Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zverejnil 2. decembra 2021 svoje rozhodnutie z 10. novembra 2021 v prípade Magát proti Slovenskej republike, ktorým vyhlásil sťažnosť za neprijateľnú.

ESĽP sa stotožnil s argumentáciou vlády, že sťažnosť predstavuje zneužitie práva na individuálnu sťažnosť, keďže sťažovateľ ho neinformoval o rozhodnutiach ústavného súdu zo septembra 2014 a júna 2020. ESĽP konštatoval, že obe rozhodnutia ústavného súdu sa týkajú samotného jadra  prípadu, najmä pokiaľ ide o nápravu poskytnutú sťažovateľovi v súvislosti s otázkou jeho statusu poškodenej osoby v zmysle článku 34 Dohovoru a prípadne výškou spravodlivého zadosťučinenia podľa článku 41 Dohovoru. ESĽP poznamenal, že sťažovateľ neposkytol žiadne vysvetlenie, prečo ho vo svojej sťažnosti neinformoval o rozhodnutí zo septembra 2014, hoci o ňom musel vedieť. V tejto súvislosti konštatoval, že toto rozhodnutie výslovne poukázalo na značné prispenie sťažovateľa k prieťahom, čo je pre ESĽP tiež relevantné pri preskúmavaní prípadov týkajúcich sa dĺžky konania. Poznamenal tiež, že sťažovateľ sa v sťažnosti nezmienil ani o rozhodnutí ústavného súdu zo septembra 2016, o ktorom sa ESĽP dozvedel iba zo sťažovateľom predloženého rozhodnutia ústavného súdu z decembra 2018. Čo sa týka štvrtého rozhodnutia ústavného súdu, ESĽP poukázal na to, že bolo prijaté na základe ústavnej sťažnosti podanej v decembri 2019 a hoci ho sťažovateľ  nemohol spomenúť v sťažnosti podanej na ESĽP v máji 2019, v októbri 2020 akceptoval procesný návrh ESĽP týkajúci sa zmieru, pričom v tom čase si musel byť vedomý finančného zadosťučinenia priznaného ústavným súdom. ESĽP preto zamietol sťažnosť ako zneužitie práva na podanie sťažnosti podľa článku 35 ods. 3 a 4 Dohovoru