Pseudoprávo

In thispaper the author dealswithissueof unusualapproaches tolaw, mainly withtheory of movement called "Freemen on the land", which the author tries todescribe thru prism of Canadian decision in divorce mater Meads vs. Meads. The author describes particular theses, which should according to "freemen's" concept release man from clasp of statutory law and he also deals with jurisprudential substantiations of those theses, which are usually offered to justify them.Author's effort is to communicate this "pseudolegalargument" in understandable form and to autonomously analyzeit.

Kanadský sudca John D. Rooke vydal pred pár rokmi jedno rozvodové rozhodnutie, ktoré vzbudilo nemalú pozornosť.¹⁾ Keď som sa s týmto rozhodnutím nedávno zoznámil, zaujalo ma tiež. Je originálne svojím obsahom aj rozsahom (písomné vyhotovenie má viac než 180 strán). Sudca v ňom podáva analýzu tzv. , ku ktorej ho podľa jeho slov priviedlo správanie jedného z účastníkov konania. Daný účastník totiž vychádzal z veľmi neobvyklej právnej teórie, ktorú chcem stručne analyzovať v tomto príspevku.

Začnem informáciou, že pán Meads zanechal v svojom podaní odtlačok prsta (v červenej farbe, ktorá mala zrejme pripomínať krv). Dôvod tohto úkonu spočíval podľa všetkého vo fundamentálnom predpoklade, z ktorého Meads vychádzala ktorý v konaní sám viackrát jasne naznačil. Išlo o predpoklad, že človek má z hľadiska práva dva aspekty - je na jednej strane a na strane druhej. Meads pritom zastával názor, že kanadské právo viaže len nie podľa neho zo svojej podstaty podlieha len prirodzenému právu a kanadské právo sa na ňu bude vzťahovať, iba ak s tým dotyčná ľudská bytosť vyjadrí svoj súhlas(teda, ak sa dobrovoľne podriadi režimu štatutárneho práva).

Sudca Rooke nazval tento argument Nejde však o výmysel pána Meadsa. V anglofónnom svete je takýto názor relatívne rozšírený vďaka propagácii rôznych aktivistických skupín; možno spomenúť napríklad hnutie ktorého vplyv badať aj v Európe (Anglicko). Preto sudca Rooke nazval Meadsov argument aj .

Rozlišovanie medzi a sa nazýva ²⁾ Zástancovia tejto teórie tvrdia, že (ako právna kategória) je len fikciou ("slameným panákom"). Teda niekým, kto existuje v umelom (fiktívnom) svete a nemá nič spoločné s reálnym (teda hmotným) svetom, v ktorom žije podľa nich podlieha právu tvorenému štátom (pozitívnemu, teda vlastne fiktívnemu právu), zatiaľ čoz mäsa a kostí je skutočná a ako taká podlieha prirodzenému právu (v ich poňatí ),³⁾ ktoré existuje objektívne, reálne.

Prirodzené právo (common law) zároveň zaručuje každej ľudskej bytosti slobodu. Nikto ju nemôže nútiť správať sa tým či oným spôsobom, pokiaľ ľudská bytosť neporušuje niektorý zo základných imperatívov prirodzeného práva (najvšeobecnejším je princíp alebo pokiaľ sa sama dobrovoľne nepodriadi pozitívnemu právu. Podriadenie sa možno podľa "freemanov" realizovať tak, že sa "prihlási" k a "spojí sa" s ňou. Preto sa "freemani" snažia dbať, aby sa ako od svojichdištancovali.

Zrejme práve z tohto dôvodu pán Meads pridal v podaniach k svojmu menu okrem odtlačku prsta aj pomlčku a dvojbodky a namiesto priezviska Meads uviedol, že pochádza "z meadsovskej rodiny". Daným spôsobom mal byť podľa všetkého vyjadrený rozdiel medzi fiktívnou osobou "DENNISOM LARRYM MEADSOM", ktorú zriadil štát pridelením rodného listu (registráciou v príslušnej matrike po narodení)⁴⁾ a ľudskou bytosťou ":::dennisom-larrym:: z meadsovskej rodiny:::", ktorý existuje nezávisle od vôle štátu ako reálna entita. K svojmu menu explicitne pripojil poznámku, že ide o , aby tým podotkol,