Vývoj právnej úpravy vedúci k integrácii regulácie finančného sprostredkovania a finančného poradenstva.

Until 31 December, 2009 the enactment of financial intermediation and financial advisory was split, contained in many special acts. The diverse legal frame created different conditions for business enterprise in this area. With the aim of unification of these conditions, the Act No. 186/2009 Coll. on Financial Intermediation and Financial Advisory and on amendments and supplements to certain laws as amended (hereinafter "Act on Financial Intermediation") had been adopted. The article reflects on the evolution from the partial until the creation if the integrated enactment. It also focuses on the analysis of special acts which regulated intermediation, pointing out the unequal conditions of entrepreneurship in various sectors of financial market. These had been resolved by the creation of a unified regulatory frame. The article also focuses on the transitional article of the Act on Financial Intermediation and their influence on selected categories of financial agents.

Do 31. decembrom 2009 bola právna úprava vykonávania finančného sprostredkovania a finančného poradenstva roztrieštená, obsiahnutá v osobitných právnych predpisoch. Odlišný regulatórny rámec vytváral nerovnaké podmienky pre vykonávanie predmetného podnikania. S cieľom ich unifikácie bol prijatý zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o finančnom sprostredkovaní"). Článok reflektuje na vývoj od parciálnej právnej úpravy až po vznik integrovanej. Príspevok sa zameriava na analýzu osobitných právnych predpisov upravujúcich inštitút sprostredkovania, poukazujúc na nerovnaké podmienky vykonávania predmetného druhu podnikania v rôznych sektoroch finančného trhu, ktoré zákonodarca odstránil vytvorením uceleného regulačného rámca. Ďalej sa zaoberá prechodnými ustanoveniami zákona o finančnom sprostredkovaní a ich vplyve na podnikanie vybraných kategórií finančných agentov.

S cieľom poskytnúť úplné informácie o vývoji v oblasti finančného sprostredkovania a finančného poradenstva je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že vykonávanie predmetnej činnosti v sektoroch poistenia alebo zaistenia, kapitálového trhu a doplnkového dôchodkového sporenia upravovali do 31. decembra 2009 osobitné sektorové právne predpisy. V sektoroch prijímania vkladov, poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov bola regulácia predmetného druhu podnikania tvorená zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom do 31. decembra 2009. Zachovávajúc načrtnutú štruktúru venujeme sa najprv fyzickým a právnickým osobám, ktorých sprostredkovateľská a poradenská činnosť bola upravovaná hore uvedenými predpismi, následne subjektom, ktorých podnikanie bolo upravované inými ako finančnoprávnymi normami pred 1. januárom 2010 a v neposlednom rade subjektom začínajúcim s vykonávaním činnosti po nadobudnutí účinnosti zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o finančnom sprostredkovaní").

Súčasťou regulácie podnikania v segmentoch poistenia, zaistenia, kapitálového trhu a doplnkového dôchodkového sporenia bola i úprava právneho inštitútu sprostredkovania, ktorá sa nachádzala v ustanoveniach § 68 až 68c zákona č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2009 (ďalej spravidla len "zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení účinnom do 31. decembra 2009"), v ustanoveniach § 61 a § 61a zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení účinnom do 31. decembra 2009 (ďalej spravidla len "zákon o cenných papieroch v znení účinnom do 31. decembra 2009") a v zákone č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2009 (ďalej spravidla len "zákon o sprostredkovaní poistenia a o sprostredkovaní zaistenia v znení účinnom do 31. decembra 2009").

mohol do 31. decembra 2009 vykonávať činnosť v sektore doplnkového dôchodkového sporenia sprostredkovateľ doplnkového dôchodkového sporenia s oprávnením vykonávať sprostredkovanie doplnkového dôchodkového sporenia pre dve doplnkové dôchodkové spoločnosti alebo viac doplnkových dôchodkových spoločností alebo sprostredkovateľ s oprávnením vykonávať činnosť výhradne pre jednu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.¹⁾

Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení účinnom do 31. decembra 2009, ako osobitný sektorový predpis, upravoval sprostredkovanie finančnej služby poskytovanej doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou. Aspekt, na ktorý by sme na tomto mieste radi poukázali, spočíval, podľa nášho názoru, v nižších regulatórnych požiadavkách kladených na sprostredkovanie doplnkového dôchodkového sporenia. Negatívum predstavovala absencia zákonnej povinnosti preskúšania vedomostí budúcich sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia nezávislou, objektívnou autoritou. Na rozdiel napríklad od sprostredkovania investičných služieb. Vzhľadom na účel doplnkového dôchodkového sporenia, na zvýšenie životnej úrovne dôchodcu poberajúceho dávky z prvého, prípadne aj z druhého piliera, ide o zodpovednosť a rozhodnutie, ktoré je na každom jednotlivcovi. Ten si však môže urobiť správny úsudok až vtedy, keď je obsahovo správne informovaný a poučený o svojich budúcich nárokoch. Nakoľko zákonodarca abstrahoval od preskúšania vedomostí u sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia, nebolo určené objektívne štandardizujúce kritérium. V novom legislatívnom prostredí zakotvil zákonodarca povinnosť úspešného zloženia odbornej skúšky alebo odbornej skúšky s certifikátom (s výnimkou základného stupňa odbornej spôsobilosti).

Právny rámec regulujúci sprostredkovanie doplnkového dôchodkového sporenia sa vyznačoval aj zásadným rozdielom oproti v súčasnosti platnému a účinnému zákonu o finančnom sprostredkovaní. Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení účinnom do 31. decembra 2009 stmeľoval pojmové znaky sprostredkovania a poradenstva do legálnej definície sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia.²⁾ sa do 31. decembra 2009 subsumovalo pod pojem sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia predkladanie ponúk na uzatvorenie účastníckej zmluvy alebo zamestnávateľskej zmluvy, predkladanie návrhu účastníckej zmluvy alebo zamestnávateľskej zmluvy, vykonávanie iných činností smerujúcich k uzatvoreniu účastníckej zmluvy alebo zamestnávateľskej zmluvy, alebo ich zmene, ako aj poradenská činnosť vykonávaná za finančné ohodnotenie alebo za nepeňažnú odplatu.³⁾ Ide o kľúčový rozdiel v porovnaní so zákonom o finančnom sprostredkovaní rozlišujúcom medzi finančným sprostredkovaním a finančným poradenstvom.

Máme za to, že absencia explicitnej právnej úpravy rozlišujúcej sprostredkovanie a poradenstvo mohla viesť v praxi k zneužívaniu. Pod rúškom výkladovej zásady "čo zákon nezakazuje, to dovoľuje", mohol sprostredkovateľ doplnkového dôchodkového sporenia uzatvoriť sprostredkovateľskú zmluvu podľa ustanovenia § 774 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") s fyzickou alebo právnickou osobou, majúcou záujem o uzavretie účastníckej alebo zamestnávateľskej zmluvy. Taktiež uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní podľa ustanovenia § 642 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník") s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

Tým si sprostredkovateľ hypoteticky zmluvne zabezpečil peňažnú odmenu z dvoch zdrojov. I keď zákonodarca explicitne nevymedzil osobu, ktorá sprostredkovateľovi doplnkového dôchodkového sporenia poskytuje odplatu, možno ju odvodiť zo zákonnej dikcie. Keď hovoríme o činnostiach smerujúcich k uzatvoreniu zamestnávateľskej⁴⁾ alebo účastníckej zmluvy,⁵⁾ logickým výkladom dospejeme k záveru, že doplnková dôchodková spoločnosť bude profitovať z príspevkov účastníka, resp. zamestnávateľa, a preto jej vzniká povinnosť poskytnúť odplatu sprostredkovateľovi. Naopak, odborné rady určené na identifikáciu vhodnej účastníckej zmluvy, ktorá predstavuje optimum pre individuálneho klienta (fyzickú osobu) alebo pre jednotlivého zamestnávateľa (fyzickú alebo právnickú osobu), znamená sprostredkovateľa doplnkového dôchodkového sporenia použité v prospech klienta doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a preto vzniká klientovi povinnosť poskytnúť odplatu. Uvedené potenciálne riziko zneužitia objektívneho práva bolo eliminované. Zákon o finančnom sprostredkovaní presne zadefinoval aký subjekt poskytuje odplatu finančnému agentovi (je ním finančná inštitúcia alebo samostatný finančný agent) a finančnému poradcovi (je ním klient).

Dodávame, že subjekty oprávnené na sprostredkovanie doplnkového dôchodkového sporenia boli v súlade so zákonom o finančnom sprostredkovaní pretransformované do nasledovných kategórií uvedených v tabuľke č. 1.

Znázornenie transformácie jednotlivých kategórií zo zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení účinnom do 31. decembra 2009 do zákona o finančnom sprostredkovaní

I-------------------------------------------------I------------------------------------------------I
I sprostredkovateľ s oprávnením vykonávať činnosť I viazaný finančný agent v sektore doplnkového   I
I výhradne pre jednu doplnkovú dôchodkovú         I dôchodkového sporenia                          I
I spoločnosť                                      I                                                I
I-------------------------------------------------I------------------------------------------------I
I sprostredkovateľ doplnkového dôchodkového       I samostatný finančný agent v sektore            I
I sporenia s oprávnením vykonávať                 I doplnkového dôchodkového sporenia              I
I sprostredkovanie doplnkového dôchodkového       I                                                I
I sporenia pre dve doplnkové dôchodkové           I                                                I
I spoločnosti alebo viac doplnkových dochodkových I                                                I
I spoločností                                     I                                                I
I-------------------------------------------------I------------------------------------------------I

Sprostredkovatelia investičných služieb boli skupinou . V praxi do tohto okruhu subjektov patrili obchodné spoločnosti i jednotliví podnikatelia zabezpečujúci finančné a majetkové poradenstvo, vďaka čomu klientom mohli sprostredko