Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Kriminologické návraty k prof. Vojtechovi Hatalovi (17.4.1930-21.11.1985)

Kriminologické návraty k prof. Vojtechovi Hatalovi (17.4.1930-21.11.1985)
Mgr.
Tomáš
Jablonický
interní doktorand Ústavu právních dějin, Právnická fakulta Univerzity Karlovy v Praze.
JABLONICKY. T.: Kriminologické návraty k prof. Vojtechovi Hatalovi (17.4.1930-21.11.1985). Právny obzor, 93, 2010, č.3, s.193 - 201.
Ide o upravený a doplnený text referátu, ktorý autor pod názvom
Motiv trestného činu -
Laudatio
k životu a dielu prof. JUDr. Vojtecha Hataht, CSc. (17.4.1930-21.11.1985) k SO. výročiu jeho narodenia
predniesol 19. marca 2010 na medzinárodnej vedeckej konferencii "Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2010" konanej v Častej -Papiernické.
Vojtech Hatala sa narodil 17. apríla 1930 v Trnave, po ľudových školách v Trnave a Žiline (1936 - 1941) študoval na gymnáziu v Žiline (1941 - 1948) a na Právnickej fakulte S U v Bratislave (1948- 1952). Po absolvovaní vysokoškolského štúdia v roku 1952 sa stal interným ašpirantom na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a začal sa venovať vedeckému skúmaniu základných a najdôležitejších problémov teórie a praxe československého trestného práva. V štúdii
Ohrožovati úmysel1)
z roku 1954 sa v súvislosti s problematikou subjektívnej a objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu zaoberal podstatou ohrozovacieho úmyslu.2) V štúdii
K otázke súbehu trestného činu s priestupkom3)
z roku 1955 sa zameral na problematiku v oblasti administratívneho trestného práva. Zásade zistenia objektívnej pravdy v trestnom práve venoval v roku 1956 štúdiu
O zmysle obžaíovacej
zásady.4) V štúdii
Eventuálny úmysel a vedomá nedbanlivosť podľa československého trestného práva5)
sa venoval problematike priameho, nepriameho a eventuálneho úmyslu v trestnom práve. V štúdii
Motív pri dolóznych a pri kulpóznych deliktoch6)
riešil otázku, či o motíve trestného činu možno uvažovať iba pri trestných činoch úmyselných alebo aj pri trestných činoch spáchaných z nedbanlivosti. Už v roku 1956 upútala záujem 26-ročného vedca problematika motívu trestného činu, ktorej skúmanie ho viedlo o desaťročie neskôr k napísaniu samostatnej monografie o nej, a ktorá zameriavala jeho pozornosť až do posledných dní jeho krátkeho, ale o to významnejšieho života.
V roku 1956 obhájil Vojtech Hatala prácou
Obzvlášťpriťažnjúce okolnosti v československom trestnom práve7)
vedeckú hodnosť kandidáta právnych vied. Jedným z oponentov na konaní ojej udelenie, ktoré sa uskutočnilo 8. novembra 1956 na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, bol aj prof. Vladimír Solnař. Práca sa zaoberá rozborom legálnej definície pojmu obzvlášť priťažujúcich okolností (a s ním súvisiacich pojmov), jeho právnej úprave podľa platného československého trestného práva a sémantickému významu v kontexte štruktúr príslušných trestnoprávnych noriem. Venoval sa problematike priebehu príčinných súvislostí trestného činu, problematike pokusu trestného činu vo vzťahu k obzvlášť priťažujúcim okolnostiam a zavineniu (právnej úprave zavinenia a zásade zodpovednosti za zavinenie), a v súvislosti s problematikou omylu v trestnom práve skúmal aj rozpornosť (nesúlad) predstáv páchateľa so skutočnosťou. Analyzoval vzťah obzvlášť priťažujúcich okolností k všeobecne priťažujúcim okolnostiam, vzťah obzvlášť priťažujúcich okolností (ich druhov) k úprave skutkových podstát trestných činov, otázku súbehu trestných činov a zhodnotenia obzvlášť priťažujúcich okolností pri výmere trestov.
Štúdie
Pokus a skutková podstata trestného čimu8)
a
O zavinení účastníka pri jeho zodpovednosti podľa vyššej trestnej sadzby9)
z roku 1957 skúmajú vzťah pokusu (kvalifikovaného i nespôsobilého) ku skutkovej podstate trestného činu a otázku zavinenia účastníka trestného činu. Zavineniu v trestnom práve venoval Vojtech Hatala aj svoju druhú monografiu
Zavinenie v československom socialistickom trestnom práve10)
z roku 1961, v ktorej skúmal okrem problematiky zavinenia (jeho druhov) aj zásadu zodpovednosti za zavinenie, zavinenie pri pokuse o trestný čin, hranice ohrozovacieho úmyslu a nedbanlivosti. Štúdia
Nad osnovou nového trestného zákona 11)
obsahovala poznámky k osnove všeobecnej časti (nového) trestného zákona.12) Kritická štúdia
Kult osobnosti a niektoré noetické a etické problémy nášho trestného práva
13) z roku 1964 priniesla kritickú analýzu niektorých problémov noetiky (teórie poznania) a etiky trestného práva. Vojtech Hatala tu kritizoval prekonanú a prežitú ideológiu z obdobia kultu osobnosti. Autoritatívny kult osobnosti podľa neho reprezentoval ťažko kontrolovateľnú moc, ktorá zneužívala právo a obmedzila vedecké poznanie dogmatizmom. Vojtech Hatala tu vyzýva sudcov k sudcovskej nezávislosti, zodpovednosti a prehlbovaniu právneho vedomia namiesto zneužívania práva. Štúdia
Príprava na trestný čin14)
z roku 1965 skúma pojmy: skutková podstata prípravy na trestný čin, spôsoby prípravy na trestný čin, úmyselné vytváranie podmienok pre trestný čin a spáchanie trestného činu. Vzhľadom na neskorší vývin v profesijnom živote Vojtecha Hatalu je zaujímavé uviesť, že 28. mája 1965 mal v Československom rozhlase prednášku na tému
O niektorých vnútorných príčinách kriminality mládeže.
Po obhájení vedeckej hodnosti kandidáta právnych vied v roku 1956
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).