Správa z konferencie Interdisciplinárne aspekty postavenia transrodových ľudí v spoločnosti

Konferenciu otvorila doktorka Karin Raková, zástupkyňa vedúceho projektu VEGA 1/0350/21, ktorá súčasne v stručnosti predstavila tento projekt prebiehajúci na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Následne si slovo vzal profesor Batka, ktorý prezentoval otvárací príspevok so zameraním na fenomén transrodovosti, autonómie a zodpovednosti, pričom akcentoval, že súčasná koncepcia autonómie v etickej diskusii spája v sebe prvok liberalizmu (sebaurčenie), ako aj prvky etiky zodpovednosti. Zdôraznil, že akcentovanie etického princípu autonómie a ustupovanie paternalizmu v starostlivosti o zdravie transrodových ľudí neznamená obetovanie zodpovednosti za zdravie. Autonómia ako schopnosť predstavuje etický základ na udelenie súhlasu, ktorý je vyjadrením vôle prebrať zodpovednosť za svoje zdravie. Dôraz kládol aj na adolescentov a poukázal, že s ohľadom na objavujúce sa poznanie o rodovej identite adolescentov sa individualizovaný prístup ku klinickej starostlivosti javí ako etický. Avšak právne úpravy, ktoré by dovoľovali tranzíciu adolescenta výlučne na vlastnom práve sebaurčenia, bez ohľadu na diagnózu podľa ICD-11 rodového nesúladu, nemožno z jeho pohľadu z hľadiska etiky odporúčať. Zároveň však zdôraznil, že je správne, aby pri starostlivosti o zdravie transrodových ľudí existovali štandardné diagnostické a terapeutické postupy (ŠDTP) aj na Slovensku. Neprijatie ŠDTP a ich neuplatňovanie v praxi porušuje princíp beneficencie, ako aj princíp spravodlivosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

V nadväznosti na otvárací príspevok sa otvoril prvý tematický blok so zameraním na ľudskoprávne a etické aspekty postavenia transrodových ľudí (nielen) na Slovensku, ktorý moderoval doktor Olexij M. Meteňkanyč a vystúpili v ňom celkovo štyri prezentujúce. Ako prvá doktorka Zuzana Magurová z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied na tému Ľudskoprávny diapazón práv transľudí, pričom v rámci daného výstupu sa dotkla viacerých zaujímavých okruhov, predovšetkým prezentovala globálny a európsky/regionálny systém ochrany ľudských práv transľudí, komparovala ho so súčasným slovenským právnym poriadkom, ako aj sa pristavila pri otázke vhodnej právnej terminológie dotýkajúcej sa LGBTI+ komunity. Druhý príspevok v rámci tohto bloku prezentovala doktorka Lucia Plaváková, advokátka a ľudskoprávna aktivistka, pričom sa primárne venovala rôznorodým právnym aspektom práv transrodových ľudí v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a iných európskych súdov (zamerala sa na štyri okruhy právnych otázok: 1. právo na právnu tranzíciu, 2. podmienky tranzície, 3. rodičovstvo a 4. diskriminácia a nenávistné prejavy) a komplexne prezentovala závery, ku ktorým postupne dospel vo svojej rozhodovacej činnosti ESĽP, osobitne zdôraznila záver danej súdnej autority, že právo na rodové sebaurčenie, resp. sloboda definovať si sexuálnu identitu, spadá pod článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ako tretia v poradí prezentovala príspevok magisterka Michaela Dénešová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave, pričom prezentovala svoje čiastkové výsledky výskumu, ktorý uskutočňovala v spolupráci s iniciatívou Inakosť. Nosná myšlienka, ktorá bola zreteľná naprieč všetkými prezentovanými záverm