Korupcia a transparentnosť verejného obstarávania v podmienkach SR

Pracovníci Akadémie PZ v Bratislave vykonali v rokoch 2011 - 2013 výskumnú sondu (prieskum) s cieľom posúdiť úroveň transparentnosti verejného obstarávania v podmienkach SR. Účelom tejto aktivity je vytvorenie podkladov pre spracovanie a obhájenie potreby realizácie vedecko-výskumnej úlohy, ktorej predmetom bude identifikácia a explanácia príčin, prejavov a dôsledkov korupčného konania v systéme verejného obstarávania. V realizovanom prieskume boli využité obsahové a kauzálne analýzy dokumentov, v ktorých sú sumarizované informácie charakterizujúce problémy verejného obstarávania. Osobitne významné boli zistenia z vykonaných rozhovorov s podnikateľmi, ktorí participovali na verejnom obstarávaní (8 podnikateľských subjektov). Takto získané poznanie bolo logickými operáciami spracované do podoby tejto štúdie, pričom k objektivizácii tohto poznania realizátori využili aj výsledky cieľavedome realizovaných matematicko-štatistických analýz.

Identitu potreby riešenia problémov, ktoré sú zakomponované v názve tejto štúdie, určuje celý rad vnútroštátnych a medzinárodných dokumentov, v obsahu ktorých sú systémovo spracované hodnotenia transparentnosti vereného obstarávania. V intenciách stanovísk "Balík o ochrane legálneho hospodárstva" a "Balík opatrení v oblasti verejného obstarávania" z roku 2012, nelegálne hospodárstvo prehlbuje deficity štátov, brzdí kroky orgánov verejnej moci namierené proti kríze, znižuje objem investícií, podporuje odliv kapitálu a oslabuje dôveru občanov voči ich zástupcom a inštitúciám.¹⁾

Po druhé, podľa názoru odborníkov, nedostatočná transparentnosť pri verejnom obstarávaní vedie k

Po tretie, zo správy Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) za rok 2012 vyplýva, že problémy s verejným obstarávaním boli tretím najčastejším dôvodom pre sťažnosti občanov adresované ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy a iným subjektom verejnej správy. Kontrolou NKÚ sa zistilo, že pri verejnom obstarávaní niektoré subjekty (konkrétne išlo o 3 obce) nepostupovali podľa zákona, resp. nevykonali verejné obstarávanie ani prieskum trhu a práce boli obstarané iba priamym zadaním zákazky.³⁾

Ako to vyplýva z medializovanej kauzy tunelovania v Bratislavskej župe, v rámci verejného obstarávania je často náročné identifikovať nezákonný postup:

Po štvrté, súvislosť korupcie a verejného obstarávania možno nepriamo vyvodiť zo zákonnej definície verejného obstarávania.⁴⁾ Je to práve možnosť rozhodnúť o exkluzivite uzavretia zmluvy s peňažným plnením, ktorá sa v bežnom živote v určitých prípadoch stáva dominantným motívom pre spáchanie korupčného trestného činu v tejto oblasti. Zjednodušene povedané, veľký objem finančných prostriedkov plynúci z verejného obstarávania vytvára neoficiálny "background" korupcie. Okrem toho, možnosť byť dodávateľom verejnej správy sa spája s nespornými benefitmi, kde možno zaradiť relatívne vysokú finančnú hodnotu dodávky a jej pomerne dlhodobú trvácnosť, vrátane prípadnej opakovateľnosti objednávok. Na záver tohto exkurzu možno spomenúť aj v dnešnom svete nie zanedbateľnú spoľahlivosť finančnej úhrady.

Analogicky, prieskumy verejnej mienky organizované agentúrou FOCUS pre TIS v roku 2012 jednoznačne potvrdzujú súvislosť korupcie a verejného obstarávania. Až 28% opýtaných sa domnieva, že ku korupcii vo verejnom obstarávaní dochádza takmer vždy a 51% respondentov si myslí, že k nej dochádza často.⁵⁾

Problematiku verejného obstarávania v podmienkach SR upravuje zákon o verejnom obstarávaní,⁶⁾ pričom tento zákon bol opakovane novelizovaný (v rozmedzí rokov 2006 - 2013 to bolo až 21-krát). Jedným z dôvodov takýchto nevyhnutných zmien vnútroštátnej právnej úpravy verejného obstarávania bolo zvyšovanie jeho transparentnosti a funkčnosti, ako aj minimalizácia korupcie na úseku zadávania verejných zákaziek.⁷⁾

V tejto súvislosti možno hovoriť o existencii premysleného systému nástrojov, ktorý si kladie za cieľ zvýšenie čistoty verejného sektora. Na účely tejto štúdie možno tieto nástroje, z pohľadu ich obsahu a formy, čisto teoreticky rozdeliť do piatich základných oblastí:

Všeobecne vzaté, obstarávateľ a verejný obstarávateľ sú pri zadávaní zákaziek povinní striktne rešpektovať princípy rovnakého zaobchádzania, transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti. Akceptácia týchto zásad vytvára dostatočné záruky na elimináciu eventuálnej diskriminácie uchádzačov a záujemcov o tieto zákazky.

Z výsledkov nami realizovaného prieskumu vyplýva, že pri zadávaní verejných zákaziek zohráva dôležitú úlohu transparentnosť, ktorá je spájaná s verejným vyhlásením metód verejného obstarávania, ako aj s podrobným a presným uvedením kritérií, podľa ktorých sa budú ponuky hodnotiť (napr. kvalita, cena, technické vyhotovenie, estetické a funkčné charakteristiky). Tieto náležitosti sa musia stať obligatórnou súčasťou zmluvy. V minulosti práve absencia detailnejšieho právneho vymedzenia umožňovala, že proces rozhodovania mal výrazne subjektívny charakter, čím sa vytvárali vhodné podmienky na korupčné správanie aktérov verejného obstarávania.

Nevyhnutnou požiadavkou efektívneho verejného obstarávania je splnenie určených podmienok samotným uchádzačom (napr. osobné, finančné a ekonomické postavenie, technická a odborná spôsobilosť). V tejto súvislosti je vhodné zvýrazniť, že verejný obstarávateľ je povinný uviesť podmienky účasti v oznámení o vyhláse