské miesto podľa rozhodnutia profesorského zboru fakulty č.j. 1331/35-36 v seminári trestné právo, civilné konanie, občianske právo a rímske právo a podľa rozhodnutia Ministerstva školstva a národnej osvety v Prahe č.j. 11171/36-IV/3 zo dňa 15.2.1936 bol ustanovený (JUC. K. Rebro) za vedeckého zmluvného ašpiranta pre judiciálny odbor s platnosťou od 1.1.1936.3)
2.
Od začiatku sa Rebro prejavoval ako talentovaný študent, ktorý má vážny záujem o študijné predmety. Prvý si nadaného študenta všimol profesor rímskeho práva, Miroslav Boháček, pri kolokviu z rímskeho vecného práva na konci prvého semestra. Schopnému študentovi vtedy vysvetlil, že v poslednom čase pribúda vedecká literatúra o závažnom právnom probléme derivatívneho nadobudnutia rímskeho vlastníckeho práva v prípade, ak sa kontrahenti nedokázali zjednotiť v kauze prevodu. Preto by bolo užitočné a potrebné, aby mladý Rebro vypracoval bibliografickú publikáciu k tejto téme z literatúry, nachádzajúcej sa v knižnici fakulty. Rebro súhlasil a bezodkladne sa pustil do práce, ktorú koncom letného semestra 1932 ukončil. Pred odchodom na letné prázdniny Boháček pozval Rebra k sebe do pracovne a ponúkol mu písomné spracovanie témy v rámci seminára z rímskeho práva, veď prvý krok, ktorým je zostavenie bibliografie, tak či tak urobil. Treba podotknúť, že do vedeckého seminára profesori vyberali iba najlepších študentov. Rebro bol, samozrejme, týmto návrhom poctený, ale priveľkú chuť do písania nemal. Nechcel otvorene priznať svoju nevôľu, Boháčka si vážil, a tak sa vyhovoril na neznalosť talianskeho jazyka, v ktorom boli mnohé publikácie napísané. Avšak profesor Boháček sa nedal takto poľahky odbiť a študentovi odpovedal asi takto: "Keďže latinčinu ovládate, vypožičiate si príručku, máme ju v knižnici, ktorá je zameraná na štúdium taliančiny pomocou latinskej gramatiky." Proti tomu sa vskutku nedalo nič namietať, a tak študent pod psychickým tlakom, Rimania by povedali pod vis compulsiva, súhlasil, najmä keď profesor Boháček patril už vtedy k právnikom významného mena.4)
3.
Celé leto 1932 strávil Rebro štúdiom literatúry a pokračoval v akademickom roku 1932/1933 jednak v štúdiu na fakulte a v príprave na prvú štátnu skúšku z predmetov dejín práva, jednak v intenzívnej práci nad koncipovaním monografie, aby splnil úlohu uloženú Boháčkom. Dielo po roku usilovnej práce dokončil ako študent druhého ročníka na konci letného semestra 1933 pod názvom "Dissens v kauze pri tradícii".5) Rebro sám o ňom neskôr napísal, že "ide o študentskú prácu a zároveň o prvú monografickú štúdiu z rímskeho práva v slovenskom jazyku. Autor sa pokúša v nej podložiť samostatné riešenie v protichodných stanoviskách rímskych právnikov (Juliána a Ulpiána) v otázke prevodu vlastníckeho práva v prípade, že došlo medzi stranami k rozporu o právnom dôvode prevodu".6) K tomu treba ešte pridať slová, ktoré napísal o publikácii svojho žiaka samotný Boháček vo vydavateľskej poznámke. Okrem iného otvorene zdôraznil skutočnosť, že predkladá verejnosti Rebrovu prácu "nejen ku povzbuzení", ale zároveň "i pro svou pozoruhodnou úroveň" (s. 3) a pripojil k poznámke dátum 1. VI. 1934.
Ak listujeme v Rebrovej prvotine, vskutku má jeho práca "pozoruhodnú úroveň". Úroveň sa jednoznačne prejavila v zrelej formálnej štylizácii vyslovených myšlienok, ako aj v samostatnej právnickej argumentácii majúcej potrebnú hĺbku a šírku. Rebro preštudoval vtedy existujúcu a jemu na fakulte dostupnú romanistickú literatúru nemeckú, taliansku, francúzsku, holandskú i českú a príslušné pramene rímskeho práva. Požiadavka znalosti najmä zahraničnej literatúry, predovšetkým nemeckej a talianskej, bola vždy a je tiež dnes pre publikácie z rímskeho práva úplne prirodzená a tvorila vždy v romanistike
condicio sine qua non
. Tento samozrejmý predpoklad poctivej vedeckej práce Rebro bezvýhradne splnil.
4.
Nemienim na tomto mieste Rebrov spis podrobiť detailnej analýze. Zdôrazniť však treba aktuálnosť Boháčkom zvolenej témy a jej dôležitosť pre rímske vecné právo, ako aj pre moderné európske občianske právo, ktoré v otázke odvodeného nadobudnutia vlastníckeho práva
per traditionem
spočíva dodnes na rímskoprávnych základoch. V dejinách kontinentálneho súkromného práva a takisto v jeho platnej úprave sa prejavujú od čias klasického a justiniánskeho rímskeho práva nepretržite dva princípy derivatívneho nadobudnutia: kauzálny a abstraktný a ich prípadné modifikácie.7) To je jedna poznámka, týkajúca sa selekcie vlastnej problematiky. Druhá sa dotýka najpodstatnejšieho znaku Rebrovej štúdie: samostatný metodologický prístup k téme, spočívajúci v autonómnom posúdení a kritike názorov jednotlivých teórií k nadobudnutiu prevodom, ak došlo k disenzu v právnom dôvode nadobudnutia - a týchto teórií nie je málo - a v originálnom zvládnutí kompetentných konklúzií na konci práce. Tretia poznámka sa dotýka autorom použitej literatúry. Nie je možné uprieť Rebrovi prehľad o literárnych dielach, najmä, ak berieme do úvahy skutočnosť, že autorom bol študent druhého ročníka. Predsa však chcem, nie kriticky, pripomenúť dve práce, ktoré Rebro mohol poznať, Boháček istotne poznal. Prvá pochádzala z pera poľského romanistu Marcella (alebo Marceli) Chlamse tacza,8) druhá od takmer neznámeho nemecky píšuceho autora Rudolfa Höniga.9) Najmä druhý spis zasluhuje z viacerých hľadísk pozornosť. Predovšetkým R. Hönig nie je renomovaný autor a jeho spis z roku 1913 necituje moderná romanistika. Prečo by ho mal poznať a citovať Rebro? Nuž, jednoducho z dôvodu, že Hönigova štúdia sa nachádzala v knižnici bratislavskej fakulty.10) Je teda záhadné, z akej príčiny Rebro nepoužil Hönigov spis, najmä keď medzi Juliánom a Ulpiánom, podľa Höniga, nedošlo k názorovej kolízii.11)
5.
Z doteraz uvedeného vyplýva, že Rebro bol žiakom romanistu M. Boháčka a že najviac ho priťahovalo rímske právo a osobnosť jeho učiteľa. A nebolo to celkom tak. Totiž nielen romanista Boháček ho ovplyvňoval a nebolo to iba rímske právo, o ktoré sa zaujímal. Predovšetkým treba vedieť, že v čase Rebrových štúdií na fakulte tvoril predmet rímske právo súčasť prvej štátnej historickoprávnej skúšky spolu s národnými dejinami práva, stredoeurópskymi dejinami verejného a súkromného práva a s kanonickým právom. Samotná výučba rímskeho práva, považovaná za pevný základ právnického vzdelávania a právnického myslenia vôbec, tvorila v prvej polovici 20. storočia, keď Rebro na fakulte študoval, významný rozsah v trvaní 6 hodín týždenne v prvom semestri, 12 hodín týždenne v druhom semestri a 8 hodín týždenne v treťom semestri, čo spolu tvorilo, za predpokladu, že semester pozostával aspoň z 12 týždňov, spolu 332 hodín nepovinných prednášok a seminárov a povinných praktických cvičení a kolokvií
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).