Krošlák, D., Balog, B., Surmajová, ž., Teória štátu a práva.

Prvé dve kapitoly sa venujú vzniku štátu a jeho znakom vrátane štátneho územia, obyvateľstva, inštitúcií a štátnej moci. Zodpovedajú názorom, ktoré prevládajú v stredoeurópskom kontexte. Akurát pojem "materialistický prístup k štátu" mohli pokojne označiť ako "marxistický prístup" - vzhľadom na ďalší výklad, ktorý iný materialistický než marxistický prístup neuvádza. Autori zrejme podľahli súčasnej snahe o "vytesnenie marxizmu" z verejnej diskusie, čo nie je úplne správne. Ako právnici venovali najväčší priestor kontraktualistickej koncepcii vzniku štátu (s. 23-32). Prekvapuje však absencia zmienky o antropologických alebo historicko-evolučných náhľadoch na štát, ktoré zrejme najviac zodpovedajú reálnej vývojovej línii jeho skutočného sformovania v priebehu času. Azda aj tzv. právny prístup k vzniku štátu (s. 23) mohol byť opísaný na viac než šiestich riadkoch. Učebnica delí obyvateľstvo na dve základné kategórie: štátnych občanov a cudzincov (s. 36), čo zodpovedá praxi moderných demokracií, no neberie do úvahy jednak rôzne kategórie občanov s rozdielnym právnym postavením, a tiež ani možnosť existencie jednotlivcov, medzi ktorými a štátom existoval trvalý právny vzťah, no títo nemali politické práva - takže neboli občanmi v pravom zmysle slova. Pre taký vzťah existovali kategórie ako "poddaný" alebo "štátny príslušník". Ale napr. aj súčasné Spojené kráľovstvo pozná päť alebo šesť kategórií vlastných občanov či - presnejšie - "britských príslušníkov". V prípade udelenia občianstva (s. 39) bolo možné sa hádam zmieniť o tom, že sa vyskytli aj vyskytujú prípady udelenia občianstva za mimoriadne zásluhy (napr. služba v armáde). Odseky venované suverenite tiež mohli byť zreteľnejšie a jednoznačnejšie napísané (s. 43-44). Autori zjavne - a nie úplne systémovo - opisovali z diel svojich predchodcov. Pojem suverenity a jeho historický vývoj je, samozrejme, téma na širokú rozpravu presahujúcu rámec základnej učebnice.

Tretia kapitola opisuje funkcie štátu, ktoré tradične delí na vnútorné a vonkajšie, pričom vzhľadom na aktuálnu situáciu autori mohli venovať väčšiu pozornosť otázkam obrany a postaveniu ozbrojených síl, úlohám štátu v krízových situáciách, prípadne úlohe štátu pri zabezpečovaní reprodukcie biologickej, ekonomickej aj inšti