Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Kysela, J. - Ondřejek, P. a kol., Kolos na hliněných nohou? K proměnám státu a jeho rolí.

Kysela, J. - Ondřejek, P. a kol., Kolos na hliněných nohou? K proměnám státu a jeho rolí.
Praha: Leges, 2016, 320 s., ISBN: 978-80-7502-149-6.
Mgr.
Marek
Káčer
PhD.
Ústav štátu a práva SAV, Bratislava.
Velikán teórie štátu Georg Jellinek raz napísal, že
"niet základného štátoprávneho pojmu, ktorý by nebol vzišiel z boja a víťazstva politických požiadaviek"
.1) Preto ak chceme do hĺbky pochopiť základnú terminológiu štátovedy, nepôjde to bez znalosti historických procesov, na ktorých popis či korekciu táto terminológia vznikla. Dynamika historických pohybov pritom z roka na rok rastie, čo znamená, že príslušná terminológia je náchylnejšia na morálne opotrebenie viac než v minulosti. Nejedna štátovedecká poučka, ktorá neohrozene platila sto či dvesto rokov, dokáže pod tlakom meniacich sa spoločenských pomerov zzostarnúť behom dekády či dvoch. Preto aj o terminológii štátovedy platí to, čo pre každý životaschopný počítačový softvér - aby spoľahlivo fungovala, treba ju pravidelne aktualizovať. Minulý rok sa tejto úlohy zhostil kolektív mladých autorov a autoriek z Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.
Jan Broz, Jan Grinc, Miluše Kindlová, Jan Kysela, Pavel Ondřejek, Jana Ondřejková
a
Michal Urban
nám ponúkli svoj návrh aktualizácie v podobe kolektívnej monografie
Kolos na hlinených nohou?
s podtitulom
K proměnám státu a jeho rolí.
Základná koncepcia diela kopíruje osvedčenú štruktúru niektorých pozitívnoprávnych učebníc: kniha sa skladá z dvoch hlavných častí, zo všeobecnej a z osobitnej. Všeobecná časť, ktorej autorom je
Jan Kysela,
nesie názov
Nad diagnózami současného státu: "soumrak", "smrt", nebo "úsvit"?
Kysela touto kapitolou priamo nadväzuje na diskusiu o povahe a osude (post)moderného štátu, ktorá sa odohrala pred pár rokmi na stránkach časopisu
Právník
a do ktorej sa osobne zapojil. Na začiatku autor exponuje štát ako pojem a dáva ho do kontrastu s inými koncepciami politického usporiadania spoločnosti, osobitne s ríšou či záujmovou sférou, so svetovým štátom a s koncepciou ústavného pluralizmu. Autor si všíma, že tradičný hierarchický model organizácie moci je postupne vytláčaný sieťovým modelom, v ktorom sa o rozhodujúce mocenské prostriedky spolu so štátom delia aj neštátne subjekty. Do tohto obrazu zapadá aj koncepcia ústavného pluralizmu, ktorú možno podľa Kyselu vnímať aj ako
"sympatický pokus vysporiadať sa zo zložitosťou sveta, v ktorom sa oslabujú či dokonca miznú hierarchie, prinajmenšom niektoré; vidieť je to najmä na rešpekte k existencii a identite ostatných právnych poriadkov a na zohľadňovaní cudzích rozhodnutí v rámci hľadania jednotného hodnotového poriadku
".2) Takéto vyvažovanie perspektív však má aj svoje úskalia, pretože zvyšuje neistotu:
"nič neplatí výlučne, všetko iba tak trochu, hlása sa otvorenosť a tekutosť. ... V tomto zmysle teda ústavný pluralizmus prispieva k dekonštrukcii moderného pojmu a štruktúry práva, pretože odchýlky od nich nevníma ako nežiaduce deviácie, ale ako novú obvyklosť, normu."
3) Po expozícii štátu ako pojmu prechádza Kysel
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).