Zmiešaná zmluva ako prameň práva Európskej únie.

Mixed agreements, together with those concluded within the exclusive competence of the EU belong to major instruments of the EU external relations. Mixed agreements are typical for the EU treaty practice. Therefore, it is hardly possible to find them in another division of law. Respecting that, the article focuses on mixed agreements as a phenomenon of the EU Law. The aim of the article is to analyse EU Law regulation of mixed agreements. At the same time, the article focuses on theoretical aspects of mixed agreements in the second part. Based on that, in the first part the article provides analysis of the primary law rules and jurisprudence of the Court of Justice of the EU. Aim of this part is to examine quality of regulation of mixed agreements in the EU Law and point out on its "weak parts". The second part is rather theoretical. Here the article provides analysis of notion "mixed agreement" and, in particular on essential elements of this notion. To these essential elements of mixed agreements, the article includes "joint conclusion of mixed agreements", "divided competence" and "common consent". The analysis of the notion is followed by a classification of mixed agreements. This classification could be divided into two parts. First, provides information on existing views of theory, while the second one is focused on new criteria for division of mixed agreements.

Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy má EÚ právnu subjektivitu.¹⁾ Táto má dvojakú podobu - vnútornú, ako aj vonkajšiu. Vnútorná či vnútrounijná subjektivita je EÚ priznaná explicitne, a to čl. 47 Zmluvy o EÚ v znení Takáto vnútorná subjektivita EÚ pôsobí vo vzťahu k členským štátom,inštitúciám či akýmkoľvek iným entitám vnútri EÚ. Jej prejavom je napr. aj právomocEÚ prijímať právne akty, ktorá je zakotvená v čl. 288 ZFEÚ. Na druhej strane, ustanovenie, ktoré by EÚ výslovne priznávalo vonkajšiu, resp. medzinárodnoprávnu subjektivitu v práve EÚ, absentuje.²⁾ To však neznamená, že by EÚ medzinárodnoprávnu subjektivitu nemala. Už od čias poradného posudku Medzinárodného súdneho dvora vo veci ³⁾ je všeobecne akceptované, že medzinárodnoprávna subjektivita medzinárodnej organizácie môže byť výslovne priznaná, no rovnako tak aj implicitne odvodená.⁴⁾ Okrem toho, aj keď v primárnom práve absentuje ustanovenie podobné čl. 6 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, nachádza sa v ňom niekoľko ustanovení, ktoré EÚ výslovne priznávajú právomoci všeobecne považované za súčasť medzinárodnoprávnej subjektivity medzinárodnej organizácie.⁵⁾ Na tomto mieste jemožné ako príklad uviesť právomoci priznané čl. 37 Zmluvy o EÚ,⁶⁾ čl. 220 Zmluvy o fungovaní EÚ⁷⁾, čl. 221 Zmluvy o fungovaní EÚ⁸⁾. Preto sa o medzinárodnoprávnejsubjektivite EÚ dá skonštatovať, že je tvorená kombináciou explicitne priznaných právomocí a právomocí implicitne odvodených.

Významné miesto medzi právomocami EÚ, ktoré možno považovať za prejav medzinárodnoprávnej subjektivity, zaujíma právomoc EÚ uzavierať medzinárodné zmluvy. O reálnom uplatňovaní tejto právomoci svedčí celý rad medzinárodných zmlúv uzavretých EÚ, resp. jej predchodcami - Európskymi spoločenstvami. Takéto medzinárodné zmluvy sú uzavierané EÚ samotnou, no nezriedka aj EÚ a členskými štátmi súčasne. V nadväznosti na to dochádza k rozlišovaniu medzi medzinárodnými zmluvami uzavieranými výlučne EÚ a zmiešanými zmluvami.

Predmetom skúmania bude práve druhá kategória - zmiešané zmluvy. Vedeckým cieľom článku bude predovšetkým analýza existujúcej právnej úpravy zmiešaných zmlúv. V tejto súvislosti bude pozornosť upriamená na úpravu v primárnom práve, no rovnako tak aj na súvisiacu judikatúru Súdneho dvora. V nadväznosti na uskutočnenú analýzu bude cieľom vymedziť pojem a pojmové znaky zmiešanej zmluvy a odlíšiť ju od iných, na prvý pohľad možno podobných medzinárodných zmlúv. Za týmto účelom budú využité predovšetkým metódy indukcie a dedukcie. Napokon, cieľom je zamerať pozornosť aj vnútorné rozdiely medzi jednotlivými prípadmi zmiešaných zmlúv a v súvislosti s tým poukázať na ich existujúcu kategorizáciu. Ambíciou je existujúcu kategorizáciu rozvinúť, nadviazať na ňu a priniesť vlastný pohľad na kategorizáciu zmiešaných zmlúv.

Aj keď zmiešané zmluvy možno vnímať ako fenomén práva EÚ, komplexná úprava problematiky v práve EÚ nie je obsiahnutá. Ako úplný paradox vyznieva predovšetkým to, že v Zmluve o EÚ ani v Zmluve o fungovaní EÚ sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by malo za cieľ úpravu zmiešaných zmlúv, resp. aspoň čiastkových otázok spätých s takýmito medzinárodnými zmluvami.

Odlišná situácia nastáva v prípade Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu totiž osobitné ustanovenie venované aj zmiešaným zmluvám obsahuje. Je ním čl. 102 zmluvy v znení: Aj v tomto prípade však ide o ustanovenie, ktoré neupravuje problematiku zmiešaných zmlúv komplexne. Pozornosť venuje len konsenzu. Okrem toho je potrebné zvýrazniť aj to, že dané ustanovenie nepoužíva pomenovanie "zmiešané zmluvy". Namiesto toho používa opisný tvar a spojenie . Napokon, rozsah tohto ustanovenia je akiste širší, keďže zahŕňa aj zmluvy uzatvárané medzi Spoločenstvom a štátnym príslušníkom tretieho štátu. Na druhej strane, nepochybne zahŕňa aj zmiešané zmluvy.

Čl. 102 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu však nie je jediným ustanovením primárneho práva, ktoré venuje pozornosť zmiešaným zmluvám. Zmienka o týchto zmluvách, resp. požiadavka na pristúpenie k nim je štandardnezakotvená v tzv. zmluvách o pristúpení k EÚ. Ako príklad je možné uviesť čl. 6 ods. 2 Aktu o podmienkach pristúpenia Chorvátskej republiky a o úpravách Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, kde sa okrem iného uvádza aj to, že ⁹⁾ Aj tu je možné skonštatovať to, čo pri Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, teda že citované ustanovenie explicitne nepoužíva pomenovanie zmiešané zmluvy. Avšak je zrejmé, že spojenie bude zodpovedať zmiešanej zmluve.

Osobitným ustanovením Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu či "štandardným" ustanovením medzinárodných zmlúv o pristúpení k EÚ sa výpočet ustanovení primárneho práva venovaných zmiešaným zmluvám vyčerpáva. Preto možno právnu úpravu zmiešaných zmlúv v primárnom práve označiť ako minimálnu. Tento moment nepochybne nemožno vnímať pozitívne, lebo taká významná kategória medzinárodných zmlúv by si zaslúžila detailnejšiu právnu úpravu a významnejšie miesto v primárnom práve.

Na rozdiel od minimálneho záujmu, či skôr nezáujmu primárneho práva o problematiku zmiešaných zmlúv venuje Súdny dvor tejto kategórii medzinárodných zmlúv uzavieraných EÚ väčšiu pozornosť.

Ani tu však nemožno skonštatovať, že by Súdny dvor priniesol odpovede na všetky otázky späté so zmiešanými zmluvami. Pozornosť opakovane upriamuje len na vybrané aspekty zmiešaných zmlúv. Tento moment zvýrazňujú aj Craig a De Búrca, ktorí správne poukazujú na to, že Súdny dvor sa zameriava len na úlohy späté s kooperáciou inštitúcií a členských štátov. Naopak, absentuje v ňom ochota venovať pozornosť aj iným detailom zmiešaných zmlúv, ako je napr. vymedzenie rozsahu vonkajších právomocí EÚ. Podľa Craiga a De Búrcu to pramení aj z toho, že rozsah právomocí EÚ a členských štátov sa neustále dynamicky vyvíja.¹⁰⁾

Napriek uvedenému, žiadalo by sa povedať nedostatku, je judikatúra Súdneho dvora venovaná zmiešaným zmluvám početná. Aj preto bude vhodné skúmať len tie rozsudky a stanoviská Súdneho dvora, ktoré možno považovať za prelomové.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť stanovisko Súdneho dvora 1/76 k Európskemu fondu pre pozastavenie vnútrozemskej vodnej dopravy. Ako poukazuje Eeckhout, dôvodom je predovšetkým to, že práve v tomto stanovisku sa Súdny dvor historicky prvýkrát zaoberal problematikou súčasnej participácie Spoločenstva a členských štátov na medzinárodnej zmluve.¹¹⁾ Súdny dvor tu skonštatoval okrem iného aj to, že "."¹²⁾ Tu je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor v stanovisku 1/76 ešte nepoužíva pojem zmiešaná zmluva. Na druhej strane, explicitne pripúšťa možnosť spoločnej participácie členských štátov a Spoločenstva na medzinárodnej zmluve. Značný dosah má aj konštatovanie, že spoločná participácia nebude zasahovať do vonkajšej právomoci Spoločenstva.

Ďalším konaním, ktorému bude v súvislosti so zmiešanými zmluvami vhodné venovať pozornosť, je konanie, ktoré vyústilo do nálezu¹³⁾ k návrhu Dohovoru Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu o fyzickej ochrane jadrových materiálov a jadrových zariadení. Pokiaľ ide o otázku delenej vonkajšej právomoci, Súdny dvor tu okrem iného uviedol aj to, že "."¹⁴⁾ Citovaným Súdny dvor zdôraznil požiadavku na spoluprácu inštitúcií a členských štátov, ktorú vníma ako nevyhnutný krok za účelom jednotnej reprezentácie Spoločenstva navonok. Táto bola neskôr potvrdená ďalšou judikatúrou Súdneho dvora, napr. stanoviskom 2/91 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 170,¹⁵⁾ stanoviskom 1/94 k dohodám pripojeným k Dohode o WTO,¹⁶⁾ či rozsudkom v konaní C-25/94, predmetom ktorého bola žaloba Komisie z 24. januára 1994 o zrušenie rozhodnutia Rady z 22. novembra 1993, ktorým bolo členským štátom povolené hlasovať na pôde Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo za prijatie Dohody o podpore dodržiavania medzinárodných opatrení na zachovanie a riadenie rybárskych plavidiel na otvorenom mori.¹⁷⁾

Napokon, v rámci skúmanej judikatúry Súdneho dvora nemožno vynechať ani stanovisko 1/94 k dohodám pripojeným k Dohode o WTO. Ako už bolo naznačené, v tomto stanovisku Súdny dvor na jednej strane potvrdil závery predošlej judikatúry, no súčasne ich aj ďalej rozvinul, keď skonštatoval, že ¹⁸⁾ Týmto Súdny dvor vyslovil mimoriadne významný záver o tom, že akékoľvek aplikačné ťažkosti dané zmiešanou povahou medzinárodnej zmluvy nie sú dôvodom na to, aby sa ustúpilo od zmiešanej povahy a priklonilo k povahe výlučnej. Tento záver bol neskôr potvrdený ďalšou rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora. Ako príklad je možné uviesť stanovisko 2/00 ku Kartagenskému protokolu,¹⁹⁾ či stanovisko 1/08 k dohodám modifikujúcim špecifické záväzky podľa GATS.²⁰⁾

Vo všetkých skúmaných prípadoch rozhodovacej činnosti Súdneho dvora je zrejmé, že Súdny dvor doposiaľ nepriniesol detailné vymedzenie hranice jednotlivých právomocí stretávajúcich sa v rámci zmiešaných zmlúv. Toto je síce možné vnímať ako negatívum, avšak s prihliadnutím na postupný vývoj v otázke právomocí EÚ je absencia zmienky o hraniciach právomocí pochopiteľná. Aj preto Súdny dvor vo svojich stanoviskách kládol dôraz skôr na to, ako najlepšie zorganizovať spoločnú participáciu EÚ a členských štátov v jednotlivých prípadoch zmiešaných zmlúv. Teda, dá sa povedať, že Súdny dvor pristúpil k nadčasovému prístupu, ktorý bude aktuálny pri akomkoľvek rozsahu právomoci EÚ a jej členských štátov.

Úvod teoretickej časti článku, ktorá má za cieľ analýzu pojmu zmiešanej zmluvy, je vhodné začať priblížením pomenovania "zmiešaná zmlu