Ochrana základných práv v súťažnom práve.

Protection of fundamental rights of the competiton actors acquires increasing significance mainly in connection with dawn raids in business premises of undertakings applied as an effective tool in detection of anticompetitive behaviour. Need to balance public interest on protection of competition with legitimate rights of undertakings brings o lot of problems and open questions. Especially the courts both on European and national level are confronted with the problem of conflicting interests. The article is therefore focused on case law of the ECHR, the EU and Slovak courts.

Prirodzeným východiskom úvah o ochrane hospodárskej súťaže, či už v národnom, alebo európskom súťažnom práve je verejný záujem podmienený úlohami, ktoré súťaž v každom ekonomickom systéme založenom na princípoch slobodného trhu plní. Tento verejný záujem reflektujú zodpovedajúce právne úpravy ochrany hospodárskej súťaže, či už v Zákone o ochrane hospodárskej súťaže v platnom znení (ďalej "ZOHS"), ak máme na mysli národný rámec, alebo Zmluva o fungovaní EÚ (ďalej "ZFEÚ"), najmä jej články 101 a 102 a nadväzujúce právne úpravy sekundárneho práva, ak máme na mysli nadnárodný rámec. Obe právne úpravy však spolu veľmi úzko súvisia.¹⁾

Jednotlivé formy protisúťažného správania podnikov, predovšetkým dohody obmedzujúce súťaž, nadobúdajú postupom času čoraz sofistikovanejší ráz, často sú predmetom utajenia a úsilia zúčastnených podnikov zanechať o zakázanom správaní minimum stôp, čo, pochopiteľne, kladie zvýšené nároky na odhaľovanie, stíhanie a trestanie kartelov. Právna úprava na oboch úrovniach, národnej i európskej, reaguje na tento trend posilnením vyšetrovacích právomocí orgánov ochrany hospodárskej súťaže (Európskej komisie, Protimonopolného úradu, ďalej "PMÚ"). Potrebe naplnenia požadovaného dôkazného štandardu privyšetrovanía stíhaní porušení súťažného práva slúžia konkrétne oprávnenia súťažných orgánov požadovať od podnikov podklady a informácie preukazujúce porušenie súťažných pravidiel, ktorým zodpovedá povinnosť podnikov tieto informácie poskytnúť.

V ostatnom období narastá spomedzi vyšetrovacích právomocí súťažných orgánov najmä významinšpekcií (), ktoré sa považujú za najúčinnejší nástroj na získanie potrebných dôkazov, o ktoré sa opiera preukázanie porušenia súťažného práva. Inšpekcia, ktorá môže byť nariadená tak v obchodných priestoroch podniku, ako aj v iných priestoroch, ak sú na to splnené stanovené podmienky, predstavuje síce veľmi efektívny nástroj v rukách orgánov ochrany súťaže, avšak na druhej strane, najmä vzhľadom na invazívny charakter jednotlivých vyšetrovacích úkonov, prináša zvýšené riziko možnej kolízie s ochranou práv podniku. Tieto práva sú zakotvené nielen v Zmluve o EÚ (čl.6), Charte základných práv EÚ, ale aj v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej "EDĽPZS", resp. "EDĽP").

Vyváženie celo spoločenského záujmu na ochrane hospodárskej súťaže a ochrany základných práv podnikov vyplývajúcich z jednotlivých ľudsko právnych dokumentov prináša v ostatnom čase celý rad zaujímavých problémov a otvorených otázok, ktoré evokujú prirodzený záujem právnej teórie a najmä rozhodovacej praxe, či už na úrovni Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej "ESĽP"), Súdneho dvora EÚ (ďalej "SDEÚ"), alebo národných súdov.

Požiadavka súdnej ochrany, o ktorú sa podnik môže uchádzať v konaní pred ESĽP, vyplýva predovšetkým z čl. 8 EDĽP, zakotvujúceho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života:

Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie môžu uplatňovať len fyzické osoby, ESĽP sa v roku 2002 definitívne priklonil k širšiemu výkladu tohto ustanovenia, ktorý zahŕňa aj firemné priestory, teda je možné ho aplikovať aj v prípade právnických osôb.²⁾

ESĽP v tomto prípade konštatoval, že vykonanie inšpekcie v obchodných priestoroch podniku bez predchádzajúceho súdneho súhlasu predstavuje zásah do práva chráneného čl.