Žaloba spoločníka v mene spoločnosti voči štatutárnemu orgánu. (actio pro socio) - Druhá časť.

This paper of two parts is an analysis of the mechanism also known as (or derivative action). It is focused on the law suit brought by a share holder of a corporation on its behalf to claim damages caused to the company by its director. The various names for that legal instrument, its doctrinal bases (reflective loss) and historical and comparative back ground are examined in the first chapter. The second chapter is focused on the conditions to bring according to the Slovak Commercial Code. We identified several question marks in the statutory provisions (changes in the person of the share holder, changes in the person of the director, disposition withthe claim). The third chapter deal swith the effectivity of considering the low number of cases in the Slovak courts. Through out the analysis we take into account the Czech recodification of private law as a possible inspiration for there adjustment of the in the Slovak recodification of private law.

V prvom diele článku sme priblížili teoretické východiská žaloby ,ktorú podáva spoločník v mene spoločnosti s cieľom vymôcť náhradu škody, ktorú spoločnosti spôsobil jej štatutárny orgán. Ďalej sme pozornosť zamerali na jednotlivé súčasti mechanizmu a poukázali sme na to, kto môže iniciovať. V analýze mechanizmu budeme pokračovať v druhom diele tohto článku priblíženíms trany žalovaného. Následne prinesieme prehľad slovenskej judikatúry a budeme sa zamýšľať nad dôvodmi, prečo je v praxi málo využívaná. V rámci rozboru budeme brať do úvahy českú rekodifikáciu súkromného práva ako možnú inšpiráciu pre novú úpravu pri rekodifikácii slovenského súkromného práva.

Typicky je pasívne legitimovaným v konaní o štatutárny orgán spoločnosti (člen štatutárneho orgánu), hoci v Spojených štátoch amerických okruh žalovaných nijakým spôsobom obmedzený nie je.¹⁾ V kontinentálnej Európe sa spája s presadzovaním zodpovednosti štatutárneho orgánu, v niektorých štátoch sa pripúšťa aj žaloba voči členom dozornej rady, výkonným riaditeľom, audítorom spoločnosti.²⁾ Podľa úpravy v slovenskom Obchodnom zákonníku³⁾ môže byť nasmerovaná nielen voči štatutárnemu orgánu, ale aj voči ostatným spoločníkom (§ 122 ods. 3 ohľadne spoločnosti s ručením obmedzenýma § 182 ohľadne akciovej spoločnosti). Zatiaľ čo pri štatutárnom orgáne ide o akýkoľvek nárok, ktorý má voči nemu spoločnosť, pri spoločníkoch sú nároky špecifické (napr. na splatenie vkladu/emisného kurzu akcií, na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi/akcionárom v rozpore so zákonom). V tomto článku sa zameriavame na nároky voči štatutárnemu orgánu.

Viaceré právne poriadky umožňujú presadzovanie zodpovednosti aj voči osobe, ktorá má rovnaký faktický vplyv na riadenie spoločnosti ako štatutárny orgán (tzv. faktický orgán, ). V českom práve bolo judikatórne odvodené, že žalovaným v môže byť aj faktický orgán, ktorý bol Obchodním zákonníku upravený v § 66 ods. 6.⁴⁾ Nejvyšší soud České republiky v uznesení sp. zn. 29 Cdo 3663/2008 uviedol: ".".

Podľa nového českého zákona o obchodních korporacích (ďalej aj len "ZOK")⁵⁾ je možné spoločnícku alebo akcionársku žalobu podať aj voči "vplyvnej osobe", ak spôsobí spoločnosti ujmu.⁶⁾ Uvedené pravidlo nadväzuje na všeobecné vymedzenie zodpovednosti podnikateľských zoskupení za škodu v § 71 a § 72 ZOK. Ak by vplyvná osoba nenahradila spoločnosti ujmu, ktorú jej na základe svojho vplyvu spôsobila, a ani sa žiadnym zo zákonných dôvodov nevyviní, môžu spoločníci podať spoločnícku alebo akcionársku žalobu.⁷⁾ Koncepcia vplyvnej osoby (či faktického orgánu) nateraz v slovenskom právnom poriadku nebola vytvorená. Csach uvádza viaceré možnosti, ktorými by bolo možné súdnou cestou zodpovednosť faktického orgánu odvodiť.⁸⁾ Následne by koncepcia faktických orgánov mala vplyv na okruh žalovaných osôb pri

Vzhľadom na zameranie tohto článku sa nebudeme venovať rozboru jednotlivých skutkových podstát zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu a sústredíme sa len na otázku jej presadzovania.⁹⁾ V predchádzajúcich statiach sme sa však venovali aj výkladu nového českého ZOK, preto tu uvádzame niekoľko poznámok k zodpovednosti štatutárnych orgánov v spojitosti so "společnickou"a "akcionářskou" žalobou.

Havel uvádza, že spoločnícka žaloba v ZOK je primárne namierená voči konateľovi (členovi predstavenstva), ktorý spoločnosti spôsobil ujmu konaním v rozpore s jeho fiduciárnymi povinnosťami.¹⁰⁾ Pri rozbore rozsahu fiduciárnych povinností ďalej odvodzuje, že ak zákon nestanovil dôvod, pre ktorý je možné sa dovolávať náhrady ujmy, myslí sa tým širší okruh fiduciárnych povinností ako len starostlivosť riadneho hospodára. Ako príklad situácie, keď spoločníckou žalobou bude presadzovaná škoda, ktorá nebola spôsobená porušením povinností riadneho hospodára, uvádza porušenie zákazu konkurenčné hokonania.¹¹⁾

V nasledujúcich statiach sa zameriame na dôsledky zmien v osobe štatutárneho orgánu na konanie o už osoba, ktorá počas výkonu funkcie štatutárneho orgánu spôsobila spoločnosti škodu, viac nie je štatutárnym orgánom. Po druhé, môže nastať aj situácia, keď osoba prestane byť štatutárnym orgánom počas trvania konania o , v ktorom je žalovaná.

Dve načrtnuté situácie zmien v osobe žalovaného Lasák vyslovene nerozlišuje. Poznamenáva, že pokiaľ osoby, ktoré škodu spôsobili, už viac nie sú členmi štatutárneho orgánu, je na aktuálnom štatutárnom orgáne, aby sa príslušného práva na náhradu škody od nich domáhal. V opačnom prípade je možné usudzovať, že sami nevykonávajú svoje povinnosti so starostlivosťou riadneho hospodára a zodpovedajú spoločnosti za škodu, ktorú tým spôsobili.¹³⁾ Z uvedeného usudzujeme, že spoločník by až v prípade ich nečinnosti mal k dispozícii (a nežaloval by bývalého člena štatutárneho orgánu, ale aktuálny štatutárny orgán za škodu, ktorú spôsobuje tým, že nepresadzuje zodpovednosť bývalého člena štatutárneho orgánu).

Dědič dvom vyššie uvedeným situáciám pripisuje rozdielne dôsledky. Podľa jeho mienky by právo spoločníka zastupovať spoločnosť malo byť zachované v situácii, keď zodpovedná osoba prestane byť členom predstavenstva alebo konateľom v priebehu sporu. Ak by pokračovanie konania voči bývalému štatutárnemu orgánu nebolo možné, súd by musel konanie zastaviť a nárok na náhradu škody by sa mohol premlčať.¹⁴⁾ V prvom diele článku sme argumentovali, že hrozbu premlčania nároku nepovažujeme sa presvedčivý dôvod (berúc do úvahy § 405 OBZ),¹⁵⁾ napriek tomu sa prikláňame k takému riešeniu, ktoré v prípade zániku funkcie štatutárneho orgánu dovolí pokračovať v konaní voči danej osobe. Dôvod by sme skôr videli v eliminovaní zbytočných nákladov na konanie (jednak by bolo potrebné vyriešiť otázku, či by náklady na zastavené konanie znášal spoločník alebo spoločnosť, jednak by vznikli nové náklady na iniciovanie nového konania spoločnosťou voči bývalému štatutárnemu orgánu). Čo sa týka druhej situácie, je Dědič toho názoru, že ak v dobe podania žaloby už daná osoba nie je konateľom alebo členom predstavenstva, tak spoločník právo zastupovať spoločnosť nemá. Pre priznanie takéhoto práva chýba, podľa jeho názoru, základný účel, pre ktorý je táto žaloba koncipovaná, a to stret záujmov medzi zodpovednou osobou a tým, kto by mal inak menom spoločnosti žalobu podať. Žalobu o náhradu škody voči bývalým členom predstavenstva a bývalým konateľom podáva menom spoločnosti nový konateľ alebo nový člen predstavenstva. Dôsledkom, ktorý sme uviedli už vyššie, je, že spoločník sa k dostane až po tom, čo nový štatutárny orgán nie je aktívny pri presadzovaní zodpovednosti bývalého štatutárneho orgánu, čo môže presadzovanie zodpovednosti oddialiť (napríklad vtedy, keď osoba prestane byť členom predstavenstva až potom, čo akcionár adresoval výzvu dozornej rade, čoho dôsledkom je, že sa mechanizmus musí po čase spustiť znovu, ak predstavenstvo zodpovednosť nepresadzuje).

Nový český ZOK otázku zmeny v osobe žalovaného explicitne rieši v § 157 ods. 4 ZOK: ".". Podľa Havla je rozhodujúci okamžik, keď došlo k protiprávnemu konaniu, a tým k vzniku ujmy, hoci by sa jej výška a existencia zistila až po odchode povinnej osoby z rozhodujúceho postavenia.¹⁶⁾ Vyššie sme dospeli k záverom, že nepripustenie konaní voči bývalému štatutárnemu orgánu spôsobuje negatívne následky na presadzovaní zodpovednosti. Nové české zákonné riešenie považujeme preto za nasledovania hodné pre budúcu slovenskú právnu úpravu.

Vo všeobecnosti sa konštatuje, že v kontinentálnej Európe je napriek jej zakotveniu v právnej úprave jednotlivých štátov len zriedkavo spoločníkmi iniciovaná.¹⁷⁾ Najviac je (derivatívna žaloba) využívaná v USA, aj tam však je frekvencia jej použitia oproti iným typom žalôb menej častá (najmä v porovnaní s podávanej spoločníkmi v prípade škôd spôsobených priamo spoločníkom, nie spoločnosti). Derivatívne žaloby sú v USA podrobené kritike, ktorá upozorňuje, že sú sčasti vytláčané inými mechanizmami.¹⁸⁾ Je zaujímavé, že napriek kritike amerických derivatívnych žalôb je v iných krajinách anglo - amerického právneho systému (napr. v Anglicku, Kanade a Austrálii) trendom posilnenie pozície derivatívnych žalôb. Jedným z dôvodov môže byť súperenie právnych poriadkov s cieľom prilákania investorov.¹⁹⁾

S vidinou úspešnejšieho fungovania práva obchodných spoločností vniesli derivatívne žaloby v istej podobe do svojich právnych poriadkov aj štáty kontinentálnej Európy. Transplantovanie mechanizmu derivatívnych žalôb do právnych poriadkov, ktoré ho predtým nepoznali, prináša riziko, že kvôli špecifikám vlastným právnemu poriadkudaného štátu mechanizmus nebude fungovať adekvátne a rovnako efektívne ako v pôvodnom právnom prostredí. Ako konštatuje Lasák, z nástroja sa môže ľahko stať "Dávidov nefunkčný prak".²⁰⁾

Pred zákonodarcom stojí pri konštruovaní jednotlivých súčastí niekoľko určujúcich faktorov. Na jednej strane môžeme vnímať ako nástroj potrebný na presadenie zodpovednosti štatutárnych orgánov, preto je potrebné motivovať spoločníkov na jeho využívanie. Na druhej strane môže hroziť, že pri príliš benevolentnom nastavení bude spoločníkmi zneužívaný a stane sa nástrojom na skomplikovanie života spoločnosti. Pre zákonodarcu je preto veľkou výzvou, ako má vyvážiť záujmy: záujem na tom, aby bola využívaná, a tým sa riešilo zneužitie postavenia štatutárneho orgánu, verzus záujem na tom, aby využívaním svoje postavenie nezneužívali spoločníci vo svoj prospech, ktorý bude v rozpore so záujmom spoločnosti. Hľadanie tohto balansu bolo označené aj ako "Svätý grál" derivatívnych žalôb.²¹⁾

Gelter výstižne prirovnáva problémy so zakotvením v jednotlivých právnych poriadkoch s tzv. "Princípom Anna Karenina".²²⁾ Z uvedeného princípu vyplýva, že zriedkavé využívanie v štátoch kontinentálnej Európy nie je možné vysvetliť jednoducho určením jedného zásadného faktora. Za problémom stojí spektrum dôvodov, z ktorých sú niektoré pre štáty spoločné, iné špecifické len pre daný štát. Analýza právnej úpravy mechanizmu v slovenskom práve ukázala, že viacero jej súčastí vykazuje nejasnosti a medzery (poukázali sme najmä na otázku zmeny v osobe spoločníka a štatutárneho orgánu). Popri problémoch zakotvenia mechanizmu v OBZ, ktoré sme identifikovali v predchádzajúcich kapitolách, je potrebné poukázať na ďalšie súvisiace problémy, ktoré významne vplývajú na využiteľnosť : informačná asymetria a trovy konania. Týmto potenciálnym dôvodom neefektivity sa budeme venovať v nasledujúcich statiach.

Pri hodnotení efektivity je možné vychádzať z predpokladu, že obdobne ako v iných krajinách Európy, aj u nás je tento nástroj využívaný len zriedkavo. Rozhodli sme sa, že sa pokúsime tento predpoklad overiť prieskumom slovenskej judikatúry verejne dostupnými prostriedkami. V záverečnej časti si následne kladieme otázku, či je v slovenskom práve vôbec potrebná alebo či je zastupiteľná inými mechanizmami.

Základnou podmienkou podania je, že spoločník má vedomosť o takom konaní štatutárneho orgánu, ktorým bola spoločnosti spôsobená škoda. Vyvstáva teda otázka, či spoločník má v zmysle zákona príležitosť dozvedieť sa relevantné informácie o spôsobe vedenia spoločnosti. Ak to tak nebude, ide o zásadnú okolnosť, ktorá môže spôsobiť, že je nástroj neefektívny a presadzovanie zodpovednosti štatutárnych orgánov trpí takým deficitom, ktorý spôsobí, že zodpovednosť nebude vyvodená. K žalobe štatutárny orgán nedôjde, pretože

Ako poukážeme nižšie, v slovenskom právnom poriadku môže prvý menovaný jav hroziť pri akciových spoločnostiach. K jeho zmierneniu by však mala prispievať modifikácia dôkazného bremena, ktorou slovenský zákonodarca uľahčuje dôkaznú pozíciu tak pre spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj pre akcionára akciovej spoločnosti.

V spoločnosti s ručením obmedzeným je právo spoločníkov na informácie zaručené v § 122 ods. 2 OBZ: ".". V predchádzajúcom odseku toho istého paragrafu je stanovené, že spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Máme však za to, že spoločníci by mali mať možnosť obracať sa na konateľov a nahliadať do dokladov aj mimo valného zhromaždenia, aby bol výkon práva na informácie efektívny. Uvedená otázka je explicitne vyriešená v novom českom ZOK v § 155: "".

Podľa Dědiča je otázkou, či je možné právo spoločníkov na informácie uplatňovať v konaní o alebo musí ísť o iné konanie. Domnieva sa, žeby muselo ísť o iné konanie vzhľadom na rozdielnych účastníkov konania (v tomto konaní by bol žalobcom spoločník, zatiaľ čo v konaní o