Štenpien, E., Tripartitum.

Pamätať na minulé právo a hlbšie pochopiťviacvýznamovú zbierku Štefana Werböczyho možno podporiť v zdôraznení autorovho, resp. kráľovho (ako zadávateľa spísania uvedenej kodifikačnej zbierky) pôvodného zámeru, keď sa zacituje zo záverečného kráľovského súhlasného dobrozdania: ¹⁾ Jediným a pragmatickým zámerom pre celú zainteresovanú spoločnosť bolo uviesť konečne nepísané obyčajové právo do jeho záväznej () písanej podoby.

V prekladateľskom zámere košického kolegu E. Štenpiena sa tlmočí po prvýkrát slovenskej verejnosti v jazykovo prístupnom, súčasnom poňatí Werböczyho dielo nebývalej (prirodzene, v rozmere stredoeurópskom, resp. uhorskom) kvality a dosahu, zbierky obyčajového práva, ktorej celý názov súdobo znel (s nepôvodným dôvetkom ) - Trojdielne spracovanie obyčajového práva slávneho Uhorského kráľovstva (a pripojených krajín). Rozhodnutie vytvoriť prekladové dielo jednej z najvýznamnejších súkromných právnych zbierok súdobého uhorského (krajinského) práva vhodne zapadá do rámca vydávania prameňov práva ostatných rokov (Laclavíková, M. - Švecová, A. Pramene práva na území Slovenska I. Trnava: TYPI Tyrnaviensis, 2007;²⁾ Vojáček, L. - Gábriš, T. Pramene k právnym dejinám Slovenska II. (po roku 1918). Bratislava: Vydavateľské oddelenie PraFUK, 2009).

Práca v rozsahu 320 strán je pomerne obstojne graficky redigovaná, má adekvátnu koženú väzbu - s prihliadnutím na jeho významu (nevycentrovanie názvu na obálke je však neospravedlniteľné), záhlavie čitateľa odkazuje na príslušný článok, veľmi prehľadne sa usporiadali jednotlivé články v obsahu (no jednako sa do neho nezaradil úvod a vysvetlivky). Publikácia obsahuje, podľa mňa, dnes už nevyhnutné úvodné historické expozé k predkladanému prameňu, stáva sa teda dobrým zvykom, že preklady zásadných vedeckých či právnických prác, prameňov, sú predstavené vo svojom (právno)historickom, kultúrnom, filozofickom, prípadne väčšom medzinárodnom, spoločenskom kontexte, ozrejmujú sa východiskové obsahové, formálne, právnohistorické platformy, z ktorých sa odvíja nevyhnutná informačná báza pre čitateľa. K historickému úvodu iste prináleží aj stručná biografická skica autora daného diela Štefana Werböczyho - kopíruje sa výrazným spôsobom staré a prekonané dielo Fraknóiho ( In Magyar történeti életrajzok, Budapest, 1899), nespracúva sa novšia literatúra k samotnému dielu. Publikácia však s uznaním prezentuje dostupné reedície a j