Súkromné právo vo východnej Európe - autonómny vývoj alebo právne transplantáty? Správa z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v dňoch 27. - 28. marca 2009 v Hamburgu

Konferencie¹⁾ organizované poprednou vedecko- výskumnou inštitúciou, akou je Inštitút Maxa Plancka pre porovnávacie a medzinárodné súkromné právo v Hamburgu, vždy pútajú pozornosť akademického sveta. Mimoriadne podnetná konferencia sa na pôde tohto inštitútu uskutočnila v dňoch 27. - 28. marca 2009 pod názvom Už samotný názov konferencie dával tušiť, že v jej rámci budú predstavené mnohé koncepty a myšlienky významné v procese rekodifikácie súkromného práva na Slovensku (aleaj v Čechách). Účastníkov konferencie, medzi ktorými sa dala nájsť súčasná špička právneho výskumu napríklad Jürgen Basedow, Ole Lando, Reinhard Zimmermann, Klaus J. Hopt alebo Ulrich Drobnig, určite nebude potrebné predstavovať ani domácej právnickej obci. O to viac sa ale žiada podrobnejšie a vo väčšom rozsahu sprístupniť výsledky konferencie, na ktorej zostala tak Slovenská, ako aj Česká republika - napriek názvu konferencie - opomenutá.

Konferenciu otvoril výkonný riaditeľ Inštitútu Maxa Plancka v Hamburgu Po slovách uvítania načrtol myšlienku Ernsta - Joachima Mestmäckera, že po rozpade socialistického bloku dochádza v krajinách východného bloku k renesancii civilného práva. Systém civilného práva musí byť objavený nanovo v rámci systémovej transformácie (Systemtransformation). Tvorba civilných kódexov je pritom znakom národnej súdržnosti. Ďalším medzníkom vo vývoji právnych poriadkov krajín východnej Európy je ich integrácia v rámci EÚ, ktorá dáva tušiť, že autonómny vývoj jednotlivých právnych poriadkov je nemysliteľný. Druhý úvodný príspevok ponúkol zástupca spoluorganizátorskej inštitúcie z Inštitútu pre východoeurópske právo Právnickej fakulty Univerzity Christiana Albrechta v Kiele. Načrtol pritom históriu a súčasnosť plodnej spolupráce svojej univerzity s Inštitútom Maxa Plancka v Hamburgu.

Prvý blok konferencie bol venovaný Otvárací prejav o súkromnom práve vo východnej Európe predniesol z Jagellónskej univerzity v Krakove. Rečník vo svojom obšírnom príspevku poukázal na zaujímavý úkaz pri komparatívnom štúdiu právnych systémov, kedy akademici zo štátov strednej a východnej Európy bližšie poznajú práva vzdialenejších štátov (Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo či právo Spojených štátov amerických), ale prakticky neznámymi sú pre nich právne poriadky alebo tendencie novodobého vývoja právnych poriadkov susediacich štátov patriacich do oblasti strednej a východnej Európy. Následne priblížil vývoj poľského práva s osobitným akcentom na kodifikačné práce po obnovení Poľska po prvej svetovej vojne, kedy na území Poľska platilo päť rôznych súkromnoprávnych právnych systémov. V tridsiatych rokoch bol vytvorený návrh súkromného kódexu, v rámci príprav kto rého bola široko využitá komparatívna metóda. Rečník ponúkol zaujímavý pohľad na kodifikáciu súkromného práva v časoch socializmu, keď uviedol, že Občiansky zákonník z roku 1964 bol do veľkej miery ovplyvnený švajčiarskym právom, a preto nebolo potrebné v roku 1990 uskutočniť jeho fundamentálnu rekonštrukciu. Zároveň poznamenal, že technika porevolučnej právnej reformy nebola vzhľadom na krátky čas, ktorý bol k dispozícii, vyhovujúca. S tým súvisel postreh, že nedemokratické kódexy sú "technicky lepšie formulované" ako demokratické, koncipované pod časovým tlakom. Pri opise súčasného stavu rekodifikačných prác poukázal na skutočnosť, že štruktúra návrhu (a tým aj východisko reformy) ostáva naďalej pandektistické. Azda najpodnetnejšie úvahy príspevku boli však venované problému nazvanému "kríza profesorov". Rečník kriticky zhodnotil súčasný stav, kedy profesori (a akademici všeobecne) pôsobia ako advokáti alebo sudcovia, a nie ako objektívni posudzovatelia právnej úpravy. Rovnako nevhodné sú aj komentáre písané sudcami samými. Akadémia má podľa Zolla nenahraditeľnú funkciu práve v jej nestrannosti. V závere príspevku si jeho autor ďalej položil otázku, či právna veda v stredoeurópskych štátoch nepoužíva komparatívnu metódu ako sebe vlastnú, keďže tieto štáty sú ako "štáty zlomenej tradície" mimoriadne otvorené zahraničným vplyvom.

Nasledujúci rečník z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) ako jednej z inštitúcií, ktoré zastrešujú reformy súkromného práva (osobitne obchodného práva) nielen v krajinách strednej a východnej Európy, priblížil tzv. ako program na podporu reformy práva s osobitným zreteľom na ekonomické ciele reformy. Poukázal na skutočnosť, že prvé skúsenosti s právnymi transplantátmi amerického práva do právnych poriadkov krajín tzv. tretieho sveta v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia neboli korunované úspechom. Európska banka pre obnovu a rozvoj preto nepristupuje k podpore právneho poriadku konkrétnej krajiny a jeho implementácii do iných právnych poriadkov, ale zameriava sa na určovanie určitých štandardov, ktoré by malo súkromné právo spĺňať. Zo súčasných prác EBOR spomenul asistenciu pri príprave arménskeho Corporate governance , právnej úpravy hypoték v Moldavsku, či reformu insolvenčného práva v Srbsku a Ruskej federácii. Záverom rečník načrtol určitú víziu EBOR pri právnej asistencii, ktorá má spočívať v nasledujúcich prioritách: