Odstraňovanie kontradiktórnosti noriem v aplikačnej praxi a doktrína racionálneho zákonodarcu

Communication in general and the problem of understanding legal norms in particular is acomplex process that can be explained by Frege's semantic triangle as the relationship between objective reality, world of ideas and linguistic sphere. We are witnessing a growing number of laws, which are characterized by low quality and often incoherence, and even contradiction. This situation would seem necessary to use the interpretative doctrine of rational law-maker, which consists of projecting rationality on the law-maker, respectively on legal norm created by him. This way are eliminated interpretative methods, which would lead to absurd results or contradictory results. At the same time is created potential for greater credibility of law, increased coherence of law and effectiveness of legal norms. The article refers to the related jurisprudence of constitutional courts of the Slovak Republic, the Czech Republic and Poland.

V dnešnom stave normotvorby vyznačujúcej sa čoraz zväčšujúcim sa objemom, zvyšujúcou sa rýchlosťou prijímania právnych predpisov, nekonzistentnosťou, ba až kontradiktórnosťou súčasne platných noriem nie je zriedkavé, že použitím rôznych interpretačných metód dospejeme k rôznym (diametrálne odlišným) výsledkom. Takýto prístup je však v rozpore so základnými funkciami práva. Ak má právo integrovať spoločnosť, musí byť zabezpečená jeho unifikovaná aplikácia. Pre lepšie objasnenie problému je potrebné začať od začiatku - od pochopenia interpretácie a funkcií jazyka.

Text všeobecne, a teda aj text právnych noriem, ožíva ich interpretáciou.¹⁾ Interpretáciu možno vysvetliť ako priraďovanie významu, resp. zmyslu znakom.²⁾ Rovnako aj výklad právneho predpisu smeruje k zisteniu jeho významu.³⁾ Výklad právnych predpisov je teda časťou všeobecnejšieho problému - problému porozumenia zmyslu alebo problému komunikácie.⁴⁾ Sudkyňa poľského ústavného súdu (Trybunalu Konstytucyjnego) ⁵⁾

Život človeka je životom v komunite a život v komunite/štáte je podmienený komunikáciou. Komunikácia je conditio sine qua non pre koexistenciu ľudí v štáte. Táto komunikácia môže prebiehať na úrovni horizontálnych vzťahov medzi adresátmi právnych noriem, kde majú subjekty len výnimočne predpísaný komunikačný jazyk,⁶⁾ pričom jeho voľba je väčšinou neformálna a uskutočňuje sa individuálne pre každý prípad (komunikácia materským jazykom, spisovným jazykom, slangom, cudzím jazykom, atď.). V prípade vertikálnej komunikácie normotvorcu (zákonodarcu) smerom k adresátom právnych noriem je potrebné zabezpečiť pomerne rigidnú všeobecnú reguláciu zabezpečujúcu efektívny transfer informácie v jazyku zrozumiteľnom všetkým adresátom právnych noriem na danom území. Ak má byť komunikácia informácie efektívna, je potrebné zabezpečiť, aby všetky dotknuté subjekty pochopili komunikovanú informáciu rovnako, čo rozhodne nie je samozrejmý stav.

Problém komunikácie je možné objasniť pomocou Fregeho sémantického trojuholníka⁷⁾ ako modelu znázorňujúceho základné vzťahy medzi objektívnou realitou, myšlienkovou sférou a jazykovou sférou. Ide o vzťah slovo (znak) - subjekt (predmet) - myšlienka (idea/predstava). V objektívnej realite máme napr. objekt "stolička", tomuto objektu zodpovedá jeho imaginárny obraz - myšlienka/predstava, ktorá je vyjadrená v jazyku slovom "stolička". Problém nastáva, keď chceme jazykovým vyjadrením - slovom "stolička" - pomenovať veľmi presne determinovaný objekt - konkrétnu stoličku, resp. veľmi presne vymedzenú stoličku. V objektívnej realite je totiž množstvo stoličiek rozmanitých tvarov, materiálov, farieb, veľkosti a príp. technických vlastností. Všetky tieto stoličky možno subsumovať pod jazykové vyjadrenie "stolička", ale aj pod myšlienku/ predstavu stoličky. Táto myšlienka/predstava stoličky však môže byť u každého človeka iná. Ja ako autor tohto textu si môžem predstavovať a s najväčšou pravdepodobnosťou si aj predstavujem stoličku inú ako čitateľ tohto textu. Rozdielnosť našich predstáv môže byť determinovaná skúsenosťou, vzdelaním, predstavivosťou, kultúrnym zázemím, kontextom použitia, atď. (niečo iné si automaticky môže pod pojmom "stolička" predstaviť zubár v ordinácii a niečo iné stolár v dielni...).

Vráťme sa ale k právnemu jazyku. Bernd Rüthers uvádza: "Texty, slová, pojmy a definície sú potenciálne zbrane. Ich strategicky plánované nasadenie je - v najrozličnejších disciplínach - spôsobilé zmeniť životné podmienky ľudí k lepšiemu, ako i k horšiemu.".⁸⁾ Jazyk ako komunikačný nástroj (nosič informácie) je neoddeliteľne spojený s právom a jeho aplikáciou. Zákon, resp. pozitívne právo bez jazyka nemôže existovať. Prenos informácie o želanom spôsobe správania a podmienkach spoločenskej koexistencie od normotvorcu smerom k adresátovi právnej normy sa totiž uskutočňuje prostredníctvom písaného práva.⁹⁾ Prirodzené právo možno existuje aj bez jazyka, ale určite je bez neho nepoužiteľné. Jazyk plní funkciu informačného kanála medzi normotvorcom a adresátom právnej normy; hovoríme o špecifickom druhu jazyka, právnom jazyku. Ašpiráciou právneho jazyka je dokonalý prenos informácie od normotvorcu k adresátovi normy. Hovoríme o informačnej funkcii právneho jazyka.¹⁰⁾ S funkciou právneho jazyka sú spojené jeho špecifické vlastnosti ako strohosť, exaktnosť - exaktné, jednoznačné vyjadrenie želaného správania sa. Regulatívna funkcia právneho jazyka kladie dôraz na jednoznačnosť a presnosť, t.j. čo najnižšiu mieru entropie (neurčitosti). Dôraz na zrozumiteľnosť právneho jazyka (legislatívneho textu) je výrazom jeho informačnej funkcie; strohosť a exaktnosť výrazom jeho regulatívnej funkcie. Paradoxom právneho jazyka je, že tieto dve funkcie sú kontradiktórne. Zvyšovanie exaktnosti a jednoznačnosti právneho jazyka vedie k zníženiu jeho informačnej hodnoty, zníženiu jeho zrozumiteľnosti. Teda, čím presnejšie vymedzím pojem jeho vyčerpávajúcou legálnou definíciou , tým viac znížim zrozumiteľnosť právneho poriadku pri jeho čítaní (najmä ak takto presne a vyčerpávajúco budem v jednej vete vymedzovať viacero pojmov).¹¹⁾ K umeniu tvorby právnych predpisov teda, okrem iného, patrí aj to, dokázať sa správne rozhodnúť o miere ostrosti právnych pojmov a vyjadrení, a to tak, aby na jednej strane nič nebránilo rozhodovať o konkrétnych prípadoch a na strane druhej, aby orgán aplikujúci normu nemal možnosť rozhodovať podľa svojej ľubovôle (teda aby jeho diskrečná právomoc nebola neúmerne veľká - tzv. "legalizovaná nezákonnosť").¹²⁾

Je teda zrejmé, že komunikácia prostredníctvom jazyka svojou podstatou implikuje priestor pre nedorozumenia a nepresnosti. Zrozumiteľnosť normatívnych textov je pritom úzko spätá s právnou istotou.¹³⁾ Táto situácia je zhoršená stavom normotvorby. V súčasnosti sa môžeme stretnúť s javom rozkladajúceho sa zákonodarstva, ktoré sa mení na nesúladnú triešť nedokonalých zákonov, stráca sa rešpekt k zachovaniu stability práva,¹⁴⁾ narastá problém zrozumiteľnosti právnych predpisov spojený problémom ich zložitosti a vysokého počtu.¹⁵⁾ Právny poriadok sa stáva nekoherentný a dochádza k prijatiu kontradiktórnych noriem. Jazyk použitý zákonodarcom v právnom predpise je čoraz častejšie nejasný a neurčitý a neumožňuje dostatočne jednoznačné určenie zmyslu, a to aj keď abstrahujeme od vyššie opísaných prirodzených nepresností spojených s jazykovým dorozumievaním. Ide o situácie, keď z jazykového hľadiska nie je jasné, aký je obsah a rozsah zákonodarcom použitých pojmov, pričom v prvom pokuse interpretovať normu sa tieto pojmy, resp. obsah noriem, v ktorých sú tieto pojmy použité, javia ako kontradiktórne. V situácii, keď zlyhávajú, resp. sú nedoceňované mimoprávne mechanizmy regulácie spoločenského života, v situácii postmoderného¹⁶⁾ polycentrizmu práva,¹⁷⁾ hypertrofie právnych noriem (nazývanej aj "legislatívna smršť") a legislatívneho optimizmu, t.j. predstavy, že riešenie každého spoločenského problému je možné pomocou prijatia právneho predpisu, ide o čoraz častejší jav.¹⁸⁾ Je paradoxné, že (nielen) v Slovenskej republike sa na jednej strane presadzuje názor, že prílišné ovládanie spoločnosti štátom podlamuje hybné sily jej rozvoja a znižuje jej samoregulačnú schopnosť, no na druhej strane sa tento liberálny prístup neodzrkadľuje v súčasnej praxi normotvorby.¹⁹⁾ Vlády, bez ohľadu na p