Právna povaha bankových vkladov v kontexte spoločenského vývoja

The article deals with the issue of financial crisis, which has been a dominant societywide topic for more than six years. Autors discusse Romanand, or the deposit and loan for use. It looks at the history of these institutiutes and explains their nature in the light of present bank account agreement. Contrary to supporters of bank fractional reserve demand deposits, the article explains that such an agrement (treating loans and deposits interchangeably) is impermissible due to legal and economic principles.

Od roku 2008 celosvetové publikum sleduje v priamom prenose dramatický stav v ekonomike, poklesy hodnôt finančných aktív, konkurzy finančných inštitúcií a dokonca štátne bankroty. Slovné spojenia ako napríklad finančná kríza, strata dôvery, dlhová kríza alebo rozvrat finančných trhov sa stali nielen mediálnymi pojmami, ale zároveň výrazne ovplyvnili právo a právnu vedu. Sprvoti sme sa domnievali, že finančný kolaps¹⁾ v Spojených štátoch amerických²⁾ sa týka len relatívne úzkeho finančného sektora, neskôr že prerástol iba do obyčajnej recesie, avšak v roku 2009 bolo jasné, že globálne hospodárstvo smeruje do hlbokej krízy. Zároveň padol mýtus o stabilite európskeho finančného systému, kríza zdrvila Rusko, vyvolala prvý štátny bankrot v západnej Európe v povojnovom období v prípade Islandu a urýchlila stav, že Grécko sa každodenne nachádza pred dlhovou priepasťou na pokraji bankrotu. Súčasná finančná kríza, ktorá býva označovaná aj ako ³⁾ alebo ⁴⁾ nezmenila len svetovú ekonomiku, ale aj pohľad na úlohy štátu a práva, postavanie finančného sektora, ekonomické vzťahy hlavných politických centier.

Nové paradigmy postavili pred ekonomickú a právnu teóriu a prax nielen otázku analýzy nových javov, ale aj nutnosť nového prístupu a skúmania súvisiacich väzieb, a to z pohľadu príčiny krízy i nástrojov na jej budúci vznik a eskalovanie. Toto jednak rozširuje predmet skúmania a zároveň stavia do novej roviny aj skúmanie vzájomných väzieb a súvislostí. V zmysle tejto premisy sme toho názoru, že k danej problematike je vhodné využiť ekonomickú analýzu právnych inštitútov a pohľad konceptu ⁵⁾ Práve pri pohľade na bankové vklady a ich dostupnosť, privilegovaný prístup k súkromným bankám a s tým prepojenú úverovú expanziu vo finančnom sektore zaznieva otázka, či príčinou nie je ekonomická a právna deformácia povahy bankových vkladov. Zaujímavý je aj názor F. A. Hayeka, že hospodárske krízy vznikli zo samotnej podstaty modernej organizácie úveru: ⁶⁾ V súvislosti s hľadaním nových globálnych pravidiel, ktoré by eliminovali alebo obmedzili finančné krízy v budúcnosti, je zároveň vhodné upriamiť pozornosť aj na koncept zavedenia stopercentných rezerv zo všetkých bankových vkladov na požiadanie, ktorý možno odôvodniť podrobnou ekonomickoprávnou analýzou.

Pre základnú analýzu je najskôr potrebné venovať pozornosť právnej podstate peňažných kontraktov a najmä peňažnej depozitnej zmluve s dôrazom na je hlavné právne vlastnosti, ktoré ju odlišujú od pôžičky, ako aj na spôsoby právnej regulácie. Tradičné právne princípy sú rozpracované už v dobách rímskeho práva a boli rešpektované celé storočia, až kým začali byť porušované novodobým bankovníctvom. J. H. de Soto vo svojej komplexnej štúdii⁷⁾ v nadväznosti na ďalšie diela⁸⁾ na rôznych príkladoch poukazuje na to, ako bankári v priebehu dejín porušovali tradičný právny princíp iregulárneho depozita, ako aj dôvody, prečo tomu regulačné mechanizmy spoločnosti nevedeli zabrániť. A. P. Usher poukazuje na to, že prvé banky v Janove v 12. storočí vo svojich účtovných knihách jasne rozlišovali medzi vkladmi na požiadanie a termínovanými vkladmi, ktoré označovali za (pôžičky), avšak vklady na požiadanie postupne začali používať vo svoj prospech a dali možnosť vzniku expanzie bankového systému.

Východiskovým bodom je právna analýza inštitútu ⁹⁾ (výpožička), ¹⁰⁾ (pôžička), ¹¹⁾ (vlastná úschova) ¹²⁾ (nevlastná úschova) a ich vzájomné porovnanie a rozdielne právne dôsledky daných kontraktov,¹³⁾ pričom prvotné podklady vychádzajú z dôsledného výkladu rímskoprávnych zásad. Na dôvažok upriamujeme na rímskoprávnu normu, že ak uschovávateľ ďalej nakladal s vecami, dopúšťal sa civilného deliktu - krádeže úžitku a pre tento prípad jestvovala žaloba ¹⁴⁾ Prostredníctvom historického vývoja od Rímskej ríše, cez stredovek,¹⁵⁾ posledný vážny pokus založiť banku postavenú na všeobecných pravidlách peňažného iregulárneho depozita a ustanovenia efektívneho systému kontroly a ochrany majetkových práv vkladateľov, vrátane stopercentných hotovostných rezerv, sa dostávame k pohľadu na to, akým spôsobom došlo k porušovaniu prvotných základných a univerzálnych právnych princípov¹⁶⁾ zo strany prijímateľov vkladov. Tieto bankové praktiky a systém bankovníctva čiastočných rezerv začali postupne ospravedlňovať aj právne teórie, ktoré boli formulované - stalo sa tak stotožnením zmluvy o iregulárnom depozite a zmluvy

o pôžičke alebo konštruovaním nového právneho konceptu disponibility,¹⁷⁾ čo sa premietlo do právnych noriem kontinentálneho právneho systému vytvorením celého radu bankových kontraktov. Navyše, stotožnenie inštitútu a bolo napokon fixované aj v anglosaskom práve, ktoré súdnymi precedensmi konštatovalo totožnosť týchto dvoch inštitútov.¹⁸⁾

Tradičná právna teória a prax poznala dva druhy pôžičiek:¹⁹⁾

Uvedené kontrakty vždy sprevádzal prevod dostupnosti veci, ktorá sa počas dojednanej doby prenášala od veriteľa na vypožičiavateľa. Iným druhom je depozitný kontrakt, v rámci k