Spotrebiteľské obchody - piaty druh obchodných záväzkových vzťahov ako ochrana spotrebiteľa v obchodných vzťahoch.

Consumer commerce - fifth type of commercial obligation relations as consumer protection in commercial relations. The article addresses the issue of assessment of commercial obligation relations after the adoption of amended Act No. 102/2014 Coll., amending Section 52 (2) of the Civil Code. Section 52 (2) of the Civil Code, as amended by Act No. 102/2014 Coll., significantly changes the view of absolute commerce and facultative commerce between the consumer and the supplier. The author reflects on the interpretation of Section 52 (2) of the Civil Code, as amended by Act No. 102/2014 Coll. in conjunction with Sections 261 and 262 of the Commercial Code. The author disputes the explanatory report to the amendment, providing that norms of the Civil Code are more favourable for the consumer than norms of the Commercial Code, without any further justification.

Obchodné právo zažíva od nežnej revolúcie v oblasti záväzkových vzťahov výrazné zmeny, a to najmä v posledných rokoch pod vplyvom ochrany spotrebiteľa.

Dualizmus záväzkového práva je prirodzene spojený aj s tým, že musí existovať právna norma stanovujúca hraničné kritériá, kedy ide o občianskoprávny záväzkový vzťah, t.j. právny vzťah spravujúci sa normami Občianskeho zákonníka, a kedy ide o obchodnoprávny vzťah, t.j. právny vzťah spravujúci sa normami Obchodného zákonníka. Hraničné kritériá určujú práve ustanovenia § 261 a § 262 Obchodného zákonníka, t.j. sú akousi vstupnou bránou pre posúdenie záväzkového vzťahu, či ide o obchodnoprávny vzťah, alebo občianskoprávny vzťah.

Po prijatí Obchodného zákonníka (zákona č. 511/1991 Zb.) v roku 1991 doktrína obchodného práva dlhodobo tradične rozlišovala štyri druhy obchodných záväzkových vzťahov, a to relatívne obchody, absolútne obchody, absolútne neobchody a fakultatívne obchody.¹⁾

Prvú zmenu vo viac než desaťročnom poňatí tradične zaužívaného delenia obchodných záväzkových vzťahov priniesla novela Obchodného zákonníka, a to zákon č. 432/2004 Z.z. účinný od 1.10.2004. Uvedená novela nám priniesla zmenu v poňatí pôvodne absolútnych neobchodov, ktoré sa po zmene ustanovenia § 261 ods. 6 OBZ už takto doktrinálne nemohli pomenúvať. Dôvod je jednoduchý. Pokiaľ do účinnosti zákona č. 432/2004 Z.z. sa tzv. neobchodné zmluvy uzavreté medzi podnikateľmi v súvislosti s podnikateľskou činnosťou (napr. nájomná zmluva, poistné zmluvy) vždy spravovali iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákon č. 432/2004 Z.z. nám priniesol iné poňatie. Neobchodné zmluvy uzavreté medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou sa spravujú Občianskym zákonníkom, len pokiaľ ide o ustanovenia Občianskeho zákonníka o danom zmluvnom type, pričom všetko ostatné týkajúce sa záväzkového vzťahu založeného zmluvou sa spravuje Obchodným zákonníkom. To znamená, že otázky týkajúce sa najmä vzniku záväzku, zmeny záväzku, zániku záväzku, náhrady škody, bezdôvodného obohatenia, premlčania sa spravujú Obchodným zákonníkom. Doktrína obchodného práva pomenovala pôvodné absolútne neobchody po prijatí zákona č. 432/2004 Z.z. zmiešanými obchodmi. Spočiatku ich doktrína obchodného práva nerozlišovala ako osobitný druh obchodných záväzkových vzťahov,²⁾ pričom neskôr na uvedený rozdiel už poukázala.³⁾ V súčasnosti upravuje zmiešané obchody ustanovenie § 261 ods. 9 OBZ.

Ďalší výrazný posun v poňatí obchodných záväzkových vzťahov nám priniesla osobitná regulácia spotrebiteľských záväzkových vzťahov. Zákonom č. 150/2004 Z.z.,