Podnik ako objekt právnych vzťahov (je podnik vec hromadná?)

The main aim of the article is to focus on the undertaking as an object of the legal relations. The author of the article tries to analyze the essence of the undertaking and the structure of undertaking from the legal point of view. The author critically looks at opinions of legal experts according to which is the undertaking the collective thing. Moreover, he analyzes two other theories which deal with the undertaking as an object of the legal relations. The first theory is the theory of an undertaking as another property value and the second is the theory of undertaking as an object called .

Podnik ako právny inštitút je v slovenskom práve a v právnej literatúre chápaný v mnohých významoch. Nájdeme ho napríklad vo význame objektu právnych vzťahov,¹⁾ štátom riadeného subjektu,²⁾ ekonomickej jednotky (entity)³⁾ či ako vymedzenie priestoru,⁴⁾ čo už samo osebe poskytuje právnym vedcom priestor na polemiku o podstate a význame podniku. Predmetom tohto príspevku bude však len skúmanie podniku vo význame objektu právnych vzťahov, ktorý je vymedzený v § 5 Obchodného zákonníka, ako Napriek tejto definícii, ako aj frekventovanému používaniu tohto právneho inštitútu v právnych vzťahoch je totiž tento právny inštitút, v zmysle objektu právnych vzťahov, v právnej vede len málo skúmaný.

Predtým, ako budeme skúmať podnik v platnom práve, v krátkosti uvedieme, ako na podnik nazeralo právo v minulosti. Právne inštitúty známe platnému právu sú totiž často odrazom starovekých či stredovekých právnych tradícií, pričom staré právne inštitúty často nestrácajú na svojej aktuálnosti ani v dnešnej dobe.

V právnej literatúre preto nájdeme úvahy, že predchodcu podniku nájdeme už v rímskom práve, ktoré poznalo podnik agrárny (), ktorý bol chápaný ako jedna súborná vec s tým, že miera prepojenosti pozemku a ďalších vecí, ktoré podnik tvorili, nebola daná fyzicky, ale jednotným účelom celku. Posúdenie podniku agrárneho ako predka súčasného podniku je ale vec sporná, v rímskom práve totiž platilo, že takýto agrárny podnik nemohol byť prevedený jedným právnym úkonom ako jeden celok.⁵⁾

Prevod hromadných celkov povolilo až stredoveké právo, a to za pomoci použitia symbolov (napríklad palica, žezlo, vlajka a pod.), ktoré okrem iného slúžili na označenie jedného hospodárskeho celku, a to nielen v oblasti poľnohospodárstva (napríklad kláštory a pod.). O podniku v zmysle, v akom ho chápe súčasná právna veda, však nemôžeme ani v prípade stredovekého práva hovoriť, a to z najmä z dôvodu absencie identifikovania nehmotnej zložky podniku. Stredoveké právo totiž umožňovalo prevod vlastníctva, zradenia pachtu, ususfructu a pod., len na veciach hmotných, aj keď hromadných, a to formami veľmi zjednodušenými.⁶⁾

O podniku v zmysle, v akom ho chápe súčasná právna veda, môžeme uvažovať až v dobe novoveku, resp. v niektorých krajinách až v súčasnej dobe, keď došlo k masívnemu rozmachu industrializácie a úpadku tradičných remesiel. Novodobý podnik začína vyrábať viac ako spotrebuje, špecializuje sa, jeho hospodársky účel nesleduje prevažne uspokojenie životných potrieb vlastníka, ako to bolo v staroveku, a neskôr v stredoveku, ale primárnym účelom sa stáva dosiahnutie zisku. Pozícia podniku vydobytá v súťaži má často pre podnikateľov väčšiu hodnotu ako hmotná podstata podniku. Vzniká tak podnik v zmysle, v akom ho chápeme v súčasnosti.⁷⁾

V našich geografických podmienkach zákonodarca postrehol túto spoločenskú a ekonomickú zmenu v dobe predchádzajúcej zánik Rakúska - Uhorska, no najmä v dobe prvej Československej republiky, keď vtedy platné právo pojem podnik (označovaný niekedy ako závod) v zmysle objektu právnych vzťahov upravovalo. V takomto zmysle nájdeme podnik napríklad v ust. § 1409 ABGB, ktoré upravovalo prevod podniku (v českých krajinách) a v zák. článku LVII. z roku 1908 o prenáške obchodného závodu (na Slovensku a Podkarpatskej Rusi). Samotný pojem podnik (závod) ale definovaný nebol, čo viedlo k zrodu niekoľkých zaujímavých právnych teórií objasňujúcich význam a pod-statu podniku, prehľad ktorých môžeme nájsť napríklad v diele Drábeka s názvom "Právo na podniku a jeho reflexy na osobní svobodu".⁸⁾

Nasledujúci spoločenský vývoj však nebol pre podnik ako predmet výskumu veľmi priaznivý, keď sa pozornosť právnej vedy sústreďovala najmä na podnik v zmysle označenia štátom riadeného subjektu - štátneho podniku. Aj vo vtedajšom práve ale nájdeme právne riešenia týkajúce sa podniku v zmysle objektu právnych vzťahov. Napríklad, podnik v zmysle objektu právneho vzťahu bol bezpochyby predmetom záujmu tvorcov znárodňovacích dekrétov. Istú podobnosť so súčasným chápaním (časti) podniku nájdeme dokonca aj v Hospodárskom zákonníku, a to pri úprave prevodu výrobného programu (§ 51 a nasl. Hospodárskeho zákonníka).

O obnovenie tradície výskumu podniku v zmysle objektu právnych vzťahov sa postarali až privatizačné zákony,⁹⁾ ale najmä Obchodný zákonník, ktorý podnik pre jeho účely legálne vymedzil a otvoril tak dvere právnej vede do staronovej oblasti výskumu.

V súčasnej dobe je podnik pojmom skôr ekonomickým ako právnym. Pri uvažovaní o jeho podstate budeme preto vždy stáť jednou nohou v chápaní podniku, čoby javu splývajúceho s podnikateľom, slovami Pelikánovej, s "abstraktom", teda osobou, v ktorej sa stráca vlastník a vlastnícke právo,¹⁰⁾ druhou nohou budeme naopak stáť v chápaní podniku čoby predmetu právneho vzťahu.¹¹⁾

Zámer zákonodarcov, ktorí prvýkrát formálne podnik právom uchopili, nie je v súčasnej dobe už možné spoľahlivo zistiť. V právnej literatúre sa tak dočítame, že podstata podniku spočívala v ochrane majetku podnikateľa, keď existencia podniku umožnila, podobne ako obchodné spoločnosti, oddelenie osobného majetku podnikateľa a majetku slúžiaceho na podnikanie.¹²⁾ Iní, najmä francúzski právni vedci, vidia zase podstatu podniku v ochrane klientely, ktorá je vo francúzskej doktríne považovaná za základný, nosný prvok podniku ().¹³⁾

V našej doktríne, sledujúcej vývoj najmä v germánskych krajinách, môžeme vystopovať dôvod právneho uchopenia podniku najmä v identifikácii jeho podstaty, ktorá mala často väčšiu trhovú hodnotu ako len samotné veci slúžiace podnikateľovi na podnikanie. Tak napríklad, Wenig - Malovský, ako aj Pisko videli podstatu podniku alebo dokonca samotný podnik v "¹⁴⁾

Napriek existencii legálnej definícii v § 5 ObZ je možné poznamenať, že táto definícia, ako bude uvedené nižšie, podnik, podľa nášho názoru, úplne nevystihuje. Pre úplnosť len dodajme, že súčasťou definície v § 5 ObZ, a ani teda súčasťou podniku, nie sú záväzky.¹⁵⁾ Ako pritom platí pri každej definícií v súkromnom práve, . Skutočne, len málokedy si môžeme predstaviť podnik, ktorý neobsahuje hmotné zložky, ale predstaviť si ho vieme. Podnikateľ, ktorý nevlastní žiadnu vec, nie je úplne neobvyklým zjavom v dnešnej dobe, keď idea, know - how, či iná majetková hodnota má niekedy väčšiu hodnotu ako (hmotná) vec.

Definícia v § 5 ObZ teda stále úplne nevymedzuje to, čo podnik robí podnikom, bez čoho je podnik len súborom majetku, a teda nevystihuje jeho hlavnú zložku, resp. samotný podnik.

Podľa Eliáša, základom podniku je jeho ".¹⁶⁾ Obdobne ako Eliáš, videli v minulosti podnik v zmysle nemateriálneho statku Wenig - Malovský, ktorých definícia predstavuje náš názor na samotný podnik, ktorý chápeme ako "