Vozár J. (ed.) Zodpovednosť v práve: pocta Oľge Ovečkovej. Bratislava : Wolters Kluwer, 2019, 322 s., ISBN 978-80-571-0031-7

V recenzovanej pocte sa zišlo zoskupenie autoriek a autorov, ktorých netreba predstavo­vať. Okrem témy ich spája to, že majú profesor­ku Ovečkovú zjavne úprimne radi. I keď sú súčasťou každej pocty pekné slová o tom, komu je venovaná (napokon, ide o pocty), tu do textov vštrikované odkazy pôsobia „nesamo­zrejmo“ a sviežo. úctu pani profesorke autorky a autori vzdávajú, ale nielen verbálne. Napísali pre ňu totiž texty, ktorých kvalita je vyvážená a sú zaujímavým čítaním aj pre človeka, ktorý sa priamo súkromnému právu nevenuje. Je to aj preto, že uchopujú problematiku zodpovednos­ti, jednu z najťažším právnych tém vôbec, kon­ceptuálne a v mnohom preskriptívne, nielen deskriptívne. Publikácia je tak dobre vybalan­sovanou, zaujímavou a doktrinálne pestrou mo­zaikou textov, ktorá sa príjemne číta, v istom zmysle tak zrkadlí život pani profesorky, vo viacerých jeho stránkach.

Knihu otvára laudácio docenta Jozefa Vo­zára, riaditeľa ústavu štátu a práva SAV. V ňom sa okrem profesijných aktivít pani pro­fesorky dozvedáme aj o tom, že aj v súkrom­nom živote je aktívna, zaujme napríklad jej vyjadrenie po nedávnej zimnej dovolenke: „Keď budem stará, prejdem na bežky.“ (s. 9)

Nasleduje text doktora Eduarda Báránya o politickej zodpovednosti. Doktor text uvie­dol poukazom na nejasnejšiu líniu medzi zod­povednosťou morálnou a právnou v prípade politickej zodpovednosti a ukázal dedičstvo, ktoré konfiguruje zodpovednosť širšie než ná­sledok nesplnenia povinnosti. Pre politickú zodpovednosť sú určujúce mocenské pomery medzi jej nositeľom a adresátom. Aj preto dok­tor kritizoval hon za nezávislosťou verejných funkcionárov. Poukázal aj na vzťah dôvery me­dzi niektorými zložkami verejnej moci, ktorý opäť v mnohom pripomína morálnu kategóriu.

Často však nie je jasné, čo je obsahom daného zodpovednostného vzťahu. Následne doktor vrstvil politickú zodpovednosť, až konštato­val, že jej adresátom sú napokon viaceré sub­jekty. Voľby sú tak uplatnením tejto zodpovednosti nielen od ľudu, ale aj od politických strán smerom k poslancom.

Profesor Josef Bejček sa zasa vo svojom texte zaoberal laxným narábaním legislatívcov so slovom „zodpovednosť“, keď je používané ako polysém a je definované tautologicky. Za riešenie však nepokladal nahradenie tohto vý­razu iným. Funkčnosť právnej regulácie by podľa neho niekedy mali ustúpiť aj právnemu purizmu. Okrem definície je tu však viacero problémov. Už len rozhodnutie zákonodarcu o koncipovaní právnej zodpovednosti ako ob­jektívnej či ako subjektívnej podmieňuje fungovanie tohto inštitútu. Profesor argumentoval, že ani objektívna zodpovednosť nevylučuje skúmanie zavinenia, ak je korektívom proti­právnosti. Rovnako funkčne vysvetlil aj prak­tický vplyv zákonom ustanove