Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Príkaz na zaistenie dôkazov v Európskej únii

Príkaz na zaistenie dôkazov v Európskej únii
JUDr.
Martina
Lindáková
Krajský súd vBanskej Bystrici, vyššia súdna úradníčka, externá doktorandka, Ústav verejného práva, Fakulta práva, Paneurópska vysoká škola práva, Bratislava.
LINDÁKOVÁ, M.: Príkaz na vykonanie dôkazov v Európskej únii. Právny obzor, 94, 2011, č.5, s.454 - 461.
Order to take evidence in the European Union
. One of prerequisites of effective cooperation among the EU Member States in the area of criminal law is not only the theoretical definition, but also the legal regulation of exact procedures, methods and conditions of this cooperation. These intentions resulted in the Act No. 650/2005 Coll. on the execution in the European Union of orders for freezing of property and evidence and on amendment of certain acts ("Act"), that represents the transposition of the Council Framework Decision 2003/577/SVV of 22 July 2003 on the execution in the European Union of orders to freeze property and evidence ("Framework Decision") into the national law of the Slovak Republic. This instrument has become the legislative basis and prerequisite of effective cooperation of the individual States in criminal matters with the aim to simplify the process of taking evidence in criminal proceedings. In her article the author refers to the individual conditions and procedures for successful application of this instrument in the practice and in the conclusion evaluated, from her point of view and on the basis of available findings, the usage rate of this instrument in the conditions of the Slovak Republic.
Key words:
integration process, justice cooperation, secondary law, direct effect, judicial body, transposition, freezing of property, freezing of evidence, double criminality, mutual recognition, legal aid, order for freezing, executing judicial body, judge for preparatory proceedings
V súčasnosti sa predovšetkým v dôsledku integračných procesov nevyhnutne prehlbuje spolupráca členských krajín v rôznych oblastiach a zároveň sa vplyvom postupnej harmonizácie práva členských štátov s právom Únie zavádzajú jednotné postupy aj v rámci medzinárodnej spolupráce v trestných veciach. Právomoc jednotlivých štátov uplatňovať svoju suverenitu je samozrejme obmedzená na štátne územie a obyvateľstvo, a to vrátane suverenity stíhať a trestať páchateľov trestných činov. S prehlbujúcou sa integráciou a posilňovaním voľného pohybu osôb, služieb a kapitálu nevyhnutne dochádza aj k páchaniu trestnej činnosti širších, medzinárodných rozmerov, a to či už vo forme organizovaných skupín, ktoré presahujú rozmery jedného štátu, alebo v podobe rozsiahlej majetkovej či násilnej trestnej činnosti, kedy môže byť objektom majetok iného štátu, prípadne dôkazné prostriedky presahujúce hranice jedného štátu. Štátne hranice však tvoria určitú prekážku pri výkone spravodlivosti - pri odhaľovaní a vyšetrovaní týchto trestných činov, prípadne aj pri rozhodovaní o týchto trestných činoch a výkone trestu.1)
Z týchto dôvodov v záujme efektívneho objasnenia trestnej činnosti a úspešného odhalenia páchateľov dochádza k čoraz rozsiahlejšej spolupráci členských štátov, a to aj v trestnej oblasti. Na tento účel sú na pôde Európskej únie prijímané právne akty, ktoré sú súčasťou sekundárneho práva Európskej únie a v dôsledku ktorých sa postupne zabezpečuje účinná forma európskej spolupráce v oblasti trestného práva. Ide predovšetkým o nariadenia, ktoré sú všeobecne záväzné pre členské štáty Európskej únie a v dôsledku priameho účinku, tzv. "direct effect", sú priamo účinné a aplikovateľné a nedochádza teda k ich transpozícii. Na druhej strane sú však prijímané aj smernice, prípadne rámcové rozhodnutia, ktoré majú stanovený určitý cieľ a za účelom jeho dosiahnutia sú členské štáty povinné vykonať opatrenia smerujúce k jeho naplneniu a prostredníctvom implementácie následne transponovať smernicu, resp. jej účel do vnútroštátneho právneho poriadku.
Jedným z prvých takýchto účinných nástrojov v rámci európskej spolupráce v trestnej oblasti bol ako výsledok rámcového rozhodnutia prijatý Národnou radou Slovenskej republiky zákon č.403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze a o doplnení niektorých zákonov, ktorý je, ako vyplynulo z praxe - v súčasnosti veľmi často a účinne využívaný za účelom vydávania osôb na trestné stíhanie, prípadne na výkon trestu v rámci členských štátov Európskej únie.
Ďalším nástrojom, umožňujúcim zaistiť majetok alebo dôkazy, nachádzajúce sa na území iného štátu, ako toho, ktorý vedie trestné stíhanie, je príkaz na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii.2)
Národnou radou Slovenskej republiky bol dňa 13. decembra 2005 prijatý zákon č.650/2005 Z.z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon"). Tento zákon predstavuje transpozíciu Rámcového rozhodnutia Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (ďalej len "rámcové rozhodnutie") do právneho poriadku Slovenskej republiky. Základnou ideou tohto postupu bola myšlienka rozšírenia spolupráce členských štátov Európskej únie v oblasti justície a spravodlivosti.
Zmyslom transpozície tohto rámcového rozhodnutia bolo odstrániť formálne a legislatívne prekážky pri vzájomnom uznávaní rozhodnutí medzi jednotlivými justičnými orgánmi členských štátov Európskej únie v trestných veciach a v dôsledku odstránenia týc
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).