Pravidlá vo vzťahu ku klientom pri realizácii finančného sprostredkovania a finančného poradenstva v sektore kapitálového trhu

Financial indermediation and financial advisory is undoubtedly influenced by many legislative determinants. The article reflects one of these, represented by a set of rules governing the obligations in relation to clients when performing financial intermediation and financial advisory. The valid legislation allows to carry out financial intermediation and financial advisory in the sectors of insuranceorreinsurance, capital market, receiving of deposits, granting credit sor consumer credits, supplementary pension saving system and old-age pension saving system. The article focuses on the sector of capital market, where a financial agent and a financial advisor is authorized to perform only in a restricted range of activities. We focus on selected provisions that we believe are essential for financial intermediation and financial in this sector.

Podnikanie finančných agentov a finančných poradcov je nesporne ovplyvňované mnohými legislatívnymi determinantmi. Článok reflektuje na jednu z oblastí, ktorou je súbor povinností regulujúcich pravidlá vo vzťahu ku klientom pri výkone finančného sprostredkovania a finančného poradenstva. Platná právna úprava umožňuje finančné sprostredkovaniea finančné poradenstvo uskutočňovať v sektoroch poistenia alebo zaistenia, kapitálového trhu, prijímania vkladov, poskytovania úverov alebo spotrebiteľských úverov, doplnkového dôchodkového sporenia a starobného dôchodkového sporenia. Článok sa zameriava na sektor kapitálového trhu. Finančný agent a finančný poradca sú oprávnení realizovať v ňom len oklieštený okruh aktivít. Venujeme sa vybraným ustanoveniam, pri ktorých máme za to, že ich dodržiavanie je v predmetnom sektore pre výkon finančného sprostredkovania a finančného poradenstva esenciálne.

V čase genézy právnej úpravy finančného sprostredkovania a finančného poradenstva boli do zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o finančnom sprostredkovaní") transponované články smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (ďalej len "MiFID" alebo "smernica MiFID"). Došlo však k jej zrušeniu a inkorporovaniu vybraných článkov do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ¹⁾ (ďalej len "MiFIDII") a do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012.²⁾ Skôr, než uplynie lehota na transformáciu predmetnej smernice³⁾ do právneho poriadku Slovenskej republiky a dôjde k uplatňovaniu predmetného nariadenia, radi by sme sa venovali vybraným právnym aspektom regulácie pravidiel vo vzťahu ku klientom pri realizácii finančného sprostredkovania a finančného poradenstva v sektore kapitálového trhu.

Trh môžeme vo všeobecnosti charakterizovať ako organizovanú možnosť obchodovania, spájajúcu dopyt a ponuku.⁴⁾ V odbornej literatúre existuje mnoho definícií pojmu kapitálového trhu, čo je podmienené skutočnosťou, že k výmene kapitálu môže dochádzať v rôznych formách. Zo zjednodušenej, ba až triviálnej perspektívy by sme mohli konštatovať, že kapitálový trh slúži na financovanie investícií rôzneho druhu. Pojem kapitál predstavuje peňažné a majetkové hodnoty, ktorých užitie má priniesť zisk, pričom na kapitálovom trhu tento pojem vykladáme a používame v užšom slova zmysle ako finančný kapitál, t.j. peniaze a peňažné tituly investované za účelom dosiahnutia zisku.⁵⁾ V oblasti kapitálového trhu existuje "hustá sieť" povinností, ktorú vytvorila smernica MiFID.⁶⁾ Zmeny, ktoré ňou boli zavedené, boli komplexné, vzájomne previazané a bolo možné ich rozčleniť na dve skupiny - v prvej išlo o trhovú štruktúru (obchodovania s cennými papiermi), v druhej to boli pravidlá uzatvárania obchodov s klientmi, t.j. realizácia za najlepších podmienok, tzv. .⁷⁾ Môžeme konštatovať, že MiFID so sebou priniesla unikátny spôsob prepojenia kategorizácie klientov a .⁸⁾ S uvedeným sa stotožňujeme a podčiarkujeme, že identickými ideami je vedená i MiFIDII. Opätovne však podčiarkujeme, že naším úmyslom je venovať sa právnej úprave pravidiel činnosti finančného agenta a finančného poradcu v sektore kapitálového trhu na národnej úrovni, ktorá podľa právneho stavu ešte vždy odzrkadľuje smernicu MiFID.

Z dôvodu špecifík kapitálového trhu sa zákonodarca rozhodol osobitne regulovať pravidlá, ktoré sú povinní dodržiavať finanční agenti a finanční poradcovia vo vzťahu ku klientom, ak sú činní v sektore kapitálového trhu, odkazujúc na vybrané ustanovenia zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o cenných papieroch"). Účelom právnej úpravy vo vzťahu k finančnému sprostredkovaniu a finančnému poradenstvuje najmä, aby

V súlade so zákonom o finančnom sprostredkovaní možno finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo uskutočňovať v sektoroch poistenia alebo zaistenia, kapitálového trhu, prijímania vkladov, poskytovania úverov alebo spotrebiteľských úverov, doplnkového dôchodkového sporenia a starobného dôchodkového sporenia. Ďalej našu pozornosť zameriavame výlučne na sektor kapitálového trhu. Finančný agent a finančný poradca sú oprávnení realizovať v ňom len oklieštený okruh aktivít. Vyplýva to z legálnych definícií finančného sprostredkovania¹⁰⁾ a finančného poradenstva¹¹⁾ v sektore kapitálového trhu. Tým, že právna úprava umožňuje finančnému agentovi poskytovať investičné služby prijímanie a postupovanie pokynov klienta a investičné poradenstvo, došlo k prelomeniu "monopolu" podnikania obchodníka s cennými papiermi alebo inej osoby disponujúcej povolením iného členského štátu EÚ. To isté možno povedať aj o finančnom poradcovi, avšak tu zákonodarca zúžil okruh aktivít na investičnú službu, investičné poradenstvo vo vzťahu k vybraným nástrojom.

Slovenská právna úprava rozlišuje medzi finančným sprostredkovaním a finančným poradenstvom¹²⁾ a investičné poradenstvo bolo zaradené medzi aktivity finančného agenta i finančného poradcu. U finančného agenta i finančného poradcu sledujeme, že investičné poradenstvo je obmedzené len na určité zákonne obmedzené nástroje.¹³⁾ Rovnako u finančného agenta je prijímanie a postupovanie pokynov klienta obmedzené na vybrané nástroje,¹⁴⁾ pričom tieto môžu byť postúpené len taxatívne určenému okruhu subjektov.¹⁵⁾ A taktiež sledujeme, že finančnému agentovi vyplýva zákaz prijímania peňažných prostriedkov a nástrojov klienta.¹⁶⁾

Vzhľadom na načrtnuté obmedzenia a skutočnosť, že zákonodarca hovorí o primeranom použití ustanovení zákona o cenných papieroch, budeme našu pozornosť venovať výlučne vybraným ustanoveniam, pri ktorých máme za to, že ich dodržiavanie je pre výkon finančného sprostredkovania a finančného poradenstva esenciálne.

Obdobne, ako je to v iných, i v sektore kapitálového trhu postupujú finanční agenti a finanční poradcovia s odbornou starostlivosťou, v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a záujmami svojich klientov. Obsah uvedených požiadaviek načrtneme stručne.

Termín odborná starostlivosť sa vyvinul ešte z rímskeho práva, ktoré hovorilo o starostlivosti riadneho hospodára. Starostlivosť riadneho hospodára predstavuje kritérium, ktorého dôležitosť spočíva jednak v prevencii nežiaduceho správania, jednak v následnom možnom donútení toho, kto mal konať a nekonal s takouto starostlivosťou k zodpovednostnému konaniu.¹⁷⁾ Pod pojmom odborná starostlivosť je potrebné rozumieť konkrétne konanie, ktoré vzhľadom na rôznorodosť nie je objektívne možné výslovne a vopred v zákone zachytiť; zákonodarca dáva použitím tohto pojmu správnemu orgánu (i súdu) úmyselne priestor, aby sám posúdil, či konkrétny prípad patrí do rozsahu tohto pojmu, a to vždy vzhľadom na účel právnej úpravy.¹⁸⁾ Je teda nutné uvažovať o tom, čo je odborná starostlivosť pri výkone konkrétnej činnosti a predstavuje korektív konania poskytovateľa služieb pri výkone ktorejkoľvek jeho činnosti pri poskytovaní služieb.¹⁹⁾

V nadväznosti na hore uvedené môžeme konštatovať, že finanční agenti a finanční poradcovia konajú s odbornou starostlivosťou, ak jednajú kvalifikovane, čestne, spravodlivo. Kvalifikovane konať možno konať osobne alebo prostredníctvom zamestnancov, pričom je nevyhnuté disponovať znalosťami, skúsenosťami a dôkladnosťou.²⁰⁾ Dôkladnosť výkonu určitej činnosti znamená vyvarovať sa zbytočnému a nezodpovednému riskovaniu, ale aj prehnanej úzkosti.²¹⁾ Čestnosť a spravodlivosť možno vykladať ako obozretné pracovné postupy, ktoré sú dostatočne priehľadné a nevzbudzujúce pochybnosti, pri zachovávaní najlepšej reálnej šance pre klienta k dosiahnutiu pozitívneho výsledku.²²⁾

Zásada poctivého obchodného styku je tvorená súborom zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku je považované za poctivé.²³⁾ Podľa O. Ovečkovej predstavujú zásady poctivého obchodného styku konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie obchodných záväzkových vzťahov.²⁴⁾ Pri rozpore so zásadami poctivého obchodného styku pôjde spravidla o zneužitie práva, o šikanu.²⁵⁾ Pre potreby finančného sprostredkovania a finančného poradenstva môžeme povedať, že finančný agent a finančný poradca nesmú zneužívať práva, ktoré im z právnej úpravy prináležia.

Pod pojmom najlepší záujem klienta rozumieme istú dávku pomoci, asistencie pri vyhodnotení vhodnosti investície, zároveň, ale však potrebné, aby bola naplnená litera zákona a dodržané pokyny klienta.²⁶⁾

Finanční agenti a finanční poradcovia sú taktiež povinní dbať na zdržanie sa aktivít smerujúcich k manipulácii trhu. Manipulácia s trhom je definovaná ako konanie spôsobilé deformovať predstavu účastníkov kapitálového trhu o hodnote, dopyte alebo ponuke finančného nástroja, alebo iným spôsobom skresliť kurz finančného nástroja.²⁷⁾ Za rozpor s horeuvedenými požiadavkami na interakciu s klientmi je považovaná situácia, ak finančný agent alebo finančný poradca hradili klientovi poplatok alebo províziu za užívanie ich služieb.²⁸⁾

Za ďalší kľúčový moment považujeme notifikovanie klienta o kategórii, do ktorej bol zaradený. Zavedenie kategorizácie klientov je nevyhnutné, nakoľko delenie do jednotlivých skupín so sebou prináša diferenciáciu povinností voči klientovi. Vzhľadom na špecifiká poskytovaných finančných služieb v oblasti kapitálového trhu zákon o finančnom sprostredkovaní odkazuje pri výkone finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva v sektore kapitálového trhu opätovne na zákon o cenných papieroch, ktorý delí klientov na profesionálnych, neprofesionálnych a oprávnenú protistranu. Účelom právnej úpravy je vyváženie súboru údajov, ktoré majú byť poskytnuté, keďže sa líšia podľa toho, či ide o profesionálneho, alebo neprofesionálneho klienta, resp. pri oprávnenej protistrane zákonodarca výrazne redukuje štandard ochrany.²⁹⁾

B. Chovancová odvodzuje profesionalitu klienta od jeho znalostí, skúseností a poznatkov, ktoré umožňujú samostatné investičné rozhodovanie a znášanie s tým spojených rizík.³⁰⁾ Zákon o cenných papieroch nešpecifikuje a neurčuje pôvod znalostí, skúseností a poznatkov. Preto môžeme vychádzať z toho, že ich nadobudnutie je možné nie len pri výkone povolania, ale pri akejkoľvek činnosti.³¹⁾ Schopnosť samostatného investičného rozhodovania na základe vlastného zodpovedného posúdenia rizika je dôvodom na primeranú redukciu informačných povinností. Do tejto klientskej skupiny patria najmä obce, vyššie územné celky, štátne orgány,³²⁾ ako aj veľké obchodné spoločnosti, ktoré však musia spĺňať ďalšie zákonné kr