Zmluva o faktoringu

Factoring is a special independent banking business. In economic meaning it is a form of financing of commercial companys based on selling short - term mostly unmatured receivables. In legal meaning it is unnamed, atypical contract about selling receivables based on precontract () and main contract combined with contract of assignment and elements of other contracts. Factoring has a financing function (crediting), service function and function of insuring collection of suppliers receivables ().Factoring shortens the time limit for collecting of receivables, enables the collection of receivables and thus speeding up commercial company's money flows.

Medzi zmluvy takmer neznáme v podnikateľskej praxi Európy ešte pred takými 50. rokmi - patrila aj zmluva o faktoringu. Vznikla v USA koncom 19. storočia ako nový právny inštitút a nová metóda financovania malých a stredných obchodných spoločností, zvlášť v textilnom priemysle. Faktoring postupne získal popularitu, širokú afirmáciu v podnikateľskej praxi USA, tiež v iných krajinách angloamerického právneho systému.

Po druhej svetovej vojne sa faktoringová transakcia rozšírila v Európe, neskoršie aj v iných mimoeurópskych krajinách. Zaraďuje sa medzi "novoty" prevzaté z angloamerického práva, akými sú zmluvy o leasingu, forfaitingu, engineeringu, franchisingu, know - how, management agreementu, distribúcii a i., nekorešpondujúce s pomenovanými zmluvami civil law systému a vyjadrujúce každá osebe osobitnú, samostatnú a zložitú ekonomicko-právnu transakciu.

Sú výsledkom prudkého rozvoja svetovej ekonomiky, naliehavej potreby vytvárať nové právne nástroje zabezpečujúce účinnejšie formy podnikania, komercializácie tovaru na domácom a zahraničnom trhu na podklade väzby klasického predaja s poskytovaním súboru rôznych služieb. Vznikli v podmienkach hyperprodukcie tovarov, na jednej strane a akútneho nedostatku finančných prostriedkov na druhej strane.

V právnej literatúre sú názory, že sa rudimentárne formy faktoringovej zmluvy uplatňovali v praxi už v Babylóne podľa Chammurabiho zákonníka (medzi 18. a 17. storočím pred n. l.),¹⁾ taktiež i v rímskom práve v podobe nepomenovanej tzv. starinárskej zmluvy ().²⁾ Podľa tejto zmluvy totiž jedna strana oprávnila druhú stranu, aby táto predala vec za ocenením určenú cenu, pričom druhá strana, ak sa jej predaj podaril, musela cenu odovzdať prvej strane, tiež mohla dostať za odmenu rozdiel medzi cenou ocenenou a skutočnou. V opačnom prípade musela vrátiť vec prvej strane. Uvedená zmluva obsahovala prvky zmluvy o kúpe, pracovnej zmluvy, zmluvy o diele alebo príkaznej zmluvy, i keď sa ani s jednou nekryla, k tomu mala charakter reálneho kontraktu.³⁾

Podľa iných názorov vznik faktoringovej zmluvy sa viaže na medzinárodný obchod koloniálnych krajín (Anglicko, Španielsko, Francúzsko) s ich zámorskými kolóniami v XV. a XVI. storočí, predovšetkým na prax predaja vo forme atypickej komisionárskej zmluvy. Európski obchodníci totiž vzhľadom na veľké vzdialenosti uzavierali predajné zmluvy v zámorí prostredníctvom tamojších domácich obchodníkov - atypických zástupcov - agentov (), podobných komisionárovi, ktorí okrem povinnosti predaja tovaru za dodatočnú odmenu prevzali povinnosť viesť účtovnú evidenciu, robiť inkaso, tiež i vymáhať pohľadávky principála od tretích osôb - t.j. kupujúcich. Vzhľadom na veľký dopyt po európskych tovaroch, vzmáhajúcu sa a úspešnú predajnú prax, títo obchodní sprostredkovatelia za ďalšiu odmenu odpočítajúcu z predajnej ceny prevzali aj riziko insolventnosti kupujúceho () a túto cenu začali ihneď, ešte pred jej zaplatením kupujúcim, vo forme preddavku vyplácať svojim principálom. Samozrejme, túto preddavkovú finančnú, resp. úverovú činnosť z polohy faktora mohli prevádzkovať iba obchodníci so značnými finančnými prostriedkami a odborným personálom, t.j. banky a iné finančné organizácie.

V neskoršom vývoji preddavková forma prevodu nezaplatenej pohľadávky stratila komisionársku právnu povahu a tovarovú kauzu a premenila sa na prvok klasickej odplaty za kúpený "tovar" - totiž za odkúpenú pohľadávku komitenta voči tretej osobe - dlžníkovi. Tým spôsobom sa faktoringová zmluva priblížila k zmluve o predaji atypickej právnej povahy, kým distribučné úkony faktora spojené so zasielaním, skladovaním tovaru a inými službami prevzali iní špecializovaní obchodníci. Komisionárska forma faktoringovej zmluvy zvlášť mala veľký úspech v USA v druhej polovici 19. storočia v obchode s textilnými výrobkami dovezenými z Anglicka. Keď v USA roku 1890 zakázali, resp. obmedzili dovoz textilných a iných výrobkov z Európy, americkí faktori sa preorientovali na obchod s domácimi textilnými výrobcami, ale i na iné oblasti podnikateľských činností, predovšetkým na výrobné činnosti. Tak sa faktoringová transakcia stala takmer univerzálnym podnikateľským úkonom a faktori dôležitými špecializovanými finančnými obchodníkmi.

V právnej teórii neexistujú totožné mienky o pojme zmluvy o faktoringu, ani o jej terminologickom pôvode.

Podľa jedného názoru termín vznikol z latinskeho slovesa , čo znamená ,⁴⁾ a podľa iných názorov vznikol z anglického slova odvodeného z jednotného inštitútu zastúpenia - kryjúceho ako špecifických sprostredkovateľov, resp. zástupcov.⁵⁾ Niekedy nazýva aj . Nepochybne obidva názory sú prijateľné, lebo anglický jazyk má koreň i v klasickej latinčine.

Pojmové vymedzenie tejto zmluvy nie je jednoznačné ani v ekonomickej, ani v právnej literatúre.

V ekonomickej teórii sa faktoring spravidla zaraďuje medzi novšie zdroje financovania a vysvetľuje sa ako finančná operácia.

Vunjak pod faktoringom rozumie formu obstarávania peňažných prostriedkov na podklade predaja krátkodobých pohľadávok.⁶⁾

Faktoring sa vysvetľuje aj ako .⁷⁾

Podľa Bianchiho .⁸⁾

V právnej teórii pod faktoringom sa predovšetkým chápe zmluvný vzťah medzi faktorom a jeho komitentom, teda banková zmluva, pričom sa nerovnako prízvukuje jeho ťažisko - finančná alebo predajná funkcia.

Podľa Carića .⁹⁾

Podľa Đurovića .¹⁰⁾

Velimirović mieni, že .¹¹⁾

Gorenc definuje faktoring takto: .¹²⁾

Dragašević rozumie faktoring . ¹³⁾

Goleva rozumie faktoring ako kúpu pohľadávky faktorom.¹⁴⁾

Podľa Chuah-a faktoringové spoločnosti preberajú účtovné pohľadávky klienta za určitú cenu, ktoré potom inkasujú od klientovho kupujúceho.¹⁵⁾

Podľa našho názoru zmluvou o faktoringu sa faktor zaväzuje definitívne prevziať účtovnú zročnú, resp. nezročnú pohľadávku svojho komitenta na účel jej inkasa vo svojom mene a na vlastný účet a za ňu zaplatiť dojednanú protihodnotu zmenšenú o províziu, úhradu trov nekrytých províziou, úhradu za správu pohľadávky, nezročné úroky, poistné a komitent sa zaväzuje na ten účel pohľadávku na faktora previesť tak, aby k nej získal vlastnícke právo.

V UNIDROIT o z 1988 sa definuje zmluva o faktoringu s alternatívne určeným predmetom zmluvy ako zmluva uzavretá medzi klientom - dodávateľom a faktorom, ktorou sa klient zaväzuje na faktora previesť existujúce a budúce pohľadávky zo zmluvy o predaji tovaru, resp. poskytnutí služieb uzavretej s kupujúcim, resp. užívateľom služieb, a faktor preberá záväzok vykonať aspoň dve zo štyroch funkcií, resp. zo súboru služieb (financovanie dodávateľa vrátane jeho úverovania, avansovania, vedenie účtovníctva, inkaso pohľadávok, záruku kryjúcu riziko z omeškania alebo insolventnosti dlžníka).¹⁶⁾

Zmluva o patrí medzi nové právne inštitúty utvorené autonómnym obchodným právom. Vznikla v angloamerickom práve - v podnikateľskej a súdnej praxi.

Zatiaľ iba vo Veľkej Británii vyniesli osobitný zákon pod názvom Act z 1889, upravujúci zhrnutým širokým spôsobom inštitút podchytávajúci sprostredkovanie, zastúpenie, komisión a iné úkony, medzi nimi aj faktoring.

V tom zmysle právne pramene upravujúce zmluvu o faktoringu sú i naďalej pravidlá autonómneho obchodného práva: osobitné a všeobecné obchodné zvyklosti, všeobecné obchodné podmienky, zmluvné formuláre (tzv. vzorové, formulárové, štandardizované zmluvy) známych faktoringových finančných spoločností, súdna a arbitrážna prax.

Najnovšie na úrovni medzinárodného práva vyniesli UNIDROIT z 2002.

Vzhľadom na skutočnosť, že nárast významu a afirmáciu faktoringu v podnikateľskej praxi treba ešte očakávať, že sú jeho zakladné znaky ešte stále nedostatočne vyprofilované, ďalší vývoj jeho úpravy bude racionálnejšie prenechať prameňom autonómneho obchodného práva ako národným zákonodarcom, ktorí by svojim legislatívnym zásahom tento proces asi pozastavili.

Na právnu povahu faktoringovej zmluvy nie sú v právnej teórii jednoznačné názory. Väčšina autorov súhlasí s konštatáciou, že ide o osobitný samostatný bankový právny úkon (obchod) upravujúci jednotnú ekonomicko-finančnú transakciu.¹⁷⁾

Avšak, keď ide o určenie právnej povahy tejto zmluvy, tak názorové rozdiely na t