Sands, P., Mackenzie, R., Shany, Y., Manual on International Courts and Tribunals. (Manuál medzinárodných súdov a tribunálov). NewYork: Oxford University Press, 2010, 547 p. ISBN 9780199545278.

Druhé prepracované a doplnené vydanie odbornej právnej publikácie ¹⁾ (ďalej len "Manuál") vydalo vydavateľstvo Oxford University Press v r. 2010. Autorský tandem známych odborníkov na medzinárodné právo v zostave Mackenzie R., Romano C.P.R. a Shany Y. ju vypracoval pod vedením prof. P. Sandsa.²⁾ Vynikajúci Manuál v anglickom jazyku bol zostavený v spolupráci s materskými univerzitami autorov v rámci Projektu o medzinárodných súdoch a tribunáloch³⁾ (ďalej len "PICT").⁴⁾ PICT, založený v r.1997 Centrom medzinárodnej spolupráce v Newyorku a Združením pre medzinárodné environmentálne právo a rozvoj,⁵⁾ je projektom, určeným na výskum medzinárodných súdov. Okrem výskumu sú v rámci projektu organizované sympóziá venované problematike medzinárodného súdnictva.⁶⁾

Pokiaľ ide o obsah Manuálu, nie je len obsažnou učebnicou pre študentov medzinárodného práva na zahraničných univerzitách. Vzhľadom na vyčerpávajúci rozsah poskytovaných informácií je cenným prameňom poznania i pre širšiu odbornú verejnosť, ktorá v zložitej zostave dynamicky sa vyvíjajúcich medzinárodných rozhodovacích orgánov nemá dostatočný prehľad. Celý Manuál je rozčlenený do siedmich kapitol. Jednotlivé kapitoly obsahujú detailné definície, charakteristiky a najmä podrobné analýzy konania pred medzinárodnými súdmi a tribunálmi. Pre právnu prax je cenné i odborné zhodnotenie úspešnosti medzinárodných rozhodovacích orgánov, vrátane inšpekčných mechanizmov medzinárodných rozvojových bánk.

Publikácia sa začína brilantným úvodom prof. Sandsa, ktorý je dostatočne dlhý na to, aby čitateľa vhodne navnadil na štúdium konania pred medzinárodnými súdmi a tribunálmi. Sands tu zhrnul postupný vývoj medzinárodného súdnictva od založenia Stáleho rozhodcovského súdu v r. 1899, pričom komentuje rapídny nárast počtu medzinárodných rozhodovacích orgánov po r. 1980. Úvod sa končí charakteristikou skladby Manuálu a procesu jeho prípravy. Navyše sú tu naznačené súčasné trendy v medzinárodnom súdnictve.⁷⁾ Ešte pred vlastným začiatkom prvej kapitoly je v Manuáli umiestnený užitočný zoznam plných názvov a skratiek medzinárodných rozhodovacích orgánov.⁸⁾ Prvá kapitola je strategicky venovaná Medzinárodnému súdnemu dvoru⁹⁾ (ďalej len "ICJ"), Medzinárodnému tribunálu pre morské právo (ďalej len "ITLOS") a Mechanizmu riešenia sporov WTO. Uvedené inštitúcie boli zoskupené v prvej kapitole z toho dôvodu, že sú potenciálne prístupné všetkým štátom a ich právomoc je potenciálne neobmedzená.

Rovnako ako každá kapitola, aj prvá kapitola začína krátkym úvodom, v ktorom autori stručne uvádzajú definíciu a charakteristiku analyzovaných rozhodovacích orgánov, pričom pri každej inštitúcií naznačujú jej súčasné problémy. Pri ICJ tak autori naznačujú nutnosť zmien v procesných pravidlách v záujme zefektívnenia medzinárodného súdneho konania. Pokiaľ ide o ITLOS, autori upozorňujú na jeho sľubný potenciál, ktorý ostáva ešte nevyužitý. Záver úvodu je venovaný mechanizmu riešenia sporov WTO s najvyšším počtom sporov v porovnaní s ICJ a ITLOS. Napriek jeho úspešnosti autori upozorňujú na kritiku nedostatočnej transparentnosti pri rozhodovaní jednotlivých prípadov, a to osobitne prípadov, ktoré nie sú spormi čisto obchodnými a oprávnene vyvolávajú zvýšený záujem celosvetovej verejnosti.

Každý medzinárodný súd a tribunál, zahrnutý v Manuáli, je analyzovaný postupne a podľa rovnakej koncepcie. Analýza ICJ v prvej kapitole tak začína krátkym úvodom s uvedením názvu a sídla ICJ, ako aj uvedením krátkej charakteristiky tohto súdu. Podrobná analýza sa člení na tri časti: inštitucionálne aspekty, aspekty procesné a záverečné zhodnotenie činnosti ICJ. "Inštitucionálne aspekty" tvoria "Základné dokumenty", "Organizácia súdu" a "Právomoc súdu."

V Základných dokumentoch autori najprv podrobne predstavujú v prvom oddieli "Procesné právo", t.j. Chartu OSN a Štatút ICJ. Po procesnom práve nasleduje druhý oddiel "Hmotné právo", v ktorom je definované a charakterizované hmotné právo aplikované ICJ pri rozhodovaní medzinárodných sporov. Druhý diel "Organizácia" je podrobne rozčlenený na "Zloženie, výber a diskvalifikáciu sudcu", "Plénum/ Komory", "Odvolanie", "Vedeckí a technickí experti" a "Register". Každý oddiel poskytuje informácie o organizácii súdu napr. v oddieli "Plénum/Komory" sú pri Komore pre zrýchlené konanie, Komore pre osobitné kategórie sporov a pri komorách uvedené nielen základné údaje, ale aj podmienky zostavenia a ich úspešnosť.¹⁰⁾

V druhej časti "Procesné aspekty" autori dôsledne spracovali začatie a priebeh súdneho konania pred ICJ, vrátane charakteristiky rozsudku až po výkon rozsudku. Je rozdelená až na šestnásť dielov¹¹⁾ - opäť je však možné skonštatovať len vysokú kvalitu spracovania každej fázy konania. Autori vhodne odkazujú na relevantnú judikatúru napr. v "Dočasných opatreniach" zvýrazňujú význam rozhodnutia ICJ v prípade , v ktorom ICJ po dlhých rokoch definitívne zaujal jednoznačné stanovisko k záväznosti vlastných dočasných opatrení. Okrem toho uvádzajú i štatistické údaje, podčiarkujúce reálne percento úspešnosti procesných inštitútov, ako sú intervencia tretích strán, spojenie súdnych konaní, a revízia rozsudku.¹²⁾

Autori sa nevyhýbajú ani negatívnemu komentáru napr. vzhľadom na nulové percento využiteľnosti práv Bezpečnostnej rady OSN pri presadzovaní výkonu rozsudkov ICJ odkazujú na dnes rozpačito vnímaný konkrétny , konštatujúc nereálnosť využitia uvedeného oprávnenia Bezpečnostnej rady OSN voči sporovej strane - stálemu členovi Bezpečnostnej rady, ktorý vždy môže návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady vetovať, ak návrh negatívne ovplyvňuje jeho vlastné záujmy.¹³⁾ Záverečné zhodnotenie činnosti ICJ je predložené čitateľovi v kompaktnej a pochopiteľnej forme.

Medzinárodný tribunál pre morské právo¹⁴⁾ (ITLOS) - nezávislý medzinárodný súdny orgán, založený v r. 1996 Dohovorom OSN o morskom práve (ďalej len "Dohovor"), je druhým medzinárodným súdom v prvej kapitole. ITLOS (ďalej len "Tribunál") autori definujú ako súčasť mechanizmu mierového riešenia sporov, zakotveného v časti XV. Dohovoru, pričom ide o spory vzniknuté v súvislosti s výkladom a aplikáciou Dohovoru. Z formálneho hľadiska autori zachovávajú postup ako pri analýze ICJ. Úvod a charakteristiku vystriedajú inštitucionálne aspekty, neskôr aspekty procesné a v závere objektívne zhodnotenie činnosti Tribunálu.

Autori analyzujú aj známu súčasť Tribunálu - Komoru pre rozhodovanie sporov z morského dna (ďalej len "SBDC").¹⁵⁾ Rozhodovacia právomoc SBDC, výkon jej funkcie poradného orgánu a konanie pred SBDC sú charakterizované veľmi prehľadne. Jednoduchší výkon rozhodnutí SBDC v porovnaní s rozsudkami Tribunálu je zvýraznený.¹⁶⁾ V záverečnom hodnotení činnosti Tribunálu autori upozorňujú na jeho nedostatočné využitie a opisujú rôzne aktivity sudcov - členov Tribunálu, vyvíjané v záujme zvýšenia popularity Tribunálu.

Prvé trio analyzovaných medzinárodných rozhodovacích orgánov uzatvára netypický mechanizmus riešenia sporov WTO. Funkčný prostredníctvom osobitného Orgánu urovnania sporov (Dispute Settlement Body-DSB) totiž nemá charakter súdu, ani rozhodcovského tribunálu - ide o špecializovaný medzinárodný rozhodovací orgán¹⁷⁾ politického charakteru, zložený zo zástupcov všetkých členských štátov WTO. Je centrálnym prvkom v zabezpečení predvídateľnosti multilaterálneho obchodného systému a dodržiavania záväzkov členov WTO. Z formálneho hľadiska autori zachovávajú identický postup rozboru Orgánu rozhodovania sporov WTO (ďalej len "DSB").

V "Procesných aspektoch" analyzujú celé sporové konanie pred DSB. V rámci intervencie tretích strán konštatujú jej frekventované využitie v súčasnosti. Na druhej strane však upozorňujú na nedostatočnú úpravu intervencie tretích strán, umožňujúcej účasť v odvolacom konaní pred špeciálnym Odvolacím orgánom len tým tretím stranám, ktorým bola umožnená aktívna participácia v konaní pred prvostupňovým rozhodovacím "Panelom" DSB.¹⁸⁾ Zaujímavé je uvedenie námietok členských štátov WTO proti sformalizovaniu vyjadrení amicus curiae a detailný opis z procesného hľadiska unikátneho rozhodnutia Panelu DSB v podobe správy (tzv. "").

Pokiaľ ide o implementáciu, uznanie a výkon rozhodnutia, vydaného DSB, je potrebné upozorniť na celkovú efektívnosť (vďaka procedúre opačného konsenzu), ako aj na procesnú dokonalosť tohto systému. Vzhľadom na nedávnu sériu súbežných prvostupňových a odvolacích konaní vrátane zakotvenej povinnej arbitráže v niektorých komplikovaných sporoch pred DSB však ide zrejme skôr o dokonalosť teoretickú. V záverečnom zhodnotení činnosti DSB autori upozorňujú na pochybnosti, vyslovené v súvislosti so správnosťou aplikácie relevantných noriem medzinárodného práva v celom systéme riešenia sporov WTO.

Druhá kapitola sa zameriava na rozbor dvoch medzinárodných rozhodcovských inštitúcií. Prvou analyzovanou inštitúciou je Stály rozhodcovský súd v Haagu - prvý globálny súd na rozhodovanie medzinárodných sporov, založený v r. 1899 (ďalej len "PCA").¹⁹⁾ Po r. 1930 pomaly upadal do zabudnutia, po r. 1990 nastal proces jeho revitalizácie. Dnes plní najmä úlohu inštitúcie, podporujúcej medzinárodnú arbitráž prostredníctvom poskytovania moderného technického vybavenia, administratívneho zázemia, atď. V rámci "Procesných aspektov" PCA autori zastávajú zaujímavý názor, pokiaľ ide o možné vyjadrenia ²⁰⁾

Za "PCA" nasleduje Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov vo Washingtone (ďalej len "ICSID").²¹⁾ ICSID je jednou z piatich medzinárodných organizácií, tvoriacich skupinu Svetovej banky.²²⁾ Samotné ICSID medzinárodnú investičnú arbitráž neuskutočňuje, vykonáva