Kolektívna správa práv versus súťažné právo z hľadiska najnovších legislatívnych snáh na úrovni Európskej únie

Contribution deals with some basic thoughts on application of competition law on the area of collective management of copyright. In this regard it analyses latest legislative initiatives on the level of EU law, especially the Proposal for a Directive of the European Parliament and of the Council on collective management of copyright and related rights and multi-territorial licensing of rights in musical works for online uses in the internal market - COM (2012) 372 (hereafter as "Directive"). Attention will also focus on the arguments which will be in the favour/in contrary of new Directive proposal and on potential risks, which can arise in the future. As biggest potential risk seems to be in this matter the necessity of more intensive competition among each individual collecting societies on the market. Contribution focuses on several important aspects, which need to be assessed very sensitively and which need to be taken into serious consideration in the process of approval of the new Directive proposal. Important aspect in this regard is traditional aim of existence of collecting societies connected with protection of cultural heritage and change of its perception, which the new Directive proposal brings. Subsequently the contribution deals with questions, whether the more intensive competition among collecting societies will be a positive advantage of the Directive proposal, especially with regard of improving the quality of rights´ management. At the same time the contribution focuses on new tasks for collecting societies, with which they will need to cope in the future after the final approval of the Directive proposal.

Kolektívna správa práv predstavuje systém s dlhoročnou tradíciou a históriou a je jedným z pilierov autorského práva. Medzinárodné dohovory a odlišnosti medzi jednotlivými národnými právnymi úpravami v oblasti autorského práva položili základ pre vysoko komplexné právne prostredie v uvedenej oblasti.

Kolektívnu správu možno definovať ako výkon autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom organizáciami konajúcimi v prospech autorov, výkonných umelcov a ostatných nositeľov práv. Organizácie kolektívnej správy práv teda spravujú autorské práva a práva súvisiace s autorským právom ako svoj jediný účel alebo jeden z hlavných účelov svojej činnosti.¹⁾ Pokiaľ ide o právne vymedzenie postavenia organizácií kolektívnej správy práv a účel ich činnosti, upravuje ich slovenský autorský zákon.²⁾ V rámci Európskej únie majú organizácie kolektívnej správy zväčša postavenie organizácií nezávislých od vládnej moci, ale zároveň tieto organizácie podliehajú určitému stupňu kontroly zo strany vlády, predovšetkým z dôvodu verejného záujmu.³⁾ Prostredníctvom činnosti organizácií kolektívnej správy práv sa vytvoril osobitný systém, ktorého cieľom je predovšetkým zabezpečiť profit pre všetkých účastníkov na trhu, tak pre nositeľov práv, ako aj pre používateľov.

Oblasť kolektívnej správy práv rovnako ako oblasť autorského práva vo všeobecnom ponímaní je vystavená dynamickým zmenám súvisiacim predovšetkým s otázkami nového nazerania na kolektívnu správu práv v digitálnej ére a úlohami kolektívnej správy práv do budúcna. Najnovšia legislatívna snaha na úrovni európskeho práva opätovne iniciovala diskusiu o budúcnosti kolektívnej správy práv a úlohách, ktoré by mala kolektívna správa práv napĺňať.

Oblasť autorského práva nepatrí medzi oblasti harmonizované na európskej úrovni. Kolektívna správa autorských práv a práv súvisiacich sa autorským právom taktiež nie je oblasťou, ktorá by bola v súčasnosti jednotne upravená na úrovni európskeho práva, čo môže vzhľadom na zložitosť vzťahov, ktoré vznikajú v rámci kolektívnej správy práv a jej cezhraničný dosah spôsobovať praktické problémy. Z hľadiska právnej istoty a úpravy cezhraničného dosahu výkonu kolektívnej správy práv možno preto pozitívne hodnotiť návrh novej smernice o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom (ďalej len "návrh smernice"), ktorý predložila Európske komisia v roku 2012.⁴⁾

Návrh smernice prináša viaceré zmeny v oblasti kolektívnej správy práv v európskom priestore. V tomto zmysle sa budeme zaoberať predovšetkým vzťahom medzi systémom kolektívnej správy práv a súťažným právom, ktorý v rámci predloženého návrhu zaznamenáva určitú zmenu v ich doterajšom ponímaní.

Na úvod je potrebné uviesť základné charakteristiky kolektívnej správy práv. Pokiaľ ide o účel kolektívnej správy práv, je nevyhnutné na tomto mieste zdôrazniť, že práva spravované organizáciami kolektívnej správy sú práva výlučné. Uvedené práva boli priznané ich nositeľom (autorom) z dvoch dôvodov, a to pretože diela, ktoré vytvorili, sú výsledkom ich tvorivej duševnej činnosti a výrazom ich osobnosti (prístup prirodzeného práva - natural law approach), alebo pretože boli tieto práva priznané spoločnosťou z dôvodu naplnenia istých kultúrnych a ekonomických cieľov ako odmena za vykonanú prácu alebo ako impulz pre tvorbu (ďalších) výsledkov tvorivej duševnej činnosti⁵⁾ (utilitársky prístup - utilitary approach).⁶⁾ Skutočná hodnota (resp. zmysel) výlučných práv je, že týmto spôsobom je zaručené ich využívanie spôsobom, ktorý korešponduje s cieľmi a zámermi nositeľa práv. Zámerom kolektívnej správy práv, ako aj iných systémov spoločného výkonu práv je ponúknuť cesty a spôsoby, ako uvedené v určitých situáciách zabezpečiť.⁷⁾

Napriek tomu, že existencia organizácií kolektívnej správy práv a ich činnosť sa tradične chápe predovšetkým v prospech nositeľov práv, je možné konštatovať, že dôvodom ich existencie je na druhej strane aj umožnenie používateľom tzv. one-stop-shop prístup k chráneným dielam.⁸⁾ Existuje veľa nositeľov práv, ako aj používateľov, z čoho vyplýva, že je pomerne náročné až nemožné (v praktickom, ako aj ekonomickom zmysle) pre používateľov samostatne nájsť nositeľa práv za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy a pre nositeľa práv samostatne dojednať podmienky licenčných zmlúv s používateľmi, dohliadať nad spôsobom, akým sú diela použité, a vyberať náhradu za použitie jeho diel. Z hľadiska uvedených skutočností možno prísť k záveru, že systém kolektívnej správy práv je dlhodobo overeným modelom, ktorý je v konečnom dôsledku v prospech tak nositeľov práv, ako aj používateľov.

Navyše, systém kolektívnej správy práv je "všeobecne vnímaný ako vhodný systém pre oblasť literárnych a umeleckých diel, keďže umožňuje dosiahnuť rovnováhu medzi záujmami nositeľov práv a umeleckým priemyslom na jednej strane a tými, ktorí diela využívajú. Špecifický charakter kolektívnej správy práv preto vo všeobecnosti slúži ako ospravedlnenie pre organizácie kolektívnej správy, ktoré sú v pozícii exkluzivity vis-a-vis používateľom, aby mohli nositelia práv, ako aj používatelia rovnako dosiahnuť maximálny profit."⁹⁾

Vo svetle uvedených skutočností, špecifických vzťahov a osobitostí kolektívnej správy práv je nevyhnutné zaoberať sa aj otázkou, aké je postavenie organizácií kolektívnej správy práv na trhu, predovšetkým z ekonomického hľadiska.

Organizácie kolektívnej spr