Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok, ktorým konštatoval porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote a práva na účinný prostriedok nápravy

Sťažnosť sa týkala reštitučného konania, ktoré iniciovala právna predchodkyňa sťažovateľky na pozemkovom úrade v decembri 2004 a ktoré stále prebiehalo. Konanie bolo trikrát prerušené, a to pre potrebu doplnenia žiadosti právnou predchodkyňou a po jej úmrtí pre dedičské konanie a dodatočné dedičské konanie. Pred podaním sťažnosti na ESĽP sa sťažovateľka obrátila so sťažnosťou na ústavný súd, ktorý v máji 2018 jej sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci, konštatujúc, že pokiaľ konanie prebieha pred správnym orgánom, musí byť najprv vyčerpaná správna žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Sťažovateľka sa na ESĽP sťažovala na porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v dôsledku neprimeranej dĺžky reštitučného konania, porušenie článku 13 Dohovoru z dôvodu neexistencie účinného prostriedku nápravy a porušenie práva na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Protokolu č. 1.

ESĽP zamietol námietku vlády o nevyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Poukázal na to, že žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako prostriedok nápravy, ktorý má iba preventívny účinok, nemohla sťažovateľke poskytnúť primerané finančné zadosťučinenie. Okrem toho v čase, keď nadobudli účinnosť legislatívne zmeny týkajúce sa žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa nového Správneho súdneho poriadku, t. j. 1. júla 2016, napadnuté konanie už prebiehalo veľa rokov. Navyše, od sťažovateľky nebolo možné očakávať, že s cieľom získať finančné odškodnenie podá ešte ďalšiu žalobu, a to žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., čo by ju neprimerane zaťažilo, keďže takéto konanie by potenciálne mohlo prebiehať na niekoľkých stupňoch súdnictva a mohlo by jej spôsobiť ďalšie náklady a výdavky. ESĽP však súhlasil s vládou, že do úvahy je potrebné vziať obdobia prerušenia reštitučného konania a skutočnosť, že sťažovateľka prispela k jeho dĺžke, keďže neinformovala správny orgán o úmrtí svojej právnej predchodkyne a nepredložila príslušné dedičské rozhodnutia. Podľa ESĽP posudzované obdobie v predmetnom prípade predstavovalo viac než 13 rokov a 3 mesiace pred správnymi orgánmi a jedným stupňom súdnictva. Dospel k záveru, že dĺžka konania bola prehnaná a preto došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Ďalej s odkazom na svoje závery v prípade Balogh a ďalší proti Slovenskej republike konštatoval aj porušenie článku 13 Dohovoru. Vzhľadom na konštatovanie porušenia práva sťažovateľky na prejednanie veci v primeranej lehote ESĽP nepovažoval za potrebné osobitne skúmať podstatu sťažnosti podľa článku 1 Protokolu č. 1.  Za zistené porušenia ESĽP priznal sťažovateľke spravodlivé zadosťučinenie vo výške 9 100 eur.