Trust, fiducia a slovenské právo (časť I)

Despite the fact that trusts are a product of , the existence of fiduciary institutions in several civil-law jurisdictions, the making of European trust law and the rules on trust funds in the Czech Draft Civil Code raise the question as to whether it is possible and suitable to introduce a similar fiduciary institution in Slovak law, as well. Having analyzed the rules on fiduciary institutions applicable in selected countries, the European academic projects in this field and the relevant provisions of the Czech Draft Civil Code, the author to the conclusion that it is possible, but not necessary to introduce a fiduciary institution in Slovak law and that it would be sufficient to adopt comprehensive rules on administration of property of another.

Problematika trustu a iných fiduciárnych inštitútov vo všeobecnosti je v našich podmienkach ešte stále do určitej miery novinkou, hoci najmä v českej odbornej literatúre sa jej venuje v ostatných rokoch čoraz väčšia pozornosť.¹⁾ To nepochybne súvisí aj s tým, že vládny návrh českého Občianskeho zákonníka²⁾ (ďalej len "návrh českého OZ") obsahuje právnu úpravu zvereneckého fondu, pre ktorú poslúžil ako inšpirácia quebecký trust.

Podstata fiduciárnych inštitútov spočíva v tom, že zriaďovateľ takéhoto inštitútu (), ktorý sa označuje aj ako fiduciant, zverí majetok správcovi (), ktorý sa označuje aj ako fiduciár a na ktorého spravidla prevedie aj vlastnícke právo na tento majetok, aby ho spravoval v prospech tretej osoby, ktorá sa označuje ako beneficient alebo oprávnený (), alebo na dosiahnutie stanoveného cieľa.³⁾ Treba podotknúť, že fiduciárne vzťahy () v širšom zmysle zahŕňajú v rôzne právne vzťahy založené na dôvere účastníkov tohto vzťahu, napríklad vzťah pacienta a lekára.⁴⁾ Na účely tohto príspevku sú však fiduciárne inštitúty vymedzené v užšom zmysle a zahŕňajú iba fiduciárne vzťahy týkajúce sa správy cudzieho majetku.

Medzi takto koncipované fiduciárne inštitúty možno zaradiť predovšetkým trust ako produkt a fiduciu a jej rôzne obmeny v právnych poriadkoch kontinentálneho práva. Zatiaľ čo trust ako najúplnejší fiduciárny inštitút za stáročia svojho uplatňovania nadobudol formu tradičného inštitútu , v kontinentálnom práve sú fiduciárne inštitúty stále skôr legislatívnou výnimkou a novinkou. Trust je však inštitútom, ktorý sa relatívne rýchlo podarilo recipovať v kontinentálnom práve, a teda potvrdzuje tézu o možnosti "transplantácie" právnych inštitútov v cudzom prostredí.⁵⁾ Treba poznamenať, že trust je inštitútom, ktorý sa vyskytuje takmer vo všetkých zmiešaných právnych systémoch, medzi ktoré patrí napríklad škótske právo, juhoafrické právo, právo Louisiany, quebecké právo a právne poriadky mnohých niekdajších britských kolónií.⁶⁾

Pokiaľ ide o kontinentálne právo, už v rímskom práve sa vytvoril inštitút fideikomisu (), ktorý spočíval v tom, že poručiteľ poveril svojho dediča ako fiduciára, aby previedol dedičstvo na fideikomisára. Fideikomis teda umožňoval iba nakladanie s majetkom pre prípad smrti, a nie Hoci sa v rímskom práve vyskytovala aj fiducia ako záväzkový inštitút , a to jednak na účely správy cudzieho majetku a jednak fiducia cum creditore ako zabezpečovací inštitút, táto nemala na kontinentálne právo až do 19. storočia významný vplyv.⁷⁾ Vzhľadom na pandektistické delenie súkromného práva a prísne odčlenenie vecných práv od záväzkových práv sa trust v pravom zmysle slova v kontinentálnom práve nevytvoril,⁸⁾ hoci prvky trustového práva boli a sú prítomné aj v právnych poriadkoch založených na rímskom práve.⁹⁾ Renesancia trustu v kontinentálnom práve nastala až koncom minulého, resp. začiatkom tohto storočia.¹⁰⁾

Za prekážky recepcie trustu v kontinentálnom práve sa tradične považuje najmä jednotnosť vlastníckeho práva a s ňou súvisiaca nemožnosť vytvoriť dualizmus vlastníckeho práva, aký existuje v rámci rozlišovania medzi a právom Kontinentálna koncepcia vlastníckeho práva však nebráni recepcii určitej formy trustu, o čom svedčí legislatívny vývoj posledných desaťročí.¹¹⁾ Trust teda môže existovať aj mimo , pokiaľ sú splnené tieto základné znaky trustu: a) správca pôsobí ako fiduciár, z čoho mu vyplývajú osobitné povinnosti; b) zverený majetok je oddelený od osobného majetku správcu, a teda je chránený napríklad v prípade úpadku správcu; c) dochádza k reálnej subrogácii, čiže majetok nadobudnutý výmenou za zverený majetok je súčasťou zvereného majetku, čo zaručuje kontinuitu trustu, a d) činnosť správcu sa vykonáva ako funkcia, ktorej výkon podlieha súdnemu preskúmaniu.¹²⁾

O rastúcom medzinárodnom význame trustu mimo krajín svedčí aj skutočnosť, že v roku 1985 bol podpísaný Haagsky dohovor o práve rozhodnom pre trusty a o ich uznávaní (ďalej len "Dohovor"),¹³⁾ ktorý možno považovať za medzinárodný normatívny referenčný rámec trustového práva.¹⁴⁾ Okrem štátov, v ktorých prevláda (Spojené štáty americké, Veľká Británia, Austrália a Kanada), ho podpísali a spravidla ratifikovali aj viaceré štáty kontinentálneho práva, z ktorých možno spomenúť najmä Holandsko, Taliansko, Švajčiarsko a Luxembursko.¹⁵⁾ Dohovor nezaväzuje jeho signatárov, aby upravili trust vo svojom vnútroštátnom práve, ale len aby uznali existenciu trustu upraveného týmto Dohovorom.¹⁶⁾

Trust je na účely tohto Dohovoru vymedzený dostatočne široko, aby zahŕňal nielen trust podľa , ale aj obdobné fiduciárne inštitúty. Článok 2 Dohovoru vymedzuje trust ako právny vzťah zriadený alebo pre prípad smrti zriaďovateľom (), ktorý zverí majetok do správy správcu () v prospech oprávneného () alebo na stanovený účel. Podľa tohto článku sa trust vyznačuje tým, že majetok zverený správcovi nie je súčasťou jeho majetku, ale predstavuje osobitný majetok; vlastníkom zvereného majetku je správca alebo iná osoba, ktorá zastupuje správcu, a správca má oprávnenie a povinnosť spravovať a používať majetok a nakladať s ním v súlade s podmienkami trustu a s osobitnými povinnosťami, ktoré mu ukladá zákon. Existencii trustu pritom neodporuje, ak si zriaďovateľ vyhradí niektoré práva a oprávnenia, alebo ak má správca súčasne práva oprávneného.

V súčasnosti sú trust a podobné fiduciárne inštitúty okrem právnych poriadkov a zmiešaných právnych poriadkov etablované najmä v právnych poriadkoch juhoamerických štátov ako alebo , v luxemburskom a francúzskom práve ako , v nemeckom práve ako a v lichtenštajnskom práve ako ktorými sa budeme zaoberať v nasledujúcich kapitolách II až V. V našich podmienkach je osobitne relevantná právna úprava zvereneckého fondu v návrhu českého OZ, ktorou sa budem zaoberať v kontexte quebeckej právnej úpravy, z ktorej český návrh vychádza (kapitola VI). Mimoriadny význam má však aj európske trustové právo, ktorému sa však zatiaľ nevenuje dostatočná pozornosť (kapitola VII). Na základe tejto analýzy sa pokúsime sformulovať závery týkajúce sa možnosti a vhodnosti zakotvenia trustu, fiducie alebo podobného fiduciárneho inštitútu v slovenskom právnom poriadku (kapitola VIII).

Na úvod tejto kapitoly považujeme za potrebné uviesť dve poznámky. Po prvé, stotožňujeme sa s tvrdením P. Legranda, že kontinentálny právnik síce môže pochopiť "anglickú právnu skúsenosť", ale nikdy nebude schopný pochopiť ju ako anglický právnik.¹⁷⁾ je samostatným svetom práva, do ktorého kontinentálny právnik spravidla môže iba "nazrieť", ale nikdy v ňom nebude doma, pokiaľ sa neasimiluje v tomto odlišnom svete a nezmení sa na právnika . Po druhé, problematika trustu v je natoľko zložitá a detailne prepracovaná, že v rámci tejto kapitoly môžeme uviesť len niekoľko informácií, ktoré predstavujú iba "úvod k úvodu" do trustového práva v . Na účely tohto príspevku to však postačuje, keďže jeho primárnym cieľom nie je podrobne predstaviť trust v , ktorému je venovaná rozsiahla literatúra,¹⁸⁾ ale poskytnúť všeobecný prehľad právnej úpravy fiduciárnych inštitútov, a to osobitne z perspektívy slovenského práva.

Kolískou trustu ako najúplnejšie