Potreba právnej úpravy správneho trestania na príklade zásady zákazu zmeny k horšiemu.

This contribution points out interpretation problems of present regulation of Administrative Punishment. He analyses national and international regulation especially with reference to the requirements of Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms. According to the research findings, the author points out the need the comprehensive regulation of administrative punishment. He also defines the essential problems for solving before the start of the works on the new law.

Na jeseň roku 2016 sa uskutočnila na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave konferencia Bratislavské právnické fórum 2016. V sekcii s názvom Vplyv európskeho práva na kreovanie princípov a zásad správneho trestania vznikla diskusia k tomu, či v odvolacom konaní vo veciach správneho trestania sa má aplikovať podľa súčasného právneho stavu zásada zákazu zmeny k horšiemu.¹⁾

Uvedená diskusia ma podnietila k otázke, akým spôsobom by sme mali nazerať na v súčasnosti účinnú právnu úpravu vo vzťahu k možnostiam jej výkladu. V tejto diskusii nebolo pre mňa podstatné, či by sa mala aplikovať zásada zákazu zmeny k horšiemu. Táto diskusia ma prinútila zamyslieť sa, do akej miery a akým spôsobmi je možné pristupovať k výkladu súčasnej právnej úpravy.

Vzhľadom na uvedené sa v tomto príspevku snažím zodpovedať na otázku, do akej miery je schopná súčasná právna úprava garantovať právnu istotu a predvídateľnosť práva. Na základe odpovede na túto otázku formulujem určité závery spojené s odporúčaniami do budúcna. Základná metóda, ktorú používam, je analýza súčasnej právnej úpravy. V rámci svojho príspevku sa pri analýze sústredím najmä na viazanosť zásadou zákazu zmeny k horšiemu druhostupňových orgánov v odvolacom konaní.

Zásadu zákazu zmeny k horšiemu považujem za významný právny prostriedok chrániaci obvineného zo správneho deliktu. Mal by garantovať obvinenému možnosť iniciovať kontrolu správnosti a zákonnosti záverov, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán príslušný na rozhodovanie o vine a treste za konkrétny správny delikt bez obavy z toho, že zo strany druhostupňového správneho orgánu príde k sprísneniu trestu. Predmetná zásada by mala zabezpečiť, aby hrozba možnej zmeny trestu k horšiemu nevytvárala na obvinených tlak, aby nepodávali riadne opravné prostriedky. Prípadne, aby sa odvolacie orgány nemohli zhoršením trestov pomstiť obvineným za využitie ich práva podať riadny opravný prostriedok.²⁾

V právnom poriadku Slovenskej republiky je zásada zákazu zmeny k horšiemu upravená ako procesné pravidlo v trestnom konaní. Vo vzťahu k odvolaniu je uvedená v § 322 odseku (3) zákona číslo 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších zmien (ďalej len Trestný poriadok). Podľa druhej vety tohto ustanovenia, časti pred bodkočiarkou, v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného.

Predmetnú zásadu nachádzame v trestnom konaní aj pri dovolaní. Podľa § 385 dovolací súd nie je viazaný dôvodmi dovolania v neprospech obvineného, ak bolo dovolanie podané v prospech obvineného.

Treba povedať, že v trestnom práve neplatí zásada zákazu zmeny k horšiemu generálne vo vzťahu k všetkým opravným prostriedkom. Príkladom je rozkazné konanie, ktorého súčasná právna úprava nespája podanie odporu s právom obvineného na zákaz zmeny k horšiemu v následnom konaní.³⁾

V správnom trestaní zásada zákazu zmenu k horšiemu je výslovne ustanovená len pri priestupkoch. Vyplýva z § 82 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien (ďalej len zákon o priestupkoch), podľa ktorého v odvolacom konaní správny orgán nemôže zmeniť uloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku, ak nezistí nové podstatné skutkové okolnosti.

Zaujímavosťou je, že zásada zákazu zmeny k horšiemu platí pri priestupkoch na rozdiel od právnej úpravy trestných činov aj v rozkaznom konaní. Vyplýva to z § 87 odseku (4) zákona o priestupkoch, podľa ktorého po podaní odporu voči rozkazu obvinenému v priestupkovom konaní nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, ako bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti.

S výnimkou právnej úpravy priestupkov podľa môjho názoru z právnej úpravy iných správnych deliktov nevyplýva priama požiadavka na aplikáciu zásady zákazu zmeny k horšiemu. Naopak, s ohľadom na právnu úpravu správneho konania uvedenú v zákone číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších zmien (ďalej len správny poriadok) zastávam názor, že zákonná právna úprava iných správnych deliktov v odvolacom konaní zmenu k horšiemu pripúšťa.