Technická tvorba a právo na Slovensku v premenách šiestich desaťročí.

Právne aspekty technickej tvorby v politicko-ckonomických a sociálnych súvislostiach s osobitným zameraním na ochranu vynálezov a ich využívanie v národnom hospodárstve. Po roku 1948 došlo v Československu k zásadnému odklonu od kapitalistického systému výlučnej ochrany vynálezov na základe udelenia "patentu"; podľa sovietskeho vzoru sa zaviedla nevýlučná formy právnej ochrany vynálezov "autorským osvedčením", na základe ktorého sa vynálezy stávali súčasťou "národného majetku". Po roku 1989 došlo k obnoveniu výlučnej formy ochrany vynálezov na základe patentu a vynálezy chránené "autorským osvedčením" sa stali súčasťou privatizácie národného majetku.

 Dve motta 
 
 "Nezabúdajme, že iba technici umožnili pravú demokraciu. Veď nielenže
  uľahčujú ľuďom prácu, ale sprístupňujú širokej verejnosti aj diela
  najlepších mysliteľov a umelcov, ktoré boli donedávna privilégiom
  vyšších tried."
                                                       lbert Einstein 
 
 
 "O, požehnané to boli časy, čo nepoznali príšernú besnotu oných
  prekliatych delostreleckých nástrojov, ktorých vynálezca tuším v
  pekle dosiahol odmenu za svoj diabolský vynález! Vďaka nemu nicotná
  a zbabelá ruka vyhasí život udatnému rytierovi."
 
                                    Miguel de Cervantes (Don Quijote)

Ctené auditórium!

Potešilo ma vaše pozvanie, ktoré je prejavom záujmu odbornej technickej sféry o právne otázky technickej tvorby. Myslím, že technici azda viac ako ktorákoľvek iná profesia si uvedomujú, ako sme v každej tvorivej činnosti závislí od svojich predchodcov, aké nutné je v každom odbore tvorby poznanie už skôr vytvoreného, vyriešeného, nadväzovanie na skôr vytvorené, vyriešené, a vlastnou tvorivou činnosťou jeho ďalšie rozvíjanie, v konečnom dôsledku teda vnášanie do života spoločnosti a jej individuálnych členov ešte novších vedeckých poznatkov a technických riešení, ale takisto umeleckých diel a umeleckých výkonov, ktoré sú chránené na základe práv duševného vlastníctva.

Nepredpokladám, že v časovom rozsahu tejto prednášky na pôde fakulty technického zamerania sa odo mňa očakáva, že budem venovať pozornosť príliš špecializovaným praktickým otázkam, ktoré sú doménou najmä patentových zástupcov, resp. odborných kurzov organizovaných ku konkrétnym praktickým témam najmä Úradom priemyselného vlastníctva SR, alebo aj súkromnými vzdelávacími agentúrami. Svoju prednášku chápem ako "úvod" do rozvíjania dlhodobejšej a v prvom rade viacodborovej diskusie, ktorá je na Slovensku naliehavo potrebná. Nemá totiž iba aspekty, ale aj celý rad iných. Zdôrazniť chcem najmä aj a teda, samozrejme, aj súvislosti svojej dnešnej témy, ktorú som "na začiatok" nazval takto celkom všeobecne. Uvažoval som nad mottom prednášky a vynoril sa mi celý rad tematicky vhodných myšlienok. Napokon som sa rozhodol pre uvedené dve, v ktorých sa odzrkadľuje kontrast medzi "pozitívnym" a "negatívnym", ktoré vychádza z technickej tvorby. Na rozdiel od vedeckej tvorby, vedeckého poznania, ktoré je neutrálne, o technickej tvorbe to neplatí, aj keď som to tiež počul tvrdiť. Už konkrétne zameranie technického vývoja, konkrétna objednávka na technické riešenie problému, totiž môžu priamo smerovať, a veľmi často aj smerujú, nielen k "dobru", ale aj ku "zlu", a teda určujú aj hodnotové zakotvenie ďalšieho spoločenského pôsobenia výsledku technickej tvorby v "dobre" alebo v "zle".¹⁾

Vo februári toho roku si mnohí bolestne pripomenuli, že pred 60-timi rokmi sa v Československu uskutočnil komunistický prevrat, a v nasledujúcom roku si pripomenieme 20 rokov od vzrušených dní a týždňov, v ktorých sa vtedajšia československá spoločnosť akoby "nežne" úplne radikálne rozišla so svojou 40-ročnou minulosťou, nazývanou dnes bežne spravidla už len slovom "totalitná"; práve v strede medzi nimi "leží" rok 1968 aj s jeho "jarným oteplením"...

Charakterizovať iba Jedným slovom" obdobie života dvoch generácií - v obraznom porovnaní, práve toľko rokov, koľko Izraeliti pod vedením Mojžiša prežili po úniku z Egypta "na púšti" - však môže byť iba zjednodušenou a nepresnou "skratkou". Najmä "pokročilejšej strednej generácii" nemožno uprieť aj právo porovnávať, keďže táto generácia už vo veku zrelom spoločenskej reflexie prežila v predchádzajúcom režime prinajmenšom rovnako dlhý čas, aký dnes predstavuje takmer 20-ročné obdobie transformácie našej spoločnosti po roku 1989.

Túto tak často pripomínanú, ale v praktickom živote tak málo rešpektovanú múdrosť a skúsenosť, pokladám za správne pripomenúť hneď na začiatku svojho príspevku - aj s dodatkom

(O Machiavellim a machiavellismu. Právnik, 1969, č. 5, s. 287)

Vidíme mnoho pozitívneho, čo priniesol ponovembrový vývoj. Vidíme však aj veľa negatívneho, o čom sme asi nemohli ani tušiť, že príde. Ponovembrová špirála nesmiernej dynamiky spoločenského vývoja sa po dlhých desaťročiach našej izolovanosti od západnej Európy a v spoločenských vedách aj stagnácie myslenia pod kontrolou vládnucej ideológie začala od prvých rokov transformácie po roku 1989 roztáčať neuveriteľne rýchlym tempom. A i po toľkých rokoch naďalej naberá nové obrátky a nové dimenzie.

Napriek všeličomu, čo u premýšľajúcich môže navodzovať dosť pesimistické nálady, úprimne sa usilujem hľadieť na dianie okolo nás síce bez "ružových okuliarov", ale napriek tomu optimisticky. Pravda, optimizmus bez racionálnej podpory kritickým intelektom sa môže zvrtnúť na sebaklam, po ktorom by skôr-neskôr muselo prísť opäť len bolestné precitnutie.²⁾ Preto "historické poučenie" pokladám na úvod za veľmi dôležité.

Tému technickej tvorby v historickom právnom kontexte zařadím najskôr do jej Tu ale nemožno začať od roku 1989. Práve so zreteľom na mnohé neblahé následky, ktoré dnes pociťujeme, musí sa začať od roku 1948.³⁾ Iba na porovnaní toho, aký smer sa našej technickej tvorbe vytýčil a reguloval aj právnymi normami po roku 1948 a kam dospel bezprostredne pred rokom 1989, s tým, aký smer sa jej vytýčil po roku 1989 a kam dospel po dnešok, môžeme v plnej miere chápať, kde sa nachádzame a ako by sme mali ďalej smerovať právnu reguláciu technickej tvorby - predovšetkým z hľadiska našich národných záujmov, teda na prvom mieste z hľadiska súčasných Nemôžem tu ísť do všetkých podrobností, a azda ani netreba. Koncom minulého roka som k tomu uverejnil aj rozsiahlejší článok o histórii au torského a patentového práva na území Slovenska od najstarších čias až po krach komunistického systému.⁴⁾ Pripomeniem tu iba to, čo ako najpodstatnejšie chcem dať do pozornosti auditória ako súčasť môjho dnešného komplexnejšieho, ale naozaj iba celkom prvého podnetu do ďalšej medziodborovej diskusie, o ktorej verím, že sa bude rozvíjať najmä na stránkach časopisu vydávaného Úradom priemyselného vlastníctva SR.

Aj vo svojom editoriáli v jeho najnovšom čísle⁵⁾ pripomínam, ako široko boli už v roku 1989 "roztvorené nožnice" ochrany duševného vlastníctva, ktorý sa v západnej časti Európy rozvíjal kontinuálne od prijatia Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva v roku 1883 a Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel v roku 1886 aj v rámci európskeho integračného procesu po druhej svetovej vojne na báze trhovej slobody, ktorý sa pod vplyvom roka 1948 a mocensky nastolenej ideológie aj u nás rozvíjal podľa sovietskych vzorov až do náhleho krachu komunistického systému vo východnej Európe. Oblasť kultúry bola v Československu i po nástupe "glasnosti" vo vtedajšom Sovietskom zväze ešte dlhší čas pod prísnou ideologickou cenzúrou a ideologickým usmerňovaním literárnej, vedeckej a umeleckej tvorby, zatiaľ čo oblasť priemyselných práv bola začlenená do systému plánovaného a centrálne riadeného hospodárstva, ktorého po roku 1948 sa stalo znárodnenie priemyslu, združstevňovanie poľnohospodárskej výroby, rozlíšenie viacerých foriem vlastníctva s celoplošnou likvidáciou súkromného vlastníctva a vytváraním socialistického spoločenského vlastníctva ako ekonomického základu po- februárovej socialistickej spoločnosti. "Ústava 9. mája", prijatá v bezprostrednej nadväznosti na február 1948, si vo svojej úvodnej deklarácii vytýčila za cieľ Politicko-ideologický aspekt totality bol daný marxizmom-leninizmom a vedúcou úlohou komunistickej strany, ktorá bola (stojí za to si to pripomenúť v rámci "historického poučenia" aj dnes) v čl. 4 ústavy ČSSR z roku 1960 definovaná takto:

Z hľadiska mojej dnešnej témy však treba uviesť aj to, že počas "totality" sa podpore zlepšovateľského a vynálezcovského úsilia, a takisto vnášaniu s tým súvisiacich právnych odborov aj do oblasti vysokého technického a umeleckého školstva, venovala značná pozornosť.⁶⁾ Aj v konfrontácii s dneškom sa mi osobitne žiada spomenúť predvídavý článok uverejnený v roku 1967 pod názvom ⁷⁾

Bol to práve prof. Š. Luby, vďaka ktorému sa aj na Slovensku, už v hĺbke predchádzajúceho politického a spoločensko-ekonomického systému, začalo rodiť potrebné profesionálne zázemie pre oblasť práva duševného vlastníctva, osobitne priemyselných práv. Nebyť aspoň neveľkej skupiny entuziastov poznajúcich vecnú problematiku a tiež jej právne, najmä medzinárodnoprávne súvislosti, nebola by mohla po roku 1989 vzniknúť ani súčasná legislatívna a odborná báza, na ktorej spočíva činnosť slovenských exekutívnych orgánov s pôsobnosťou v tejto oblasti; okrem už spomenutého treba z ďalších ústredných orgánov štátnej správy uviesť najmä Aj vo svojom spomenutom článku o histórii práva duševného vlastníctva na území Slovenska som musel uznať a dokumentujem to na rozsiahlom zábere literatúry, že práve v socialistickom období sa začali klásť na Slovensku aj teoretické základy odboru právo duševného vlastníctva.

Iná je už otázka efektívnosti tohto úsilia najmä pre ďalší hospodársky vývoj Slovenska. Hlavnou formou ochrany domácich vynálezov na základe zákona č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch, ktorý platil až do jeho zrušenia zákonom č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch, bolo totiž na základe ktorého sa vynálezy stávali "národným majetkom", t.j. súčasťou socialistického spoločenského vlastníctva. Na rozdiel od patentu, ktorého majiteľovi prislúcha výlučné právo - časovo vymedzený "monopol" na vynález, vynálezy "chránené" autorským osvedčením mohli využívať všetky socialistické organizácie.

Pre pochopenie šírky spomenutých "roztvorených nožníc" bezprostredne pred krachom komunistického systému a - aby sme nezabúdali - aj pre "dobovú autentickosť", stojí za to pripomenúť si k tomu "právnu podstatu" priamo z dôvodovej správy k zákonu č. 84/1972 Zb.:

Po roku 1989 teda vynálezy "chránené" autorským osvedčením postihol rovnaký osud ako celý "národný majetok", azda len s tým rozdielom, že bola vo výraznejšej pozornosti našej ponovembrovej spoločnosti ako Nepochybné, nielen vzhľadom na množstvo "bezprostredne revolučných, naliehavých právnych úloh", ale aj preto, lebo tejto problematike a jej základnému významu pre národné hospodárstvo a jeho ďalší rozvoj vtedy na Slovensku málokto rozumel.

Začlenenie technických riešení chránených autorským osvedčením do "národného majetku" sa nám na základe citovanej dôvodovej správy po takmer dvadsiatich rokoch tzv. "transformácie" v dnešnom "podnikateľskom svete", v ktorom už aj u nás vládne tvrdá konkurencia medzi "súťažiteľmi" (do terminológie našej trhovej súťaže sa pre istú časť "súťažného spektra" publicisticky vnieslo dokonca pomenovanie "žraloci"), najmä aj po našom začlenení do Jednotnéh