Kategórie vedľajších dojednaní k akcionárskym zmluvám.

The article defines basic characteristics in case of selected ancillary arrangements and their later categorization, in particular the tag-along right and the drag-along right and their variants. The existence of several variants of these rights in the legal system allows their classification to different categories. While for one category these rights are standardised by law, the legal basis for others can be derived only from contract law and the principle of collective bargaining autonomy. The differences should also be seen in the context of different branches of law (corporate vs. contract law) and different legal forms of companies (simplified joint-stock company, joint-stock company, limited liability company) in which the rights at issue are applied.

Novelou Obchodného zákonníka, ktorá bola uskutočnená zákonom č. 389/2015 Z.z. (ďalej novela OBZ), bola s účinnosťou od 1. januára 2017 do právneho poriadku zavedená nová forma kapitálovej obchodnej spoločnosti, tzv. jednoduchá spoločnosť na akcie (ďalej aj ako j. s. a.). Súčasťou prijatej právnej úpravy bola aj kodifikácia vybraných zmluvných dojednaní upravujúcich podmienky prevodu účasti na spoločnosti. Právna úprava predmetné práva súhrnne označuje ako vedľajšie dojednania k akcionárskej zmluve, pričom konkrétne ide o nasledujúci katalóg práv:

Tieto práva sa však v aplikačnej praxi neobmedzujú len na už uvedenú kodifikovanú podobu. Existujú aj ako zmluvné klauzuly, ktoré si strany v rámci domény súkromného práva dojednávajú vychádzajúc pritom z princípu zmluvnej autonómie. Zmluvná sloboda ďalej stranám umožňuje, aby z pozície spoločníkov obchodnej spoločnosti začlenili určité pravidlo aj priamo do stanov (spoločenskej zmluvy), čím môže dané právo získať odlišné účinky pôsobenia (pôvodne záväzková povaha práva je nahradená korporačnou povahou).

Tag-along právo, ako aj drag-along právo predstavujú ucelenú subkategóriu akcionárskych zmlúv, ktoré upravujú podmienky prevoditeľnosti účasti na spoločnosti. Bez ohľadu na kvalitu a zaradenie konkrétneho vedľajšieho dojednania do tej-ktorej kategórie o každom z nich platí, že predstavujú limitáciu voľného (slobodného) nakladania s účasťou spoločníka v spoločnosti.

V právnom poriadku nachádzame niekoľko variant týchto práv, z ktorých každý vykazuje rôzne vlastnosti. Tieto odlišnosti medzi porovnávanými právami umožňujú ich následnú kategorizáciu do niekoľkých skupín.

Prvou kategóriou sú kodifikované vedľajšie dojednania, ktoré boli do právneho poriadku začlenené práve zmienenou novelou OBZ. Možnosť ich využitia v aplikačnej praxi je zúžená výlučne na formu jednoduchej spoločnosti na akcie (j.s.a.). Vyznačujú sa vlastnosťami, ktoré ich odlišujú od čisto záväzkových práv, pričom v ich prípade zároveň nejde ani o vecné práva. Vnútorne sa ďalej členia na subkategórie registrovaných a neregistrovaných práv.

Kodifikované vedľajšie dojednania ako typizované dohody normuje Obchodný zákonník (OBZ) výlučne vo vzťahu k akcionárom j. s. a. Pre akciovú spoločnosť (a.s.) a ani pre spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.) už OBZ žiadnu osobitnú úpravu takýchto práv neobsahuje. Existuje len všeobecná zákonná úprava obsiahnutá v § 66c OBZ. Tá deklaruje prípustnosť uzatvárania dohôd medzi spoločníkmi, a to vrátane dohôd, ktoré môžu upravovať aj otázky spojené s prevodom účasti na spoločnosti (t.j. zahrnujúce napríklad aj tag-along a drag-along právo)³⁾. Normatívna úprava, ktorá by však kodifikovala tieto vedľajšie dojednania aj pre iné kapitálové spoločnosti, chýba. Natíska sa otázka, či je prípustné uvažovať nad aplikáciou právnej úpravy kodifikovaných vedľajších dojednaní v zmysle § 220w a nasl. OBZ aj v rámci iných kapitálových spoločností (najmä s využitím analógie), respektíve prečo by táto kategória práv mala zostať rýdzou záležitosťou j.s.a.

Dôvodová správa k novele OBZ uvádza, že vedľajšie dojednania ako nové zmluvné typy sa do právneho poriadku zavádzajú najmä pre potreby j.s.a. Z uvedeného znenia by sme azda mohli usudzovať, že zámerom zákonodarcu nebolo limitovať vedľajšie dojednania len na prípady j.s.a. Z normatívnej úpravy v OBZ však vyplýva presný opak. Zákonodarca tieto osobitné zmluvné dojednania upravil práve výlučne na potreby j.s.a. a jej akcionárov. Predmetné konštatovanie pramení z doslovného znenia § 220w ods. 1 OBZ⁴⁾.

Podľa nášho názoru tak v tomto prípade analógiu ani nemožno použiť. Nejde totiž o žiadny prípad medzery v práve. Úprava vedľajších dojednaní je špeciálna a nemožno ju aplikovať na iné kapitálové spoločnosti. Použitému jazykovému výkladu ďalej nasvedčuje aj výklad systematický.

Zákonodarca predmetné ustanovenia o vedľajších dojednaniach umiestnil medzi osobitné ustanovenia upravujúce právnu formu j.s.a. Pokiaľ by zámerom zákonodarcu bolo umožniť využívanie kodifikovaných vedľajších dojednaní aj pre iné formy kapitálových spoločností, mohol ich zaradiť medzi všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach, respektíve medzi ustanov