Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Vybrané mechanizmy na ochranu pred diskrimináciou a násilím páchanom na ženách

MAGUROVÁ, Z.: Vybrané mechanizmy na ochranu pred diskrimináciou a násilím páchanom na ženách. Právny obzor, 103, 2020, č. 6. s. 488 - 504.
Selected mechanisms for protection against discrimination and violence against women.
Violence against women as an extreme form of discrimination is one the most serious form of violation of the human rights of women. The CEDAW Committee may consider individual communications alleging violations of the Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination against Women by States parties to the Optional Protocol. These paper focuses on three selected examples of individual complaints. One of them is the first merit decision of the Committee on the basis of the Optional Protocol. The second is the case in which a State party has for the first time recognized the binding nature of the decisions and recommendations of the Committee. The last one is the first Committee decision concerning Slovakia.
Key words:
violence against women, discrimination, CEDAW Committee, communication
1. Úvod
Na celom svete od 25. novembra - Medzinárodného dňa za odstránenie násilia páchaného na ženách
1)
- do 10. decembra - Medzinárodného dňa ľudských práv
2)
- prebiehajú kampane s názvom 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanom na ženách. Ide o symbolické prepojenie násilia páchaného na ženách a ľudských práv, ktoré poukazuje na to, že právo na život bez násilia je základným ľudským právom. V rámci kampaní mimovládne organizácie upozorňujú verejnosť na skutočnosť, že napriek dlhodobému úsiliu občianskej spoločnosti a medzinárodných i národných inštitúcií je násilie páchané na ženách stále jednou z najrozšírenejších foriem porušovania ich ľudských práv a zásahu do ľudskej dôstojnosti a jedným z najvypuklejších prejavov diskriminácie žien.
Vo svojom príspevku sa zameriavam na využitie mechanizmu individuálnej sťažnosti-oznámenia CEDAW výboru na troch príkladoch. Úvodným je v poradí prvé meritórne rozhodnutie výboru na základe opčného protokolu. Druhým je prípad, na ktorého základe zmluvná krajina prvýkrát uznala záväznosť stanoviska Výboru na odstránenie diskriminácie žien. Tretím je v poradí prvé rozhodnutie výboru týkajúce sa Slovenska.
2. Ochrana ľudských práv žien a ochrana žien pred diskrimináciou
Ľudské práva a slobody, ako aj ich uplatňovanie a účinnú ochranu by mal štát zabezpečiť v rovnakej miere všetkým. Uvedomujúc si vysoké spoločenské nebezpečenstvo násilia páchaného na ženách a diskriminácie žien sa porušovaniu ľudských práv žien postupne začali venovať dokumenty na úrovni globálneho, regionálneho
3)
aj národného systému.
2.1 Univerzálny systém
Za určitý symbol možno považovať, že v rámci univerzálneho (globálneho) systému na ochranu ľudských práv žien boli v mesiaci december postupne prijaté Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW)
4)
v roku 1979, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách (DEVAW)
5)
v roku 1993 a Rezolúcia OSN o odstránení domáceho násilia na ženách z roku 2003
6)
, ktorá nadväzuje na, Viedenskú deklaráciu
7)
a Pekinskú deklaráciu a Akčnú platformu
8)
.
Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien definuje
diskrimináciu žien
(CEDAW) v článku 1 ako "akékoľvek rozlišovanie, postihovanie alebo zvýhodňovanie na základe pohlavia, ktorých účelom alebo účinkom je poškodiť alebo porušiť uznávanie, užívanie alebo uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd v politickej, ekonomickej, spoločenskej, kultúrnej, občianskej alebo vo všetkých ostatných oblastiach ženami bez ohľadu na ich manželský stav a na základe rovnosti mužov a žien." Dohovor upravil aj povinnosti štátov, ktoré na ochranu žien pred diskrimináciou musia urobiť. Princíp rovnoprávnosti sa musí odraziť v ich národných ústavách i ďalšej legislatíve, ktorá musí obsahovať aj prípadné sankcie zakazujúce akúkoľvek diskrimináciu žien.
V súlade s článkom 17 Dohovoru nad jeho dodržiavaním vykonáva kontrolu Výbor na odstránenie diskriminácie žien, ktorý je zložený z expertiek a expertov zvolených zmluvnými stranami Dohovoru a nezávislých od vlád štátov. Zmluvné strany sú povinné každé štyri roky predkladať správy o legislatívnych, súdnych, administratívnych alebo iných opatreniach, ktoré prijali za účelom uvedenia Dohovoru do života a o pokroku, ktorý sa v tomto smere dosiahol. Výbor tieto správy kontroluje a zabezpečuje ich vyhodnocovanie. Mimovládne organizácie môžu výboru predkladať doplňujúce informácie k národným správam tzv. tieňové správy. Po preskúmaní správ a informácií zmluvných štátov vedie v rámci svojich zasadnutí konštruktívny dialóg. Následne výbor spracuje návrhy na záverečné zistenia a odporúčania.
K dohovoru prijal výbor aj tri
všeobecné odporúčania
9)
zamerané na násilie páchané na ženách - č. 12 (1987), č. 19 (1992), č. 35 (2017). Odporúčanie č. 19
10)
definuje rodovo podmienené násilie ako diskrimináciu a upravuje zodpovednosť štátu za správanie súkromných osôb, ak zanedbajú povinnú starostlivosť predchádzať porušovaniu práv alebo nie sú schopné vyšetriť alebo potrestať porušenie práv a páchanie násilia.
Všeobecné odporúčanie č. 35
11)
o rodovo podmienenom násilí páchanom na ženách aktualizuje všeobecné odporúčanie č. 19 a v spojení s ním je potrebné ho aj interpretovať. Všeobecné odporúčanie č. 19, ako aj ďalšie medzinárodné dokumenty a mechanizmy pri pojme "násilie páchané na ženách" kladú dôraz na to, že ide o rodovo podmienené násilie. V súlade s tým odporúčanie č. 35 používa spresňujúci termín "rodovo podmienené násilie páchané na ženách", ktorý explicitne zdôrazňuje rodovo podmienené príčiny a dôsledky tohto násilia. Navyše, tento termín posilňuje chápanie násilia ako spoločenského, a nie individuálneho problému, pričom zdôrazňuje potrebu komplexných riešení a nielen zameranie na jednotlivé prípady, individuálnych páchateľov, obete/ženy, ktoré zažili alebo zažívajú násilie.
Všeobecné odporúčanie výboru č. 28
12)
o základných povinnostiach zmluvných štátov podľa článku 2 dohovoru uvádza, že povinnosťou zmluvných štátov je rešpektovať, chrániť a napĺňať právo žien nebyť diskriminované a právo naplno užívať de jure a de facto rovnosť.
13)
Veľký posun v uplatňovaní mechanizmu Dohovoru nastal prijatím
opčného protokolu
14)
, ktorý je považovaný za nástroj záruky uplatňovania ženských ľudských práv v krajinách, ktoré ho ratifikovali. Na základe čl. 2 umožňuje totiž ženám podávať individuálne sťažnosti na porušovanie ľudských práv žien Výboru na odstránenie diskriminácie žien, tzv. oznámenia (communications). Okrem toho upravuje v čl. 8 aj vyšetrovaciu procedúru (inquiry procedure). Tá sa uplatňuje, ak výbor dostane spoľahlivé informácie o vážnom/systematickom porušovaní práv v zmluvnom štáte.
2.2 Regionálny systém
Európsky regionálny systém
ochrany ľudských práv sa považuje za najefektívnejší spomedzi existujúcich systémov ľudskoprávnej ochrany. Je založený na činnosti troch nezávislých štruktúr: Rady Európy, Európskych spoločenstiev, resp. Európskej únie, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe
15)
.
Rada Európy,
ktorá vznikla v roku 1949 je základom európskeho systému ochrany ľudských práv. Pod jej záštitou bol v roku 1950 podpísaný Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý spočiatku zakotvoval najmä občianske a politické práva, neskoršími dodatkovými protokolmi sa však jeho zameranie rozšírilo. Európsky dohovor vytvoril štandard ochrany ľudských práv v členských štátoch Rady Európy
16)
. Jeho rešpektovanie zabezpečuje
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP)
ako mimoriadne silný kontrolný a donucovací mechanizmus., na ktorý sa môžu po vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov nápravy obrátiť aj jednotlivci, ktorí namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných Európskym dohovorom. Všeobecná ochrana ľudských práv v Európe je teda v prvom rade doménou Rady Európy a ESĽP.
Rada Európy podobne ako OSN postupne prijímala dôležité dokumenty zamerané na ochranu ľudských práv žien a elimináciu násilia páchaného na ženách. Najdôležitejším je
Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu
(ďalej len
Istanbulský dohovor
), ktorý bol prijatý 7.4.2011 na zasadnutí Rady Európy v Štrasburgu a dňa 11. mája 2011 pri príležitosti 121. zasadnutia Výboru ministrov v Istanbule bol otvorený na podpísanie
17)
. Slovenská republika Istanbulský dohovor podpísala medzi prvými, ale doteraz ho neratifikovala, a to napriek tomu, že ratifikácia bola zahrnutá aj v Národnom akčnom pláne pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014 - 2019.
18)
Európske spoločenstvá
a
Európska únia
(ďalej len EÚ) sa spočiatku sústredili predovšetkým na ekonomické integračné ciele.
19)
Rímska zmluva sa síce v sociálnej kapitole v určitej miere týkala aj ľudských práv, a to tým, že zaručovala práva zamestnancov a zlepšenie pracovných podmienok. Článok 119
20)
stanovil zásadu rovnakej odmeny mužom a ženám za rovnakú prácu. Jeho cieľom však bolo predovšetkým vyrovnať sa s ekonomickou konkurenciou, ktorej výhoda sa opierala o rozdiel v mzdách vyplácaných ženám a mužom a nie zrovnoprávnenie žien a odstránenie ich diskriminácie.
21)
Tento článok mal tzv. priamy účinok
22)
a stal sa aj základom pre ďalšiu legislatívu Spoločenstva týkajúcu sa rovnosti medzi mužmi a ženami v zamestnaní.
23)
V Amsterdamskej zmluve sa rodovej rovnosti venovala zvýšená pozornosť a úpravu z Rímskej zmluvy rozšírila o úlohu spoločenstva podporovať rovnoprávne postavenie žien a mužov (čl. 2) a vo všetkých činnostiach sa zamerať na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami (čl. 3 ods. 2).
24)
V súlade s článkom 137 ZES spoločenstvo podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov v oblasti rovností medzi mužmi a ženami na trhu práce a rovnakého zaobchádzania v práci.
25)
Článok 141 ZES (pôvodný čl. 119, teraz čl. 157 ZFEÚ) v prvom odseku stanovil zásadu rovnakej odmeny mužom a ženám za rovnakú prácu a doplnil aj za prácu rovnakej hodnoty. Po zmenách v dôsledku Amsterdamskej zmluvy sa zásada rovnosti medzi mužmi a ženami, a to nielen v oblasti odmeňovania, stala súčasťou primárneho práva. Z pôvodne ekonomicky motivovaných záväzkov sa otázka
rovnosti príležitostí a rovného zaobchádzania
stala postupne otázkou základných demokratických princípov.
26)
Postupne narastala aj angažovanosť EÚ vo sfére ľudských práv. Súdny dvor EÚ
27)
vo svojej judikatúre uznal základné práva a slobody za základné zásady komunitárneho práva, ktoré sú spoločné všetkým členským štátom. K formálnemu zakotveniu ľudských práv na pôde EÚ došlo až v Zmluve o Európskej únii z roku 1992 a najmä v Charte základných práv Európskej únie z roku 2000, ktorá sa právne záväznou stala až vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti v roku 2009.
28)
Podobne sa aj podpora a ochrana práv žien dostala medzi priority ľudsko-právnej politiky len postupne. EÚ sa zameriava na násilie páchané na ženách, najmä v kontexte presadzovania rodovej rovnosti
29)
, ako aj v kontexte právnej ochrany obetí násilia prijatím Smernice o obetiach.
30)
3. Oznámenie CEDAW výboru ako mechanizmus na ochranu pred diskrimináciou a násilím páchanom na ženách
Viaceré deklarácie a rezolúcie na úrovni OSN mali len deklaratórny a odporúčací charakter s morálnym a politickým obsahom bez akejkoľvek právnej záväznosti, resp. bez akýchkoľvek mechanizmov na ich realizáciu. Z toho dôvodu sa popri posudzovaní periodických správ CEDAW výborom stalo
podávanie oznámení
(individuálnych sťažností) podľa opčného protokolu k CEDAW významným mechanizmom na realizáciu práv žien. Na základe čl. 2 umožňuje totiž ženám podávať individuálne sťažnosti na porušovanie ľudských práv žien Výboru na odstránenie diskriminácie žien, ktorý musí tieto sťažnosti prerokovať a riešiť (
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Právny obzor 6/2020

6/2020
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právny obzor

Staršie ročníky

Rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov