Právo rodičov na zmenu mena dieťaťa a právo dieťaťa na zachovanie svojej identity

The article reacts to the existing legal state when the Name and Surname Act permits both the parents and the adopters as "legal parents" to apply for a change of their child's name. Among others it permits the administrative authority to decide on this matter without a child's approval, providing the child is below 15. Until the age of 15 years, administrative authorities do not ascertain a minor child's opinion regarding the change of his or her name at all and decide exclusively at request of the parents or upon a statement of the adopters. According to some provisions of the Name and Surname Act in two out of three cases the registry office even does not decide on authorization of a minor child's name and is only obliged to register changes reported by the parents in a prescribed manner. At the same time, the right to a name is one of partial rights of the summary right to identity, as granted to a child by the Convention on the Rights of the Child, communicated under No. 104/1991 Coll. This is a part of the Slovak national legal order, where the protection as a source of higher legal force, is granted to a child by the Constitutional Court of SR according to Article 125 of the Constitution of the Slovak Republic. The right to protection of name is also a part of the right to private and family life, which is protected by Article 8 of the European Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms. The result of such contradictory wording of the act is an undesirable legal state, where a denial of generally accepted natural legal values brings a child to the position of an "object" of power manipulation by the parents without examination of the child's best interest as a fundamental principle of family law and without giving effect to the child's right to participate in his or her own education, as guaranteed by a series of international sources of law.

Právo dieťaťa na meno je základné právo každého dieťaťa, rovnako ako právo každého človeka na meno a jeho ochranu. Je zakotvené aj explicitne v Dohovore o právach dieťaťa v článku 8 nazvanom "Právo na identitu". Právo na identitu zahŕňa okrem práva na meno tiež právo na zachovanie totožnosti dieťaťa, vrátane jeho štátnej príslušnosti a rodinných záväzkov. Podľa výkladu tohto článku Dohovoru je teda totožnosť dieťaťa určovaná v prvom rade jeho menom, štátnou príslušnosťou a tiež rodinnými zväzkami.

Vlastné krstné meno je určite prvá onomastická informácia, ktorú dieťa pri svojom vývoji dokáže vnímať. Podľa výskumov psychológov vníma dieťa svoje meno už v siedmom mesiaci veku¹⁾ spolu s jednoduchými jednoslovnými príkazmi ako "nesmieš" alebo "daj". Vlastné meno je pre každého človeka veľmi dôležité. Označuje konkrétnu jedinečnú osobu, pomáha jej diferencovať sa od iných ľudí. Malé dieťa najskôr dokonca hovorí o sebe v tretej osobe, označujúc sa krstným menom a až približne v druhom roku veku nahrádza vlastné krstné meno zámenom "Ja". Poukazuje sa aj na súvislosť medzi menom človeka a jeho povahovými vlastnosťami. Právo rodičov na výber krstného mena pre dieťa je chránené aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva,²⁾ a to v rámci práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života zaručeného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, hoci tento článok neobsahuje výslovné ustanovenie týkajúce sa krstného mena. Krstné meno sa však ako identifikačný prostriedok osoby v jej rodine a v spoločnosti týka súkromného a rodinného života tejto osoby. Navyše výber krstného mena dieťaťa jeho rodičmi má dôverný a citový charakter, teda je súčasťou súkromnej sféry rodičov.³⁾ O možnosti zmeniť už vybraté meno dieťaťa však súd zatiaľ nerozhodoval.

Realizáciu práva dieťaťa mať meno zákonodarca zabezpečil pomerne precíznym systémom ustanovení, ktoré postupne počítajú so všetkými možnosťami, ako je možné meno dieťaťa určiť.⁴⁾ Do úvahy prichádza aj určenie mena súdom, avšak len ako krajná možnosť. Každopádne, bez ohľadu nato, ako dôjde k určeniu mena dieťaťa, začne byť zvolené meno jeho identifikačným znakom, s ktorým sa počas svojho vývinu veľmi skoro stotožní.

Meno dieťaťa je možné zmeniť len podľa zákona o mene a priezvisku.⁵⁾ Ustanovenie § 7 ods. 2 tohto zákona počíta s tým, že sa o zmene mena dieťaťa rodičia dohodnú a dohodu oznámia matrike,⁶⁾ ak ide o zmenu cudzojazyčného mena na jeho slovenský ekvivalent. V ostatných prípadoch zmeny mena dieťaťa (na základe rozhodnutia matriky) je potrebné, aby žiadosť buď obaja rodičia podpísali, alebo, ak ju podpíše len jeden z nich, potom sa ako príloha žiadosti vyžaduje písomný súhlas druhého rodiča, okrem prípadu, ak by jeho pobyt v cudzine nebol zn