Nesplnenie - stav de lege lata

The author brief lyout lines the regulation of non performance in the Slovak Civil Code and Commercial Code. Having acknowledged the deficiencie so four system differentiating the various types of breach, the paperout lines the salient features of the unitary concept of non - performance adopted by the UNIDROIT Principles of International Commercial Contracts (UPICC), Principles of European Contract Law (PECL) that are based on the United Nations Convention on Contracts for the In ternational Sale of Goods (CISG), and the one is essential lyidentical to the other. On the basis of this system the author introduces the reform movements in the law of obligations across the Europe that have strongly influenced first drafts and proposals for Slovak reform of non - performance. The discussion on the basic policy questions of these proposals should be the preferred working methodon the way forward for Slovak law.

Právna úprava nesplnenia nie je v súčasnom súkromnom (občianskom ani obchodnom) práve jednotná. Pojem nesplnenia dlhu sa v OZ síce používa,¹⁾ ale nie v komplexnom zmysle.²⁾ OZ v záväzkovom práve upravuje jednotlivé skutkové podstaty nesplnenia povinnosti, ktorými sú omeškanie dlžníka,³⁾ omeškanie veriteľa,⁴⁾ vadné plnenie,⁵⁾ nemožnosť plnenia⁶⁾ a v osobitných prípadoch aj smrť dlžníka alebo veriteľa.⁷⁾ Každá z vymenovaných skutkových podstát na seba viaže rôzne právne následky (právo požadovať plnenie v dodatočnej lehote, zánik záväzku pri omeškaní fixnej zmluvy, právo na úroky z omeškania, právo na opravu alebo výmenu vadného tovaru, právo na zľavu z ceny, právo ukončiť zmluvný vzťah odstúpením od zmluvy,⁸⁾ náhradu škody,⁹⁾ prechod nebezpečenstva škody na veci alebo aj právo zmluvný vzťah vypovedať,¹⁰⁾ prípadne právo odoprieť plnenie vzájomnej povinnosti).¹¹⁾ Tento systém nie je jednoduchý, pretože ani spôsob regulácie týchto právnych následkov nie je systematicky usporiadaný, niektoré zaraďujeme k zodpovednosti za vady, iné sú zaraďované v rámci zmeny obsahu záväzkov (zodpovednosť za omeškanie), obidve však môžu vyústiť do zániku záväzku, rovnako ako nemožnosť plnenia. Náhrada škody je upravená oddelene, keďže sa úprava zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti za škodu nediferencuje a vychádza najmäz § 420 OZ založeného na zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Definícia samotného omeškania môže byť sama o sebe zradná. Ak je predpokladom omeškania dlžníka, žene plní včas a riadne, už v tejto samotnej definícii sa skrýva otázka, prečo sa kumuluje nedostatok včasného a riadneho plnenia v definícii omeškania, ktorá je pojmovo spätá len s časom splatnosti. Obvyklým výkladom § 517 ods. 1 OZ dospejeme k záveru, že ak dlžník neplní vôbec alebo síce v čase splatnosti dlhu plní, ale neposkytne riadne plnenie a veriteľ vadné plneniene prijme, je dlžník v omeškaní. Ak veriteľ vadné plnenie prijme, patria mu práva z vadného plnenia (zodpovednosť za vady),¹²⁾ ale už neuplatňujeme nástroje viažuce sa na omeškanie. Nemožnosť plnenia je osobitným prípadom nesplnenia, spôsobuje zánik záväzku bez ďalšieho, ale jej legislatívne nastavenie je veľmi úzke. Ani v tomto prípade nie je náhrada škody vylúčená. Či v dôsledku nesplnenia dlhu možno požadovať náhradu škody, závisí od posúdenia toho, či sú naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu, v občianskom práve je táto zodpovednosť založená na prezumovanom zavinení. Okrem takto vytýčených smerov, akými sa nároky dotknutej strany záväzkového vzťahu môžu uberať, netreba zabudnúť na pochybnosti, či vôbec možno aj pre vadné plnenie iného druhu ako prenechanie veci za odplatu požadovať nároky zo zodpovednosti za vady (napr. náprava nekvalitne poskytnutej služby, zľava z ceny), alebo či sa v tomto prípade možno koncentrovať len na nároky z omeškania.¹³⁾ Bezodplatné zmluvy sú extrémom samým osebe, na jednej strane spadajú do zbytočne prísneho režimu omeškania (omeškanie s odovzdaním peňažného daru), na druhej strane aj v prípadoch, v ktorých by spravodlivé riešenie vyžadovalo aplikovať ustanovenia o zodpovednosti za vady, ustáliť otázku vadnosti v darovaní, poskytnúť nápravu menšej vady a naopak, vylúčiť právo vrátiť dar (napr. zjavná alebo v katastri zapísaná vada) je využitie analógie sporné, keďže podľa ustanovení o zodpovednosti za vady predpoklad odplatnosti nie je naplnený.¹⁴⁾ V neposlednom rade treba poukázať na oddelenú právnu úpravu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré prichádza do úvahy ako sekundárny právny následok zániku zmluvy odstúpením alebo nesplnením fixnej zmluvy, pri reštitúcii zmluvných nárokov treba siahnuť do inej časti OZ.

Nesplnenie dlhu v Obchodnom zákonníku je v porovnaní s občianskym právom modernej šou úpravou. Prevzatie modelu CISG¹⁵⁾ do kúpnej zmluvy neovplyvnilo len kúpnu zmluvu, ale založilo nároky strán z nesplnenia zmluvných záväzkov všeobecne. Takto sa v OBZ stretávame (na rozdiel od OZ) už so spoločným pomenovaním "porušenie zmluvných záväzkov", omeškanie je definované široko ako nesplnenie riadne a včas, možno uvažovať aj nad tým, že v úprave omeškania je už včlenené právo na nápravu vadného plnenia (resp. právo trvať na riadnom plnení záväzku).¹⁶⁾ Právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu porušenia od zmluvy je v OBZ odstupňované podľa závažnosti porušenia (podstatné porušenie zakladá právo odstúpiť od zmluvy okamžite), osobitne sa upravuje režim nepodstatného a anticipovaného porušenia. Dodatočná nemožnosť plnenia je síce upravená osobitne, ale ide skôr o kozmetickú odchýlku od jednotného modelu porušenia, pretože účinky nemožnosti plnenia na trvanie záväzku a právo na náhradu škody sa aj pri nemožnosti plnenia spravujú režimom odstúpenia od zmluvy z dôvodu jej porušenia. Režim náhrady škody v OBZ je založený na objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie (okolnosti vylučujúce zodpovednosť). Na rozdiel od OZ, účinky odstúpenia od zmluvy sú , čo by malo viesť k zjednodušeniu zachovania práv nadobudnutých v období trvania zmluvného vzťahu a vyporiadania po zániku záväzku odstúpením, hoci § 351 OBZ pre toto "zjednodušenie" veľa priestoru neposkytuje. Ustanovenia o náhrade škody sú v OBZ pre potreby zmluvných vzťahov vyvážené a kompaktné.¹⁷⁾

Rozdiely medzi kódexmi sú v naznačených otázkach značné, tieto rozdiely však vôbec nevychádzajú z povahy reglementovaných právnych vzťahov, ale sú poplatné obdobiu vzniku a inšpiračným zdrojom jednotlivých kódexov. Iste sa v rámci zjednotenia systému nesplnenia z OZ a OBZ nájdu otázky, v ktorých bude dôvodné diferencovať vzťah medzi podnikateľmi a vzťah medzi nepodnikateľmi, prípadne spotrebiteľský vzťah, ale všetky môžu byť založené na rovnakej základni a systematike. Jednotlivé odchýlky možno očakávať najmä v otázkach úrokov z omeškania,¹⁸⁾ zmluvných sankcií alebo náhrady škody.

So znalosťou tohto hrubého náčrtu nesplnenia možno riešiť otázku ako by nesplnenie/ porušenie povinnosti malo vyzerať Reformná vlna obligačného práva v Európe, počnúc BGB v roku 2002,¹⁹⁾ estónskym obligačným zákonom účinným v tom istom roku,²⁰⁾ maďarským a českým občianskym zákonníkom a v neposlednom rade významnou reformou francúzskeho Code Civil, ktorá nadobudne účinnosť v októbri tohto roku, pravdepodobne nemôže obísť ani Slovenskú republiku. K reformnej vlne možno pričítať aj poľské rekodifikačné snahy, ktoré vychádzajú v záväzkovom práve z jednotného režimu nesplnenia.²¹⁾ Takmer všetci reformátori sa pri formulovaní nových ustanovení občianskych zákonníkov inšpirovali modelovými nástrojmi zmluvného práva,²²⁾ ku ktorým zaraďujeme v prvom rade CISG,²³⁾ potom UPICC,²⁴⁾ PECL²⁵⁾ a DCFR.²⁶⁾ Tieto skratky sa stali v poslednom čase alfou aj omegou civilistov. Nemožno pokladať len za akademické cvičenia, keď Zimmermann so všetkou vážnosťou hodnotí reformované BGB v porovnaní s PECL ako moderným zdrojom, ktorý je relevantný pri hľadaní vhodných modelov úpravy zmluvných vzťahov,²⁷⁾ keď Schliechtriem tak úzko prepojený s CISG-om napomohol Estóncom vytvoriť jeden z najmodernejších obligačných zákonníkov v Európe,²⁸⁾ keď sa ozývajú hlasy, že prepojenie nového francúzskeho obligačného práva s PECL je viac ako evidentné, keď preklenutie rozdielov medzi a medzinárodnej arbitráži si všíma tieto modelové princípy a medzinárodné nástroje.²⁹⁾ Rôzne zdroje uznávajú, že UPICC a PECL sú v medzinárodnej arbitráži plne uznávanými nástrojmi.³⁰⁾ Rovnako, ak uvažujeme ako by mali byť upravené následky nesplnenia dlhu, a vychádzame zo základne, ktorú nám poskytuje OZ a OBZ, treba mať na pamäti varovanie Zimmermanna, ktorý za jeden z najväčších nedostatkov BGB pred reformou 2002 pokladal diferenciáciu nesplnenia podľa skutkových podstát omeškania, vadného plnenia a nemožnosti plnenia.³¹⁾ A rovnako by bolo vysokou mierou nevšímavosti nevidieť, že jednotný model nesplnenia, na ktorý nadväzuje systém prostriedkov nápravy, je základom európskych smerníc v kúpnom práve a práve služieb, ktoré nutne implementujeme³²⁾ a budeme implementovať do nášho práva.³³⁾

UPICC a PECL³⁴⁾ sú založené na systéme už spomenutého Viedenského dohovoru o medzinárodnej kúpe tovaru (CISG) a v mnohom sú si podobné. Z hľadiska právneho režimu nesplnenia je pre nás zaujímavé poznať ich typické črty: