Vývoj ochrany utajovaných skutočností na území SR

Napriek špecifickému postaveniu ochrany utajovaných skutočností neboli doposiaľ spracované zásadné teoretické materiály týkajúce sa tejto oblasti. Nedostatok pochopenia problematiky a nedostatok teoretických informácií prispel k dnešnej situácii, kedy ani pri pohľade späť nie je možné celkom jednoznačne pochopiť význam systému ochrany utajovaných skutočností a jeho základné rámce. Jednou z možností, kde možno hľadať zdroje poučenia a pochopenia systému ochrany utajovaných skutočností, sú však aj napriek tomu poznatky získané analýzou jeho vývoja. Preto príspevok analyzuje historickoprávne súvislosti vývoja tejto problematiky v teritoriálnych podmienkach SR a podáva o nej ucelený logicky usporiadaný súbor informácií v troch časových úsekoch, vymedzených zásadnými historickými udalosťami.

Ochranu utajovaných skutočností (ďalej len OUS) v podmienkach Slovenskej republiky je potrebné vnímať v širokom spektre jej historického vývoja a so všetkými okolnosťami, ktoré podmienili súčasný stav celého systému OUS. Správne pochopenie historického vývoja OUS by malo byť založené na poznaní historických súvislostí, a to najmä z hľadiska charakteru štátneho režimu, ako aj tomu zodpovedajúceho inštitucionálneho a právneho vývoja. Práve Slovenská republika je príkladom, kedy štátny režim a ideológia podmienili v určitom období vznik špecifického pohľadu na OUS, jeho úlohy a ciele. Počiatok zásadných historických súvislostí, bezprostredne podmieňujúcich existenciu dnes už samostatnej Slovenskej republiky, možno spojiť so vznikom prvého samostatného a spoločného štátu Čechov a Slovákov, teda so vznikom Československej republiky v októbri 1918. Preto aj skúmanie historického vývoja OUS je vhodné zasadiť do časového úseku od roku 1918 po súčasnosť. Tento časový úsek možno vzhľadom na známe historické súvislosti rozdeliť na tri rozhodujúce vývojové obdobia. V prvom rade to bude obdobie od vzniku Československej republiky v roku 1918, v druhom rade to bude vývoj úpravy a charakteru skúmanej problematiky po skončení druhej svetovej vojny a nakoniec jej vývoj po roku 1989. Treba totiž vychádzať z predpokladu, že genéza ochrany utajovaných skutočností práve v týchto historických predeloch priamo ovplyvnila aj jej súčasný systém.

Na existenciu systému ochrany informácií už počas prvej medzivojnovej Československej republiky upozorňuje predovšetkým vývoj trestnoprávnych a iných predpisov a možný trestnoprávny postih páchateľov. Nakoľko nebolo možné zároveň so vznikom nového štátu vytvoriť okamžite aj potrebné právne predpisy, došlo k rozhodnutiu, ktorým bol do československého právneho poriadku prevzatý rakúsky a uhorský právny poriadok, a to spolu aj so štruktúrou verejnej správy.¹⁾ Týmto procesom bolo inkorporovaných do československého právneho poriadku viacero právnych predpisov, týkajúcich sa aj ochrany niektorých kategórií informácií.

V prvom rade to bol rakúsky Trestný zákon č. 117/1852 ríšskeho zákonníka, uhorský Trestný zákonník - zákonný článok XV z roku 1878 a rakúsky vojenský Trestný zákon č. 19/1855 ríšskeho zákonníka, ktoré sa stali súčasťou právneho poriadku Československej republiky ako nástupníckeho štátu Rakúska - Uhorska. Prvý spomínaný zákon sa uplatňoval na území Čiech a Moravy, druhý na území Slovenska a tretí na území celého Československa až do roku 1950. Spomínaný pôvodný rakúsky trestný zákon, ale aj uhorský trestný zákon obsahoval ustanovenia zamerané skôr na ochranu informácií úradného, obchodného, resp. bankového charakteru. Až tretí spomínaný zákon, vojenský Trestný zákon, upravoval v § 321 skutkovú podstatu trestného činu vyzvedačstva, teda trestný čin takého charakteru, ktorý bezprostredne súvisí s ochranou utajovaných informácií. Objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu bola postavená na vyzvedaní vojenskej sily a moci v čase vojny, vyzvedaní zbrojenia a vojenských opatrení a vyzvedaní iných skutočností, v úmysle tieto vyzradiť nepriateľovi. Neskôr bol vojenský trestný zákon, pokiaľ ide o ochranu chránených informácií, nahradený zákonom č. 50/1923 Zb., na ochranu republiky, ktorý už bližšie špecifikoval viaceré skutkové podstaty zaoberajúce sa ochranou tajomstva. Napríklad podľa § 5 - "vyzradenie štátneho tajomstva" - mohol byť potrestaný každý, kto vyzradil štátne tajomstvo cudzej moci, a to úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou. Podľa § 6 - "vojenská zrada"- bolo trestné vyzradenie skutočností, ktoré mali byť utajené pre obranu republiky pred cudzou mocou. A napokon podľa § 23 - "nedovolené spravodajstvo" - bolo trestné uverejnenie správy o vojenskej sile, pohybe vojsk, republiky alebo spojencov v obrane v prípade, že mohlo byť predpokladané, že tieto ohrozia záujem štátu.

Odhliadnuc od zrejme vágnych formulácií a pojmov v spomínaných ustanoveniach, ktoré umožňovali rôzny, napr. extenzívny výklad, možno konštatovať, že v tomto zákone bol kladený dôraz na ochranu informácií dôležitých pre riadne fungovanie štátu predovšetkým vo vojenskej oblasti. Zároveň však existovali ďalšie predpisy chrániace informácie v iných dôležitých oblastiach.

Hospodárske záujmy štátu boli chránené prostredníctvom zákona č. 71/1935 Zb., o hospodárskom vyzvedačstve. V ustanovení § 1 tohto zákona bolo definované hospodárske tajomstvo nasledovne: "Hospodárskym tajomstvom sa v tomto zákone rozumie zariadenie, opatrenie, predmety a iné skutočnosti príznačné alebo inak významné pre výrobu, alebo odbyt určitého domáceho podniku, alebo určitého oboru domáceho hospodárskeho podnikania, pričom zachovávanie v tajnosti je v dôležitom verejnom záujme, hlavne v záujme zachovávania a rozširovania zamestnanosti, vývozu alebo súťaživosti domácich hospodárskych podnikov alebo určitých odborov hospodárskeho podnikania". Išlo teda o vskutku obsiahlu definíciu hospodárskych záujmov a informácií spôsobilých ohroziť túto oblasť.

Záujem na ochrane štátu bol zabezpečený aj prostredníctvom zákona č. 131/1936 Zb., o obrane štátu. Tento zákon sa zaoberal opatreniami potrebnými na zabezpečeniu účinnej obrany štátu prostredníctvom podrobnejšej ochrany obchodného alebo výrobného tajomstva. Verejný záujem ochraňoval prostredníctvom cenzúry a iných mimoriadnych opatrení.

So vznikom vojnového "Slovenského štátu" a zápasom o samostatnosť (táto bola, ako to historické súvislosti naznačujú, viac menej fiktívna) súvisí zákon č. 320/1940 Sl.z., o trestných činoch proti štátu, kde bol prostredníctvom jednotlivých ustanovení (vyzvedačstvo, zrada štátneho tajomstva, zrada vojenského tajomstva, zakázané spravodajstvo) špecificky chránený novovytvorený štát a informácie citlivé pre zabezpečenie jeho nezávislosti a obranyschopnosti.

V uvedenom stručnom priereze dobových právnych predpisov, upravujúcich ochranu vybraných kategórii informácií, je možné identifikovať niektoré pojmy, ktoré sú používané aj v súčasnom systéme OUS - napr. skutočnosť, utajovanie, vyzvedanie, prezradenie, štátne tajomstvo, hospodárske tajomstvo a pod. Možno však jednoznačne konštatovať, že v tomto období neexistoval žiaden špeciálny právny predpis, v zmysle neskorších právnych predpisov v období po druhej svetovej vojne, ktoré upravovali a upravujú ochranu utajovaných informácií.

Po skončení druhej svetovej vojny nastalo obdobie, ktoré je charakterizované viacerými zásadnými politickými zmenami, a to nielen na území obnovenej Československej republiky, ale najmä v kontexte svetového vývoja. Počiatok vzniku bipolárneho rozdelenia sveta sa odrazil aj na situácii vo vtedajšom Československu. Rozdelenie sfér vplyvu medzi víťaznými mocnosťami zaradilo Československo, a tým aj dnešné územie Slovenskej republiky, do záujmovej sféry jednej z víťazných mocností, Zväzu sovietskych socialistických republík (zaužívaný bol skrátený názov Sovietsky zväz). Uvedené rozhodnutie na dlhé obdobie ovplyvnilo systém OUS, spôsob jeho budovania a chápania. Po februárových spoločenskopolitických zmenách a prevzatí moci komunistickou stranou bola v roku 1948 prijatá nová ústava Československej republiky.²⁾ Týmto krokom bola započatá nová éra z hľadiska ochrany záujmov štátu a jeho novej ideológie.

Zásadným krokom určujúcim budúci vývoj ochrany utajovaných skutočností bolo prijatie , o ochrane ľudovej a demokratickej republiky zo dňa 6.10.1948. Zákon bol jednoznačne zameraný na ochranu štátneho zriadenia, ideológie a ochranu vedúcich predstaviteľov štátu. Zaviedol, okrem už známych, nové skutkové podstaty deliktov ako napr. vyzvedačstvo proti spojencom a nedbalé uchovávanie štátneho tajomstva, ktoré podľa závažnosti mohli byť trestané až smrťou.³⁾ V zákone bolo jasne definované, čo je považované za štátne tajomstvo (§ 5 ods. 3): "Štátnym tajomstvom sa rozumie skutočnosť, opatrenie alebo predmet, ktoré v dôležitom záujme republiky, najmä v záujme politickom, vojenskom alebo hospodárskom, alebo ktoré v takom záujme majú zostať utajené pred cudzou mocou alebo pred cudzími činiteľmi". Zákon zároveň podľa § 9 postihoval rôzne formy konania namierené proti utajovaným skutočnostiam, ktoré bolo vykonané bez úradného povolenia.⁴⁾ Tento zákon bol z hľadiska vývoja OUS dôležitý aj preto, že na jeho vykonanie bolo v súvislosti s ochranou štátneho tajomstva uznesením vlády Československej republiky z 30.11.1948 určené, ktoré skutočnosti majú ostať utajené v záujme štátu. Výkonným orgánom zabezpečujúcim ochranu štátneho tajomstva bolo ministerstvo vnútra. Ak sa na situáciu pozrieme z hľadiska práve sa začínajúcej "studenej vojny", respektíve z hľadiska vtedajšieho ideologického nazerania, boli uvedené kroky pochopiteľné. Jednoznačné rozhodnutie o tom, čo je utajované, malo zabezpečiť adekvátnu ochranu záujmov štátu. Zároveň možno povedať, že tento zákon zaviedol v našom právnom poriadku po prvýkrát špecifický režim nakladania s utajovanými skutočnosťami (štátnym tajomstvom).

V súvislosti so spomínanými opatreniami, zavedenými zákonom na ochranu ľudovodemokratickej republiky, je potrebné sa vrátiť k trestnoprávnym predpisom, nakoľko bol dňa 12.7.1950 prijatý , Trestný zákon, s pôsobnosťou pre celé územie Československej republiky.⁵⁾ Tento Trestný zákon možno aj z hľadiska skúmanej problematiky považovať za významnú právnu úpravu, pretože po prvýkrát v histórii boli v jednom zákone zastrešené viaceré dovtedy platné právne predpisy a z nich vyplývajúce skutkové podstaty deliktov trestnoprávneho charakteru. Možno povedať, že z hľadiska ochrany informácií došlo k zhrnutiu viacerých skutkových podstát deliktov rôznych zákonov, ktoré boli v predchádzajúcich častiach tejto analýzy spomenuté. Trestný zákon z roku 1950 sa dá v tomto zmysle považovať za akéhosi predchodcu uceleného systému OUS, nakoľko už používal väčšinu pojmov, ktoré sú platné dodnes. Koncepčne síce nezapadal do myšlienky samostatného predpisu o ochrane informácií, ale ako už bolo uvedené, možno ho s určitosťou považovať za prvý krok v tomto smere. Obsah tohto Trestného zákona bol podmienený obdobím, ktoré charakterizoval nástup budovania socializmu, presadzovanie ideológie triedne rozdelenej spoločnosti, zdôrazňovanie ochrany spoločného vlastníctva a budovanie centrálne riadeného hospodárstva, pričom integrálnou súčasťou tohto obdobia bolo aj rozvíjanie silného štátneho aparátu a všemocných represívnych bezpečnostných zložiek.

Trestný zákon 86/1950 Zb. už rozlišoval tri oblasti ochrany informácií (resp. zjednodušene tri kategórie tajomstva alebo tri stupne utajenia informácií) - štátne tajomstvo, hospodárske tajomstvo a služobné tajomstvo.

bolo v ustanovení § 75 ods. 6 definované nasledovne: "Za štátne tajomstvo sa považuje všetko, čo v dôležitom záujme republiky, najmä v záujme politickom, vojenskom alebo hospodárskom, má zostať utajené pred nepovolanými osobami".

Za bolo podľa § 75 ods. 7 považované "všetko, čo je príznačné alebo významné pre hospodárske podnikanie a vo všeobecnom záujme má zostať utajené pred nepovolanými osobami". bolo v § 75 ods. 8 definované ako " dôležitá skutočnosť, ktorá súvisí s činnosťou národného výboru, súdu alebo iného úradu, verejného orgánu alebo podniku, alebo ľudového družstva a vo všeobecnom záujme má zostať utajená pred nepovolanými osobami".

Takto definované oblasti ochrany dôležitých informácií sa stali na dlhé obdobie základom pre konštrukciu predpisov zaoberajúcich sa ochranou informácií.

Štátne tajomstvo bolo v Trestnom zákone chránené najmä ustanoveniami o trestnom čine vyzvedačstva (§§ 86, 87) a o trestnom čine ohrozenia štátneho tajomstva (§§ 88 - 92). Pri trestnom čine vyzvedačstva boli postihované tieto formy činnosti:

Podľa trestného činu ohrozenia štátneho tajomstva bolo možné postihnúť také konanie ako vyzvedanie štátneho tajomstva v prospech nepovolanej osoby, alebo vyzradenie štátneho tajomstva nepovolanej osobe. Skutková podstata tohto trestného činu podľa § 89 postihovala aj konanie, ktorým bolo ohrozené štátne tajomstvo z nedbanlivosti.

Čo sa týka hospodárskeho a služobného tajomstva, tak bolo postihované konanie definované v trestnom čine ohrozovania hospodárskeho alebo služobného tajomstva podľa § 112 - 115 Trestného zákona. Podľa týchto ustanovení bolo možné postihnúť tieto formy protiprávneho konania:

Z hľadiska stupňov ochrany a teda dôležitosti jednotlivých kategórií informácií je vidieť, že na jednu rovinu boli postavené hospodárske a služobné tajomstvo. Čo sa týka používaných pojmov, je zrejmé, že okrem definícií jednotlivých druhov tajomstiev zákon zaviedol pojmy, ktoré vytvorili približný rámec pre stále sa vyvíjajúcu oblasť ochrany záujmov štátu. Išlo o pojmy ako napr. a pod.

Ako je z definícií jednotlivých oblastí (kategórií) "tajomstiev" vidieť, tieto boli definované veľmi všeobecne, a preto bolo potrebné iným predpisom upresniť, čo by mali tieto oblasti zahŕňať. Ak sa pozrieme späť, už existovalo uznesenie vlády Československej republiky, ktoré určovalo, ktoré skutočnosti mali byť utajované v záujme štátu. Vzhľadom na vtedajšiu prax a na to, že Trestný zákon šiel v systéme ochrany a pojmoch utajovaných skutočností ďalej, bolo potrebné na situáciu reagovať a medzeru v právnej úprave vyplniť. Túto úlohu mala splniť (152/1953 Ú.v.) o skutočnostiach tvoriacich štátne tajomstvo. Vyhláška ustanovila skutočnosti, Jednotlivé utajované skutočnosti boli rozčlenené do troch oblastí - záujem (1) vojenský, (2) hospodársky, (3) politický alebo iný dôležitý záujem. Trestnoprávna ochrana bola zabezpečená prostredníctvom už uvedených ustanovení Trestného zákona (§§ 86 - 92). Naďalej však neboli legislatívne podrobnejšie upresnené oblasti hospodárskeho a služobného tajomstva.

Vzhľadom na "zložitosť doby a záujem chrániť republiku, socialistický tábor a takisto zhoršenie medzinárodnej bezpečnostnej situácie",⁶⁾ bolo potrebné urobiť ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu dôležitých informácií. V roku 1954 bola preto vládnym uznesením vytvorená , ktorá mala vypracovať zoznamy utajovaných skutočností. Následne boli uznesením vlády č. 807 z roku 1957 schválené smernice pre manipuláciu s písomnosťami, ktoré obsahujú skutočnosti tvoriace predmet štátneho, hospodárskeho a služobného tajomstva, pre povoľovanie vstupu do podnikov a smernice upravujúce fotografovanie a filmovanie. Zároveň bolo naznačené, že ochranou informácií sa musí zaoberať centrálny nadrezortný orgán.⁷⁾

V ďalšom období to však bol opätovne Trestný zákon, o ktorom možno s určitou mierou nadsadenia povedať, že slúžil ako základný právny predpis zastrešujúci OUS.⁸⁾ Prijatie Trestného zo dňa 29.11.1961, s účinnosťou od 1.1.1962, bolo opätovne novým podnetom na prehodnotenie systému ochrany utajovaných informácií. Tento Trestný zákon v podstate platil s mnohými zmenami a doplneniami až do 31.12.2005.⁹⁾ Čo sa týka definícií jednotlivých kategórií (stupňov) tajomstiev, tak jednoznačne bola zachovaná kontinuita s úpravou v predchádzajúcom Trestnom zákone. Definície jednotlivých kategórií tajomstiev boli upravené vo všeobecnej časti Trestného zákona, v rámci spoločných (výkladových) ustanovení.¹⁰⁾

Štátnym tajomstvom sa rozumelo "všetko, čo v dôležitom záujme republiky, najmä v záujme politickom, vojenskom alebo hospodárskom, má zostať utajené pred nepovolanou osobou" - § 89 ods. 9. Hospodárskym tajomstvom sa rozumelo "všetko, čo v dôležitom záujme pre hospodársku činnosť a vo všeobecnom záujme má zostať utajené pred nepovolanou osobou" - § 89 ods. 10. A nakoniec služobné tajomstvo bolo definované ako "dôležitá skutočnosť, ktorá súvisí s činnosťou národného výboru, súdu, ozbrojených síl alebo zbrojeného zboru alebo iného štátneho orgánu, štátnej hospodárskej, družstevnej alebo spoločenskej organizácie a vo všeobecnom záujme má zostať utajená pred nepovolanými osobami" - § 89 ods. 11.

V osobitnej časti Trestného zákona č. 140/1961 Zb. zostali naďalej upravené skutkové podstaty trestných činov, ktorými bolo možné postihnúť konanie porušujúce a ohrozujúce ochranu utajovaných skutočností. Oproti predchádzajúcemu stavu došlo k spresneniu pojmov v