Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Nová právna úprava domáckej práce a telepráce

BARANCOVÁ, H.: Nová právna úprava domáckej práce a telepráce. Právny obzor, 105, 2022, č. 1, s. 3 – 18.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2022.1.01

New regal Rregulation of domestic work and telework. The amendment to the Labour Code, which entered into force on 1 March 2021, brought about fundamental changes in the legal regulation of domestic work and telework. It changed not only the concept of domestic work and telework, its positive and negative definition, but also the content of domestic work. For the employers, the amendment to the Labour Code extended the scope of legal obligations and for the employees the scope of subjective rights. The rights and obligations of the employee and the employer in the performance of domestic work or telework depend mainly on the way of organizing working time. If the working time of domestic work or telework is scheduled by the employer, his/her interference in the way the employee performs work is significantly wider than in the scheduling of working time by the employee himself/herself, for which there are more deviations compared to the performance of „standard“ employment. In addition to their positive effects, new technologies and related digital forms of work have begun to blur the differences between an employee‘s work and family life. Therefore, for the first time, the legislator has regulated the employee‘s right to „disconnect“.


Keywords: Amendment to the Labour Code, Concept of Domestic Work, Concept of Telework, Concept of Household, New Obligations of the Employer, New Rights of the Employees, Actual Costs Incurred, Right to Disconnect

Úvod
Zákonom č. 76/2021 Z.z. s právnou účinnosťou od 1. marca 2021 bola Národnou radou SR prijatá novela Zákonníka práce s početnými legislatívnymi zmenami, z ktorých najvýznamnejšou je zmena doterajšieho právneho modelu domáckej práce a tele­ práce.
Už zavedenie mimoriadnej situácie a núdzového stavu v čase pandémie a s ním súvisiaceho prijatia podstatne širšieho právneho modelu práce vykonávanej z domácnosti zamestnanca v (§ 252b ZP) sa celkom jednoznačne ukázalo, že je potrebné urobiť aj zásadnejšie zmeny doterajšej právnej úpravy domáckej práce a telepráce v zmysle § 52 ZP.
Aj dlhotrvajúcou pandémiou Covidu-19 sa niekoľkonásobne zvýšil počet domáckych zamestnancov a telezamestnancov. Prevažujú pozitívne skúsenosti s výkonom domáckej práce alebo telepráce prostredníctvom moderných technológií. Širšie využívanie tohto právneho inštitútu zvýraznilo však aj niektoré trendy pri výkone závislej práce a zmenu základných schém výkonu závislej práce s využívaním nových technológií osobitne pri niektorých povolaniach.
1)
Potrebu zmeny doterajšieho modelu domáckej práce a telepráce ukázala nielen pandémia Covidu-19, ale aj dynamicky postupujúca digitalizácia výrobných a pracovných procesov, ktorá priniesla mnoho nových pohľadov na atypické zamestnania.
Na situáciu spojenú s pandémiou Covidu-19 v roku 2020 v Slovenskej republike reagoval zákonodarca novelou Zákonníka práce zákonom č. 66/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a niektoré iné zákony, a popri dovtedy platnom modeli výkonu domáckej práce a telepráce podľa § 52 Zákonníka práce zakotvil aj model práce vykonávanej z domácnosti zamestnanca podľa § 250b ZP, ktorý na rozdiel od § 52 ZP mal nielen odlišný právny základ, ale aj odlišný obsah. Sám zákonodarca v dôvodovej správe konštatoval, že práca z domácnosti zamestnanca v zmysle prechodného ustanovenia ZP v § 250b ZP nie je domáckou prácou a teleprácou v zmysle § 52 ZP. Zavedenie nového právneho modelu práce z domácnosti zamestnanca počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu nevylučovalo popritom uplatňovanie domáckej práce a telepráce v zmysle § 52 ZP.
Zákonodarca prichádza s obsahovo rozšírenou právnou úpravou § 52 ZP predstavujúcou postatne pozmenený právny koncept domáckej práce a telepráce, čo sa pretavilo do nového, relatívne rozsiahleho znenia ustanovenia § 52 ZP, ktorý má 12 odsekov.
1. Pojem domácka práca a telepráca podľa medzinárodnych a európskych dokumentov
Domácka práca a telepráca sú rozšírené v prevažnej väčšine zahraničných právnych úprav. Ako atypické zamestnanie domácku prácu zakotvuje Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 177 o práci doma, podľa ktorého domáca práca pokrýva nielen prácu doma, ale aj prácu, ktorá je pravidelne vykonávaná kdekoľvek mimo pracoviska zamestnávateľa, a to buď doma, alebo na inom mieste, ktoré je iné ako pracovisko zamestnávateľa a ktorej výsledkom je produkt alebo služba požadovaná zamestnávateľom alebo tým, kto poskytuje vybavenie a materiál. Pritom ide o prácu, ktorá by mohla byť vykonávaná aj na pracovisku zamestnávateľa.
Takáto široká právna charakteristika domácej práce v citovanom dohovore MOP pripúšťa, aby predmetom domáckej práce alebo telepráce bol nielen výkon práce ako taký, ale aj výsledok práce, produkt alebo služba. To napovedá, že domácka práca by mohla byť v budúcnosti vykonávaná nielen v pracovnom pomere, ale aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, resp. aj v rámci iných nových hybridných druhov pracovnoprávnych vzťahov, ktoré vzniknú v budúcnosti hlavne pod vplyvom digitalizácie pracovných procesov.
2)
Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 177 požaduje, aby domáckym zamestnancom boli poskytované základné sociálne práva, akými sú právo slobodne sa združovať, právo na ochranu pred diskrimináciou v zamestnaní, právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, právo na odmenu za vykonanú prácu, právo na sociálne zabezpečenie, prístup k vzdelávaniu a ochrana materstva. Domáckym zamestnancom musí byť tiež garantovaná zásada rovnakého zaobchádzania v existujúcom pracovnoprávnom vzťahu. Na úrovni Európskej únie nie je upravený výkon domáckej práce. Teleprácu ako moderný pracovný vzťah upravuje Rámcová dohoda o telepráci, ktorú na úrovni EÚ uzatvorili sociálni partneri (UNICE, UEAPME, CEEP, ETUC) dňa 16. júla 2002 (ďalej len Rámcová dohoda o telepráci).
Za teleprácu považuje rámcová dohoda prácu, ktorú fyzická osoba vykonáva väčšinou na takom mieste, ktoré je mimo prevádzky zamestnávateľa a je iné ako tradičné miesto výkonu práce, a to pre zamestnávateľa alebo klienta s použitím telekomunikačných a informačných technológií ako podstatných prvkov práce. Cieľom dohody je zabezpečiť zamestnancom pracujúcim formou telepráce sociálnu bezpečnosť a obdobné práva a benefity ako ostatným zamestnancom, osobitne zásada rovnakého zaobchádzania. Zamestnávateľ je povinný zamestnancom zabezpečiť rovnakú mzdu, rovnaký prístup k vzdelávaniu, kariérny postup v porovnaní so zamestnancami pracujúcimi v sídle zamestnávateľa.
Európska únia v predmetnej dohode týkajúcej sa telepráce zakotvuje základné pracovné podmienky výkonu telepráce. Zamestnávateľ by mal byť zodpovedný za ochranu života a zdravia zamestnanca pri práci, je povinný zabezpečiť a udržiavať potrebné vybavenie pracoviska zamestnanca a platiť dodatočné náklady na domácnosť zamestnanca, ktoré súvisia s výkonom práce telepráce doma.
2. Všeobecná charakteristika novej právnej úpravy domáckej práce a telepráca
Zo systematického zaradenia právnej úpravy domáckej práce a telepráce v § 52 Zákonníka práce (ďalej len ZP) vyplýva, že táto práca je zo strany zákonodarcu koncipovaná rovnako ako za predošlej pracovnoprávnej úpravy ZP ako závislá práca, ktorá sa vykonáva v pracovnom pomere. Domnievame sa, že nič nebránilo rozšíriť právny model domáckej práce a telepráce aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo by napokon zodpovedalo už existujúcemu smerovaniu aplikačnej praxe. Systematickým začlenením domáckej práce a telepráce do rámca pracovného pomeru aj po nadobudnutí účinnosti novely ZP dňa 1. marca 2021 zákonodarca celkom jednoznačne vyjadruje, že domácka práca a telepráca v zmysle novokoncipovaného § 52 ZP je práca, ktorú zamestnanec vykonáva v pracovnom pomere, a nie v pracovnoprávnych vzťahoch vykonávaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (pozri hypotézu právnej normy v § 52 ods. 4 ZP). V aplikačnej praxi by si zmluvné strany mohli už pri uzatváraní dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru síce dohodnúť podobné zmluvné podmienky, aké vyplývajú v zmysle § 52 ZP, ale ich pracovnoprávny vzťah by sa nespravoval podľa § 52 ZP.
Na nový právny koncept domáckej práce a telepráce podľa § 52 ZP sa vzťahuje priama obmedzená pôsobnosť Zákonníka práce s taxatívnymi odchýlkami, ktoré zakotvuje § 52 ZP ods. 7 Zákonníka práce.
Ustanovenie § 52 ZP upravuje výkon domáckej práce aj telepráce pod spoločným právnym režimom, aj keď pojem domáckej práce na jednej strane a pojem telepráce na druhej strane nie sú v citovanom ustanovení ZP rovnako vymedzené.
V tejto súvislosti vzniká otázka, aký je rozdiel medzi domáckou prácou a teleprácou, alebo otázka, či pojem "domácka práca" je širším pojmom ako pojem "telepráca", resp. či má zmysel rozlišovanie týchto pojmov najmä v spojitosti s dynamicky postupujúcou digitalizáciou pracovných procesov. V súvislosti s novým vymedzením pojmov "domácka práca" a "telepráca" sa ponúka aj otázka, ako odlíšiť domácku prácu a teleprácu od napr. pracovnej cesty, keď v obidvoch prípadoch ide o prácu, ktorú zamestnanec vykonáva mimo pracoviska zamestnávateľa.
3. Pozitívne vymedzenie pojmu domácka práca a telepráca
Na rozdiel od predchádzajúceho právneho stavu platného do konca februára 2021 ust. § 52 ZP inak vymedzuje pojem domáckej práce a telepráce.
Domáckou prácou je v zmysle § 52 ods. 1 ZP práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa a vykonáva sa pravidelne v domácnosti zamestnanca v rozsah
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).