Niektoré skutkové podstaty hospodárskych trestných činov z pohľadu aplikačnej praxe v dimenzii Európskej únie

Príspevok poskytuje komplexný a systematický prehľad o falšovaní eura z pohľadu orgánov presadzujúcich právo v Európskej únii. Článok vo svojom úvode rozoberá všeobecné otázky spojené s falšovaním meny a objasňuje pojem orgány presadzujúce právo. Príspevok sa zameriava na systém ochrany eura v rámci Európskej únie, prioritne je pozornosť sústredená na inštitucionálnu a legislatívnu ochranu meny euro. Osobitne sa práca venuje charakteristike stavu a úrovni trestnej činnosti falšovania meny na území Slovenskej republiky, s poukazom na vývoj po zavedení eura na našom území dňa 1. januára 2009. V príspevku je pozornosť venovaná činnosti polície ako orgánu presadzujúceho právo a možnostiam prevencie pri trestnej činnosti falšovania eura.

Falšovanie peňazí je vyhotovenie akýchkoľvek napodobenín, ktoré vzhľadom na svoju kvalitu môžu byť pri dávaní, hoci iba za určitých okolností (napr. za zníženej viditeľnosti) zamenené s pravými peniazmi, a tak uvedené do obehu (Svoboda et al., 2000).

Možno predpokladať, že s problémom falšovania peňazí sa ľudstvo stretáva už od času vzniku peňazí samotných. V spoločnosti totiž vždy existovali jednotlivci, ktorí sa snažili získať osobný prospech bezprácne. V minulosti národy používali falšovanie ako prostriedok vedenia vojen ako napríklad vo vojne Severu proti Juhu v Spojených štátoch amerických v devätnástom storočí alebo v rámci operácie Bernhard v Európe počas druhej svetovej vojny. V týchto prípadoch hlavnou myšlienkou bolo narušiť ekonomiku nepriateľského štátu veľkým množstvom falzifikátov, čím sa znižovala skutočná hodnota peňazí a dochádzalo tak k útokom na hospodárstvo, ako aj na celú spoločnosť. V súčasnosti falšovanie peňazí, pokračuje a predstavuje hrozbu pre hospodárstvo jednotlivých štátov, ako aj finančné straty pre obyvateľstvo (Counterfeit currency, 2009). I napriek tomu, že v súčasnosti hlavnú motiváciu páchateľov falšovania peňazí predstavuje získať neoprávnený prospech pre jednotlivca či skupinu osôb, falšovanie meny predstavuje závažnú hrozbu pre národné hospodárstvo. S falšovaním peňazí sa v rôznom rozsahu stretávajú takmer vo všetkých krajinách sveta.

Falšovanie peňazí ohrozuje tak hospodárstvo, celú spoločnosť, ako i jednotlivcov. I keď ohrozenie národného hospodárstva falšovaním peňazí páchaným jednotlivcom, resp. organizovanou skupinou je viac menej nereálne (na spôsobenie škody hospodárstvu falšovaním peňazí a následným zvýšením množstva peňazí, hoci aj falšovaných, v obehu, čo môže mať za následok neodôvodenú infláciu, a tým aj poškodenie ekonomiky, by bolo potrebné vyrobiť a uviesť do obehu, vzhľadom na skutočné množstvo pravých peňazí v obehu, obrovské množstvo falzifikátov), je v záujme každej krajiny chrániť jeden zo symbolov svojej suverenity, t.j. národnú menu, a nedovoliť, aby výskyt falšovaných peňazí u obyvateľov vzbudzoval nedôveru v platidlo.

V prípade jednotnej meny euro je však situácia odlišná. Akékoľvek útoky na menu euro už nie sú ohrozením iba ekonomických záujmov jednotlivých štátov, ale predstavujú hrozbu pre záujmy celej Európskej únie a pre ekonomické záujmy Eurozóny osobitne.

Z vyššie uvedených dôvodov je falšovanie peňazí výrazný spoločensky negatívny jav, ktorý možno charakterizovať ako jednu z najzávažnejších foriem ekonomickej trestnej činnosti, ktorý, i keď na našom území v predchádzajúcom období existoval, nebol vzhľadom na rozsah tejto trestnej činnosti a kvalitu falzifikátov až taký citeľný.

Zavedenie eura a jeho falšovanie si vyžiadalo aj prispôsobenie prístupu k tejto trestnej činnosti zo strany orgánov bojujúcich proti tomuto fenoménu, ktorým je v našich podmienkach Policajný zbor SR.

A i keď možno povedať, že z globálneho hľadiska výhody zavedenia eura prevažujú nad nevýhodami spojenými s niektorými aspektmi jeho zavedenia, ktorým bezpochyby je aj falšovanie, situáciu nemožno brať na ľahkú váhu. Európska únia, uvedomujúc si spoločenský a ekonomický dosah falšovania eura, venuje ochrane euromeny náležitú pozornosť a prostredníctvom legislatívnych a organizačných opatrení priamo pôsobí aj na členské štáty, ktoré by za týmto účelom mali na národnej úrovni prijímať adekvátne opatrenia.

Pojem "orgány presadzujúce právo" možno chápať ako voľný preklad z anglického slovného spojenia "law enforcement agencies", ktorý je často používaný v legislatíve Európskej únie najmä v oblasti justície a vnútornej bezpečnosti, ktorá bola do 1. decembra 2009 známa ako tretí pilier Európskej únie. Za ideu vytvorenia tohto pojmu možno pokladať najmä zovšeobecnenie názvu pre orgány, ktoré bojujú proti trestnej činnosti, resp. dohliadajú na dodržiavanie práva v rámci jednotlivých členských krajín Európskej únie, a to vzhľadom na počet a variabilnosť takýchto zložiek v jednotlivých členských krajinách (napr. v Taliansku sú bojom proti falšovaniu poverené tri nezávislé zložky, a to Guarda di Finanza, Carabinieri, Polizia di Stato).

V našich podmienkach je tento pojem často z dôvodu neodborného prekladu zamieňaný s pojmom orgány činné v trestnom konaní. K tomuto je potrebné uviesť, že v zmysle Trestného poriadku sú síce orgánmi činnými v trestnom konaní policajt a prokurátor, avšak iba v prípade, ak vykonávajú svoju činnosti v trestnom konaní. Európska únia však pojem orgány presadzujúce právo chápe širšie, pričom ich činnosť neviaže na určitú špecifickú činnosť, akou je v našich podmienkach trestné konanie.

V Slovenskej republike možno za orgány presadzujúce právo považovať viacero orgánov (policajný zbor, colná správa, zbor väzenskej a justičnej stráže, železničná polícia), v prípade boja proti falšovaniu peňazí sa tejto problematike venuje výlučne Policajný zbor, v rámci jeho organizačných štruktúr.

Pod systémom ochrany meny v Európskej únii môžeme chápať súbor opatrení, ktorými sa Európska únia snaží ochrániť jeden zo svojich symbolov pred falšovaním. Takéto opatrenia môžu byť vo forme legislatívnej a inštitucionálnej, o ktorej môžeme hovoriť v súvislosti s činnosťou orgánov a inštitúcií, ktoré majú v náplni práce ochranu peňazí.

Vrcholné orgány Európskej únie ako sú Európska komisia, Rada Európskej únie a Európsky parlament zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane svojich záujmov najmä tvorbou legislatívy v tejto oblasti a rozdeľovaním rozpočtových prostriedkov únie. V oblasti ochrany eura je to najmä vo forme legislatívnych aktov, prostredníctvom ktorých sa snaží pôsobiť na zjednotenie legislatívy jednotlivých členských krajín v oblasti ochrany eura, ako aj na zvýšenie stupňa takejto ochrany. Bezprostredná ochrana meny však ostáva na pleciach jednotlivých orgánov členských štátov najmä centrálnych bánk a policajných orgánov.

Z európskych inštitúcií má priamu zodpovednosť za ochranu eura pred falšovaním Európska centrálna banka, ktorá zohráva rozhodujúcu úlohu pri otázkach spojených s emisiou eurových bankoviek a mincí, vrátane ich ochranných prvkov, ktoré sú základným predpokladom efektívnej ochrany.

Ďalším významným prvkom európskej stratégie ochrany eura je Europol. Jeho poslaním je pomáhať pri vytváraní bezpečnejšej Európy prostredníctvom podpory orgánov presadzujúcich právo v členských štátoch Európskej únie pri ich boji proti medzinárodnej závažnej trestnej činnosti a terorizmu. Europol podporuje príslušné orgány členských štátov pri presadzovaní práva, pri zhromažďovaní, analýze a šírení informácií a koordinácii operácií. Odborníci a analytici Europolu sa zapájajú do spoločných vyšetrovacích tímov, ktoré pomáhajú pri riešení trestných prípadov na mieste v štátoch Európskej únie. Europol je centrálnym európskym úradom pre boj s falšovaním eura (Europol Profile, 2010).

V podmienkach Slovenskej republiky úlohy na úseku ochrany