Synalagmatické záväzky a ich súdne uplatňovanie.

The article analyses the synalagmatic character of obligations and its heterogeneous legal regulation. it proposes an interpretation distinguishing between the synalagmatic character of obligations in general and the synalagmatic character of obligations from invalid and cancelled contracts. in the general regime of synalagmatic obligations it proposes to interpret the legal regulation so that a synalagmatic obligation is taken into account in the legal proceedings on the basis of an objection only. On the contrary, synalagmatic character of obligations from unjust enrichment can also be interpreted as a problem of substantive law - problem of determination of the scope of rendition of unjust enrichment. Procedural implications of the synalagmatic character of obligations from unjust enrichment can be explained by inclination to the enrichment "netting" theory.

V rímskom práve boli vzájomné záväzky strán vznikajúce zo zmlúv samostatné a na sebe nezávislé. Až neskôr, v čase klasického rímskeho práva, sa presadzoval názor, že je v rozpore s dobrou vierou, ak niekto žiada od druhej strany plnenie bez toho, aby sám plnil. Glosátori, resp. komentátori navrhovali chrániť dlžníka v tomto prípade prostredníctvom námietky . V priebehu 19. storočia sa ustálila kategória vzájomných zmlúv, z ktorých vznikala námietka nesplnenej zmluvy. Tieto záväzky sa označujú pojmom synalagmatické (z gréčtiny: výmena).

Synalagmatický záväzok predpokladá, že strany sú si navzájom veriteľmi a dlžníkmi, teda, že ide o vzájomný záväzok. Navyše, povinnosť jednej strany je účelovo spojená s povinnosťou druhej strany (záväzok jednej strany je účelom záväzku druhej strany) a strany sú si povinné plniť sebe a zároveň (nie postupne). Zo zákona alebo na základe dohody medzi zmluvnými stranami sa synalagmatický charakter právneho vzťahu a námietka nesplnenia môže vzťahovať aj na záväzky, ktoré nevznikli z jednej zmluvy. Pôjde spravidla o rôzne spojené alebo závislé zmluvy.¹⁾

Účel synalagmy a jej právnych následkov je dvojaký: oslobodiť zmluvnú stranu od povinnosti úverovať protistranu vlastným plnením, a dať zmluvnej strane k dispozícii prostriedok na presadenie povinnosti protistrany. Rovnako slúži synalagmatický charakter vo svojom prísnom chápaní aj hospodárnosti súdneho konania, keďže koncentruje dve protichodné povinnosti do jedného konania.

Rozlišujeme najmä medzi genetickou a funkcionálnou synalagmou. Pri genetickej synalagme jeden záväzok nevznikne bez toho, aby vznikol druhý. Neplatnosť jedného, prípadne zmena jeho osudu všeobecne vedie k neplatnosti druhého, resp. k podobnej zmene jeho osudu. Funkcionálna synalagma ovplyvňuje vymožiteľnosť nárokov zodpovedajúcim vzájomným záväzkom. Základným právnym následkom funkcionálnej synalagmatickej povahy záväzku je plnenie z ruky do ruky (§ 560 veta prvá slovenského Občianskeho zákonníka - ďalej len OZ, § 325 slovenského Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ) a § 1911 českého Občianskeho zákonníka (ďalej len NOZ) a s tým spojená možnosť strán podať námietku nesplnenia ().

So synalagmatickým charakterom záväzku rovnako súvisí aj námietka anticipovaného nesplnenia - námietka strany povinnej plniť pred plnením protistrany v prípade, ak sa plnenie protistrany stane neistým (§ 560 veta druhá OZ, § 326 OBZ a § 1912 NOZ). Taktiež sa žiada spomenúť, že obava o nesplnenie zmluvnej povinnosti druhou stranou nemusí oprávniť len k (dočasnému) odmietnutiu vlastného plnenia, ale môže umožňovať aj odstúpenie od zmluvy (napríklad čl. III. 3:505 DCFR). Tieto úvahy však pre ďalší výklad necháme stranou a zacielime pozornosť len na funkcionálnu synalagmu, teda na podmienenosť vlastných plnení pri požiadavke plniť z ruky do ruky.

Právna úprava rozlišuje medzi synalagmou všeobecne, upravenou vo vzťahu k splneniu záväzku zo zmluvy (a osobitne vo vzťahu ku kúpnej zmluve) a synalagmou v rámci vyporiadania neplatných a zrušených zmlúv. Právna doktrína medzi účinkami, resp. vlastnosťami týchto dvoch "synalagiem" nerozlišuje. Je možné povedať, že doktrína synalagmatických záväzkov sa vytvorila pri aplikácii § 457 OZ a bola následne rozšírená aj na všeobecný režim zmluvných záväzkov. Už na tomto mieste je možné povedať, že judikatúra vo vzťahu k synalagmatickému charakteru záväzkov v zmysle § 560 OZ (§ 325 OBZ) je stále, na rozdiel od judikatúry k § 457 OZ, minimálna. Ďalší rozbor chceme koncentrovať práve na všeobecný režim synalagmatických záväzkov a len okrajovo sa budeme venovať osobitnej úprave synalagmy v prípade kúpnej zmluvy (§ 591 OZ a § 450 ods. 1 veta druhá OBZ).

I-----------------I----------------------------------------------------------I---------------------------I
I                 I Bežná synalagma ako inštitút všeobecného zmluvného práva I Neplatné a zrušené zmluvy I
I-----------------I----------------------------------------------------------I---------------------------I
I Slovenské právo I                 § 560 OZ / § 325 a 326 OBZ               I          § 457 OZ         I
I-----------------I----------------------------------------------------------I---------------------------I
I České právo     I                      § 1911 a 1912 NOZ                   I             nie           I
I-----------------I----------------------------------------------------------I---------------------------I

Zaujímavý je vzťah účinkov synalagmy, resp. námietky nesplnenia na splatnosť a na následky omeškania so splnením záväzku. Súhlasíme s názorom, že dlžník zo synalagmatického záväzku, ktorý namieta nedostatočnú ochotu veriteľa plniť jeho vlastný záväzok, nie je v omeškaní.²⁾ však námietka nesplnenia nie je posunom splatnosti záväzku. Právna úprava synalagmy je súčasťou vymedzenia spôsobu splnenia, nie času splnenia. Synalagma je prejavom vlastnosti (obsahu) záväzku. Strana nie je v omeškaní, lebo odmietnutím vlastného plnenia strana nekoná protiprávne a preto napríklad nevznikajú ani sankcie spojené s plnením v daný čas. Zároveň sa však žiada nesúhlasiť s tvrdením, že by uplatnenie námietky nesplnenia dlžníkom malo brániť veriteľovi v možnosti žalovať (). Obaja vzájomní veritelia majú svoj vlastný nárok, ktorý môže byť uplatnený pred súdom, avšak má byť priznaný ako nárok podmienený vlastnou povinnosťou. Vlastná povinnosť plniť, resp. vlastná pripravenosť plniť nie je hmotnoprávnym predpokladom vzniku nároku či jeho splatnosti (a ani jeho "žalovateľnosti"), ale vzájomná podmienenosť plnenia je tohto nároku. Preto súd ani nemusí skúmať, či je žalobca skutočne pripravený plniť, ale mal by vyjadriť podmienenosť exekúcie splnením vlastnej povinnosti oprávneného.

Sporné je premlčanie synalagmatického záväzku. Vzhľadom na to, že aj synalagmatický záväzok je možné žalovať (hoci žalobca sám nesplnil), premlčacia doba by mala plynúť, a to bez ohľadu na to, že by súd mohol nesprávne formulovanú žalobu zamietnuť ako predčasnú. Ani v prípade prísneho chápania synalagmatického záväzku - ako podmienečne žalovateľného záväzku - nedochádza k posunu jeho splatnosti a preto sa neochota žalobcu plniť nemá prejaviť v premlčaní. Bolo by zvláštnym, ak by žalobca mohol vlastným správaním, ktoré nie je vždy druhej strane zrejmé (ochotou plniť) ľubovoľne predlžovať premlčaciu dobu.

Synalagmatický záväzok a jeho právny režim môže byť rôzne právne upravený.

Niektoré štáty výslovne upravujú aj synalagmu z pohľadu veriteľa ako obmedzenie oprávnenia domáhať sa uspokojenia vlastného nároku voči druhej strane vlastným plnením, alebo ochotou plniť (§ 1052 ABGB v Rakúsku, § 82 Obligationenrecht vo Švajčiarsku, § 560 OZ, § 1911 NOZ). Väčšina štátov však upravuje námietku nesplnenia zmluvy, resp. právo povinnej strany odmietnuť plnenie (pozdržať plnenie) bez toho, aby došlo k automatickému zániku záväzku (§ 320 BGB, čl. 1612 - 1613, francúzskeho , Art. 1460 , sec. 28, 39 čl. 6:262 holandského BW, čl. 9:201 PECL, iii. 3:401 DCFR).

Anglo - americké právo takúto úpravu v zásade nepozná. Vychádza z toho, že strana zmluvy, konfrontovaná porušením zmluvy druhou stranou, má buď možnosť plniť svoj záväzok a uplatniť nárok na náhradu škody, alebo ukončiť zmluvu. Slovami sudcu austrálskeho súdu: dvere sú buď otvorené alebo zatvorené; zmluva buď trvá, alebo má byť ukončená.³⁾

Predbiehajúc ďalší výklad, vzhľadom na legislatívny pôvod domáceho vyjadrenia synalagmy v § 560 OZ (§ 1052 ABGB) je pre nás zaujímavé sledovať vývoj rakúskej judikatúry. Ustanovenie § 1052 ABGB ustanovuje zásadu, podľa ktorej ten, kto sa chce domáhať vydania, musí svoj záväzok splniť, alebo byť ochotný a schopný ho splniť. Podľa staršej teórie, najmä spred 3. čiastkovej novely ABGB, musel už žalobca v žalobe vyjadriť ponuku poskytnúť protiplnenie, inak bola žaloba neúplná a mala sa zamietnuť. Tomu podľa OGH zodpovedal aj text zákona. Odklon od staršej judikatúry priniesol najvyšší súd najneskôr v roku 1948, keď uviedol, že: " a jemu má byť prenechané, aby vzniesol zodpovedajúcu námietku. iba pri odôvodnenej námietke by mala byť žalobcovi uložená povinnosť vzájomného plnenia." V danom konaní pritom o takýto prípad nešlo, keďže až v dovolacom konaní žalovaná uplatnila námietku, že žalobkyňa ani nenavrhla zaplatenie kúpnej ceny.⁴⁾ Následne sa judikatúra ustálila v tom, že súd rozhodne o plnení z ruky do ruky s povinnosťou uloženou aj žalobcovi, ak žalobca navrhne v žalobe plnenie oproti protiplneniu, pokiaľ takéto plnenie namieta žalovaný, alebo aj vtedy, ak žalobca dostatočne určito prejaví vôľu plniť svoj záväzok.⁵⁾ Podľa rakúskeho práva tak z § 1052 ABGB vyplýva len oprávnenie strany vzniesť námietku nesplnenia, nezohľadňuje sa z úradnej povinnosti.⁶⁾

Dôsledky synalagmatického charakteru záväzku (obmedzenia pri jeho uplatňovaní a výkone, námietka nesplnenia) sú len jedným z následkov porušenia povinnosti plniť. Nie je možné zjednodušiť, že špeciálna úprava osobitných následkov porušenia predbieha všeobecný režim synalagmy. Bude závisieť od účelu jednotlivých následkov, či môžu existovať paralelne alebo spoločne.

Častým bude vzťah medzi námietkami vyplývajúcimi z nesplnenia a zodpovednosťou za vady. Námietka nesplnenia synalagmatického záväzku sa nevylučuje s možnosťou uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady.⁷⁾ Ak však veriteľ prijme plnenie s vadami, niet priestoru na námietku vyplývajúcu zo synalagmy (pôjde o splnenie v zmysle § 1914 NOZ, resp. dôjde k zmene v obsahu záväzku podľa § 324 ods. 3 OBZ).⁸⁾ Kým veriteľ plnenie neprijme, môže využiť nielen nároky z vád, ale aj námietku nesplnenia (oprávňujúcu ho odoprieť plnenie v plnom rozsahu).

Na rozdiel od zádržného práva podľa § 151s OZ, námietka nesplnenia synalagmatického záväzku má len obligačno - právny charakter. Funkčne však oba inštitúty judikatúra približuje. Podľa slovenského ústavného súdu ani aplikácia zádržného práva veriteľom, v prípade synalagmatického záväzku vyporiadania neplatnej zmluvy (§ 457 OZ), nezbavuje veriteľa v žalobe podmieniť svoj nárok svojím vlastným záväzkom plniť, a to pod hrozbou zamietnutia žaloby.⁹⁾ Veriteľ tak síce môže vec zadržať, ale vymoženie jeho nároku bude podmienené vydaním veci. Ani v prípade, ak by medzi stranami mal byť synalagmatický záväzok mimo § 457 OZ, by to nemalo platiť inak. Ustanovenie § 151s OZ nerozlišuje medzi dôvodmi vzniku pohľadávky¹⁰⁾, a preto by sa mali pohľadávky z platnej zmluvy ako aj pohľadávky z neplatnej zmluvy správať rovnako.

Synalagmatický charakter záväzku