Vyvrátiteľná domnienka dobrej povesti právnickej osoby.

In the contribution, the author discusses the attribute of the good reputation of legal entities and analyses the good reputation itself, the way of its acquisition, duration and extinction. The main intention of the author was to point out that the status of a good reputation of a legal entity is heavily influenced by the factual act of the legal entity after its creation, and therefore the reputation of a legal person may be influenced positively or negatively. Not every legal entity can therefore successfully seek protection of good reputation through court proceedings. In the event that the defendant successfully demonstrates the lack of good reputation of a legal person or some facts which seriously undermines good reputation, it may result in a failure in litigation due to the absence of a substantive presumption of the legal basis of claim, namely the existence of plaintiffs´ good reputation.

*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*
 
                    "Mnohí sa boja o svoju povesť, máloktorí o svoje svedomie."
 
                                                                             Gaius Plinius Secundus
 
*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*

Rozlišovanie subjektov na fyzické osoby a právnické osoby nie je v právnej teórii ničím revolučným, práve naopak, toto elementárne členenie je známe už z čias rímskeho práva.¹⁾ Pojem právnická osoba nie je v zákone vymedzený formou legálnej definície.²⁾ Právnické osoby sú právne subjekty umelo vytvorené zákonom, ktoré zákon za právnické osoby považuje alebo uznáva a ktoré vznikajú na základe podmienok stanovených zákonom. V porovnaní s fyzickými osobami právnické osoby teda nie sú osobami v prirodzenom zmysle a v tejto súvislosti je potrebné vnímať aj ochranu ich dobrej povesti. Pre úplnosť uvádzame, že do právneho poriadku Slovenskej republiky, a to do zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občianskeho zákonníka) ako základného predpisu súkromného práva bola právna úprava právnických osôb inkorporovaná zákonom č. 509/1991 Zb.³⁾ Ustanovenia § 19, § 19a, § 19b, § 20 a § 20a Občianskeho zákonníka zostali do dnešného dňa v legislatívne nezmenej podobe.

Skôr ako pristúpime k jadru rozoberanej problematiky, teda analýze dobrej povesti právnickej osoby ako takej, spôsobu jej nadobúdania, trvania a prípadného zániku, považujeme za vhodné začleniť problematiku do ústavnoprávneho rámca. V zmysle čl. 19 ods. 1 Ústavy SR: Podľa J. Drgonca sa dobré meno a dobrá povesť právnickej osoby zaručuje ako majetkové právo, ktoré sa chráni prostredníctvom čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ani s prihliadnutím na účel ochrany podľa čl. 19 Ústavy SR nie je nevyhnutné právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby subsumovať pod ochranu priznanú prostredníctvom tejto právnej normy, pretože predstavuje základné právo implikované v práve vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, a dobrá povesť právnických osôb sa chráni bez toho, aby sa práva podľa § 19b Občianskeho zákonníka priznané právnickým osobám kvalifikovali ako osobnostné práva.⁴⁾ Právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby možno kvalifikovať ako právo, ktoré nepatrí k osobnostným, či kvázi osobnostným právam.⁵⁾ Z hľadiska systematiky Občianskeho zákonníka je postavenie fyzických osôb upravené v prvom oddiele druhej hlavy Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 19b je systematicky zaradené do druhého oddielu druhej hlavy Občianskeho zákonníka, ktorý neupravuje osobnostné práva, ale upravuje právne postavenie, práva a povinnosti právnických osôb. Aj s ohľadom na toto rozdielne systematické začlenenie ochrany osobnostných práv fyzických osôb a ochrany dobrej povesti právnickej osoby v Občianskom zákonníku nemá význam priznávať právnickým osobám osobnostné práva.

Do práva na dobrú povesť právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter. To znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby.⁶⁾ Ochrana dobrej povesti sa týka každého neoprávneného zásahu bez ohľadu na to, či došlo len k ohrozeniu, alebo aj priamemu poškodeniu dobrej povesti právnickej osoby. Táto ochrana je založená výlučne na dispozičnom (návrhovom) princípe, keď je vecou dotknutej právnickej osoby, či bude svoje nároky na jej ochranu uplatňovať, alebo nie.

Vo všeobecnej rovine chápeme "dobrú povesť? ako určitú pozitívnu vlastnosť, ktorá vypovedá o svojom nositeľovi, veci alebo nehmotnom predmete, že je spoločnosťou, svojím okolím alebo inými osobami vnímaný pozitívne. S pojmom dobrej povesti (angl. reputation) sa často spája a zamieňa pojem . Slovenský právny poriadok k týmto pojmom pristupuje pomerne konzistentne a zreteľne rozlišuje pojem povesť (angl. reputation) a pojem goodwill. Pojem goodwill predstavuje nehmotný majetok a má vždy osobitnú hodnotu. Ide o účtovnú veličinu, ktorá sa zohľadňuje v procese predaja podnikov alebo akvizícií a fúzií obchodných spoločností.⁷⁾ Hodnota goodwillu môže byť jeden z kľúčových faktorov pri stanovovaní trhovej hodnoty podnikov.

Naopak, zahraničné právne úpravy tieto pojmy striktne neodlišujú a hranica medzi nimi je pomerne tenká, respektíve žiadna. V anglo - americkom právnom systéme sa aj pojem dobrá povesť označuje ako goodwill. Boli to práve anglickí právnici, ktorí sa ako prví snažili vymedziť obsah tohto pojmu. Vo svojej publikácií z r. 1930 sa A. W. Griffiths zamýšľal nad otázkou: , a uviedol: Goodwill dosiahne právnická osoba dlhodobým prístupom k partnerom a zákazníkom, vytvára sa hlavne spoľahlivosťou pri poskytovaní tovarov alebo služieb a dôsledným dodržiavaním všetkých zmluvných záväzkov, a teda samotné formovanie goodwillu spravidla trvá veľmi dlhú dobu.⁹⁾

V právnej rovine dobrá povesť právnickej osoby vyjadruje jej vzťah k sebe samej, k svojej minulosti, ale predovšetkým vzťah k spoločnosti a spoločnosti k nej. Ide o význa