Otvorené otázky rodinných dávok pri striedavej starostlivosti o dieťa

Článok 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a rovnako tak ústavný zákon č.23/1991 Zb. z., ktorým sa uvádza Listina základných práva slobôd, v článku 32 ustanovuje pre obidvoch rodičov , a zároveň deťom garantuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo starostlivosti a výchovy rodičov o svoje dieťa a právo dieťaťa na oboch svojich rodičov je integrálnou súčasťou základných slobôd a ľudských práv, čo deklarujú viaceré významné medzinárodné dokumenty.¹⁾ Jedným z nich je Charta základných práv Európskej únie (ďalej len Charta), ktorá nadobudla nový rozmer platnosťou Lisabonskej zmluvy. Stala sa právne záväznou súčasťou primárneho práva Európskej únie. Podľa článku 24 ods. 3 Charty každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, Uvedená dikcia článku je v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa zaväzujúcom zmluvné štáty uznať právo dieťaťa na udržiavanie pravidelných osobných kontaktov s oboma rodičmi i v čase po rozpade rodiny, pokiaľ to nebude v rozpore s jeho záujmami.²⁾ Článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa požaduje od zmluvných štátov, aby uznali zásadu, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Zdôrazňuje, že vychovávať dieťa môžu rodičia iba vtedy, ak sú s ním v kontakte dostatočne dlho a dostatočne často.

Aj podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rady Európy) primárnu zodpovednosť za výchovu svojich detí majú rodičia, a podľa článku 5 dodatkového protokolu č.7 majú manželia pri rozvode rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou, ako aj vo vzťahu k svojim deťom. Európska únia v článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení bodu 8 Lisabonskej zmluvy vyjadrila záväzok pristúpenia k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Dokumenty medzinárodného i európskeho práva teda zhodne prízvukujú nielen právo detí na rodičovskú výchovu, Vzťahy dieťaťa a rodičov sa majú jednoznačne riadiť záujmom dieťaťa.

Inštitút striedavej starostlivosti o dieťa, zavedený do slovenského právneho poriadku novelou Zákona o rodine - zák. č.217/2010 Z.z., smeruje k posilneniu rodovej rovnosti a prispieva k zosúladeniu pracovných a rodinných povinností. Výrazne mení doterajší systém zabezpečenia starostlivosti a výchovy detí rodičmi po rozvode či rozchode.

Vychádza z rešpektovania práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Striedavá starostlivosť rodičov o dieťa ako spôsob úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je upravená v ustanovení 24 zákona o rodine v súvislosti s rozvodom, avšak podľa 36 ods. 1 zákona o rodine môžu o ňu požiadať aj rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú. Doterajší právny stav umožňoval rodičom uzatvoriť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv - teda o režime striedavej starostlivosti o dieťa, ktorá podliehala schváleniu súdu.

Právnou skutočnosťou zakladajúcou realizáciu striedavej starostlivosti je právoplatné rozhodnutie súdu alebo - ako aj doteraz - dohoda rodičov o striedavej starostlivosti schválená súdom. Zákonnými podmienkami zavedenia striedavej starostlivosti sú

Súd je oprávnený autoritatívne rozhodnúť o striedavej starostlivosti aj v prípade, ak jeden z rodičov nesúhlasí, no neposkytne dostatočne preukázateľné argumenty svedčiace o nemožnosti starať sa o dieťa zo strany druhého rodiča. Súd je v týchto prípadoch viazaný zisťovaním oprávnených potrieb dieťaťa a sledovaním jeho záujmu mať výchovu zabezpečenú zo strany obidvoch rodičov. Skúma, či by jednostrannou výchovou dieťa neutrpelo po stránke citovej, mravnej i rozumovej a či by sa zabezpečil jeho úplný rozvoj. Súd vo svojom rozhodnutí vymedzí práva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas presne stanoveného časového obdobia, keď dieťa bude striedavo v ich osobnej starostlivosti. Súd sa má usilovať rodičov nasmerovať k uvedomeniu si skutočnosti, že ich spoločnou povinnosťou je dieťa ďalej po rozvode či rozchode vychovávať. Rozvodom ani rozchodom totiž rodičmi neprestávajú byť.³⁾

Štát finančne podporuje rodičov pri zabezpečovaní výchovy a starostlivosti o deti rôznymi rodinnými dávkami. Po zavedení striedavej starostlivosti o dieťa pri súčasnej právnej konštrukcii určitých dávok, vymedzenom osobnom rozsahu a podmienok vzniku nároku na ne však zisťujeme, že legislatívne podmienky priznania niektorých dávok nezodpovedajú novo zavedenej koncepcii porozvodovej starostlivosti o deti. Dôsledkom toho vyvstali niektoré otvorené otázky realizačného charakteru.

V súčasnosti nie sú ojedinelé prípady rozpadu rodiny i v čase útleho veku detí, keď jeden z rodičov poberá rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa.

Rodičovský príspevok v posledných niekoľkých rok