O súčasnej situácii v slovenskej právnej normotvorbe.

In these days, the types of law sources and the processes of origin of law - norms become so complicated, that there is no doubt they represent a specific field of research at the professional as well as scientific platform. In the submitted article the both authors describe in overview and analyze in details the recent sources of law and law - making processes determining the legal milieu in Slovak Republic. Also, they do not neglected the "constitutional" judicatory, theproblems of an electronic collection of law - decrees, or the rules of law - making. They also stress the relevant law - making connotations to the EU law - system (intra community consultation process, consulting with in the EU institutions, requirement of the transposition and implementation, including the Slovak Parliament). The final part of the study is devoted to the contemplations on some system problems of the recent law - making (law makingas a part of politics, hypertrophy of law, quality of legislators,etc.).

Dlhší čas na Slovensku panuje spoločenský konsenzus, že právo v systéme spravovania spoločnosti neplní funkcie, ktoré - aj keď v modifikovanej podobe - sa od neho oprávne neočakávajú. K tejto situácii o. i. napomáha dlhodobý rozpad pyramídneho systému prameňov práva; rozširujú sa druhy prameňov práva; pomaly sa akceptuje tvorba práva formou priamej demokracie; rozhodnutia súdov v individuálnom prípade sa stávajú (ako ) prameňom práva; uznáva sa normotvorná kompetencia subjektov, ktoré nemožno jednoznačne subsumovať pod tradičné subjekty medzinárodného práva. Zdá sa, že i neprávne akty významných inštitúcii nadobúdajú všeobecnú záväznosť.¹⁾

Legislatívna situácia, podobne ako i v iných krajinách, je mierne komplikovaná. Jednou z večných otázok je vymedzenie "výstupov" subjektov verejnej moci, ktoré majú právotvorný charakter. Podľa prof. Viktora Knappa systém prameňov práva tvorí:

Právne predpisy/písané právo sú, napriek výraznej modifikácii systému prameňov práva v kontinentálnom type právnej kultúry, stále najdôležitejším prameňom práva. Popri tom je nevyhnutné venovať pozornosť aj iným prameňov práva, ktoré nenadobúdajú všeobecnú záväznosť štandardným právnonormotvorným procesom. Ide o výsledok procesu zbližovania charakteristických vlastností kontinentálneho systému práva a anglo - amerického systému.

Štandardný právno normotvorný proces možno vymedziť ako (právnymi a neprávnymi predpismi) upravený postup štátnych orgánov, subjektov územnej samosprávy a niektorých právnických osôb (Národná banka Slovenska), ktorého cieľom je vznik, zmena (novelizácia) a zánik (derogácia) právnych predpisov, resp. ich častí.³⁾

Právnymi predpismi upravujúcimi právnu normotvorbu sú najmä:

Ne - právnymi predpismi upravujúcimi právnu normotvorbu sú najmä:

Z hľadiska právnej sily možno pramene práva - bez nároku na jednoznačnú akceptáciu - klasifikovať takto:

Primárne

Z hľadiska rovnocennosti spôsobov vykonávania verejnej moci (čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods. 1, čl. 67 ods. 1 ústavy) je opodstatnené sa domnievať, že pre prijímanie právnych predpisov prichádza do úvahy aj inštitút priamej demokracie, a to

Semi - primárny

Sekundárne

Neopomenuteľným prameňom práva - primárneho, semi - primárneho, resp. sekundárneho charakteru - sú aj rozhodnutia súdov:

Tieto rozhodnutia sú výsledkom eventuálneho post - promulgačného štádia legislatívneho procesu a súdy v ňom zohrávajú úlohu negatívneho právneho normotvorcu¹⁰⁾ na rozdiel od výkladu ústavy a ústavného zákona ústavným súdom, ktorý pozitívnym spôsobom dotvára produkt ústavno právnej činnosti.

Naznačenej klasifikácii viac menej zodpovedá konštrukcia čl. 125 ods. 1, čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1 a čl. 128 ústavy, ktorá zároveň zohľadňuje quasi pyramídny systém prameňov práva.

V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že nový zákon o zbierke zákonov už neuvažuje s existenciou právneho predpisu označeného ako "výnos" a ponecháva výlučne právny predpis s označením "opatrenie" .¹¹⁾ Výpočet prameňov práva zároveň poukazuje na dynamiku vývoja právno normotvornej činnosti¹²⁾ a je pravdepodobné, že sa bude ďalej rozširovať napr. o inštitút amnestie a o opatrenie všeobecnej povahy (forma verejnosprávnej činnosti).

V súvislosti s riešením pretrvávajúcich problémov v legislatíve sa z času na čas objavila požiadavka existencie zákona, ktorý by upravoval pravidlá tvorby právnych predpisov. Takého zákona, ktorý by zovšeobecnil overenú prax, pretože "",¹³⁾ t.j. povýšil na úroveň primárneho právneho predpisu najdôležitejšie ustanovenia legislatívnych pravidiel a zároveň utvoril zákonné prekážky pre "ľudovú" tvorivosť v legislatíve.¹⁴⁾

Takýmto právnym predpisom je zákon č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je účinný od 1. januára 2016, okrem čl. I § 2 až 10, ktoré nadobudli účinnosť 1. apríla 2016. (Je vhodné podotknúť, že názov zákona je nepresný, pretože tento zákon neupravuje tvorbu právnych predpisov na úrovni subjektov územnej samosprávy a orgánov miestnej štátnej správy.) Na tento zákon nadväzuje zákon č. 399/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého ustanovenia upravujúce zákonodarný proces sú účinné od 1. januára 1996. Oba zákony začali výrazným spôsobom ovplyvňovať tvorbu právnych predpisov. Typickou črtou novej právnej úpravy je "pozákonenie" významných legislatívnych inštitútov a pravidiel, ktoré boli doteraz upravené internými normatívnymi aktmi (Legislatívne pravidlá tvorby zákonov a Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky). Oba zákony okrem toho upravujú niektoré nové inštitúty a najmä regulujú viaceré obmedzenia, čo nesporne kladie zvýšené nároky na právnonormotvorný proces.

Zákon o tvorbe právnych predpisov ("zákon") je členený na dve základné časti. Prvá časť upravuje základné pravidlá tvorby právnych predpisov, ktorými sú ústava, ústavné zákony, zákony, nariadenia vlády, vyhlášky a opatrenia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej banky Slovenska. Druhá časť upravuje vyhlasovanie týchto právnych predpisov v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ("zbierka zákonov").

Zákon zároveň vymedzuje svoju pôsobnosť i negatívne. Podľa § 1 ods. 2 zákona (ustanovenia doplneného parlamentom), ustanovenia § 2 až 10 sa nevzťahujú na návrh ústavy, ústavného zákona a zákona, ktorý podáva výbor Národnej rady Slovenskej republiky alebo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky "národnárada") si zrejme hodlá ponechať istú autonómnosť "vlastných" pravidiel tvorby primárnych právnych predpisov (zákon o rokovacom poriadku národnej rady, pravidlá tvorby zákonov). Nezanedbateľným dôvodom bola zrejme i snaha "oslobodiť" poslancov národnej rady od náročnejších požiadaviek na tvorbu návrhu zákona, akými sú napr. náležitosti návrhu zákona a tvorba zákona prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov ("portál"), ktorý je súčasťou informačného systému verejnej správy Slov - Lex a pripomienkovanie návrhu zákona prostredníctvom portálu.

Túto situáciu sa snažil preklenúť poslanecký návrh novely zákona č. Z.z. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR, VII. vol. obd., tlač 137): ¹⁵⁾ Navrhovatelia však tento návrh zákona (predbežne?) vzali späť.

Na úrovni exekutívy sa tvorba právneho predpisu a jeho náležitostí uskutočňuje na portáli. Náležitosti návrhu právneho predpisu ustanovuje § 7 zákona, podľa ktorého návrh právneho predpisu predkladaný do pripomienkového konania - okrem paragrafového znenia - obsahuje najmä

Zákon upravuje výnimku z povinnosti vytvárať návrh právneho predpisu prostredníctvom portálu. (§ 27). Tieto dôvody sú takmer totožné s dôvodmi skráteného legislatívneho konania, ktoré upravuje § 89 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené dôvody zároveň výnimočne umožňujú vynechať pripomienkové konanie (§ 10), resp. tvorbu návrhu právneho predpisu prostredníctvom portálu (§ 8).

Zákon striktne upravuje i fenomén, ktorý v doterajšej legislatívnej praxi spôsoboval problémy - novelizáciu právneho predpisu:¹⁷⁾

----------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                 "§ 6 
                                     Novelizácia právneho predpisu
 
 (1) Novelizácia právneho predpisu         sa vykonáva formou priamej novelizácie. Nepriama novelizácia 
     formou zmien alebo doplnení iného právneho predpisu ustanoveniami navrhovaného právneho predpisu 
     b