Vyhľadávanie v aktualitách
Aktuality
Parlament posunul ďalej zlepšenie pomoci pre obete trestných činov
Kategória: Aktuality Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR
Parlament dnes v prvom čítaní schválil návrh zameraný na posilnenie práv obetí trestných činov a ich ochranu, ktorý v pléne predstavila ministerka spravodlivosti, Mária Kolíková. Novela sa zameriava na posilnenie práv obetí a ich ochranu pred ďalšou viktimizáciou vo viacerých oblastiach, ako napríklad zjednodušenie prístupu k odškodneniu, či vytvorenie siete tzv. intervenčných centier zabezpečujúcich komplexnú pomoc a ochranu pre obete. Okrem tohto návrhu poslanci dnes posunuli ďalej aj zmeny v zákone o dotáciách.
„Cieľom novely zákona o obetiach trestných činov je zlepšiť prístup k spravodlivosti pre snáď najzraniteľnejšiu skupinu ľudí, ktorou obete trestných činov bezpochyby sú. Ochrana obetí je službou, ktorú v demokratickej spoločnosti musí garantovať štát a ja som úprimne rada, že predložený návrh zákona našiel v prvom čítaní podporu parlamentu. Verím, že na ďalšej schôdzi bude tento návrh definitívne schválený a úroveň ochrany pre obete trestných činov tak budeme môcť podstatne zvýšiť,“ uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
Obete trestných činov majú v trestnej politike štátu osobitné miesto. Musia „prekonať“ celé trestné konanie a následne sú často „nútené“ sa osobitne domáhať náhrady ujmy, ktorá im bola trestnou činnosťou spôsobená. Pri obetiach domáceho násilia je, žiaľ, stále nezriedkavým javom, že obeť nie je pochopená políciou ani prokuratúrou, a teda nemá možnosť, ako sa efektívne brániť.
Ministerstvo spravodlivosti preto pripravilo návrh novely zákona o obetiach trestných činov, ktorý sa zameriava na posilnenie práv obetí a ich ochranu pred ďalšou viktimizáciou v nasledujúcich oblastiach:
1. Právna pomoc – rozšírenie na civilné konania
V zmysle platnej úpravy je právna pomoc obetiam poskytovaná v trestných konaniach a v civilných konaniach pri vymáhaní nároku na náhradu škody. V praxi sa však ukázalo, že obete pre komplexné riešenie životnej situácie vzniknutej trestným činom potrebujú právnu pomoc aj v iných civilných konaniach. Ide najmä o konania týkajúce sa návrhov na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré chránia obeť pred ďalším kontaktom s páchateľom a viktimizáciou. Preto navrhujeme rozšíriť poskytovanie pomoci pre obete aj na tieto civilné konania.
V zmysle platnej úpravy je právna pomoc obetiam poskytovaná v trestných konaniach a v civilných konaniach pri vymáhaní nároku na náhradu škody. V praxi sa však ukázalo, že obete pre komplexné riešenie životnej situácie vzniknutej trestným činom potrebujú právnu pomoc aj v iných civilných konaniach. Ide najmä o konania týkajúce sa návrhov na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré chránia obeť pred ďalším kontaktom s páchateľom a viktimizáciou. Preto navrhujeme rozšíriť poskytovanie pomoci pre obete aj na tieto civilné konania.
2. Odškodňovanie – rozšírenie okruhu obetí a zjednodušenie prístupu k odškodneniu
Pre účely poskytnutia odškodnenia sme do návrhu zapracovali rozšírenie okruhu obetí násilných trestných činov o pozostalé blízke osoby, ktoré v čase smrti žili so zomretým v spoločnej domácnosti v prípade, ak bola násilným trestným činom spôsobená smrť a o obete trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma.
Za účelom zjednodušenia prístupu obetí k odškodneniu a minimalizácie rizika viktimizácie spôsobenej konaním pri vymáhaní odškodnenia od páchateľa navrhujeme, aby obete mohli žiadať o odškodnenie od štátu už po začatí trestného stíhania (a nie až po právoplatnom skončení trestného konania ako je tomu teraz). Ministerstvo spravodlivosti SR následne posúdi, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví a rozhodne o priznaní/nepriznaní odškodnenia. Po poskytnutí odškodnenia obeti prechádza nárok na odškodnenie voči páchateľovi na štát, ktorý ho bude vymáhať od páchateľa.
Výška odškodnenia pre pozostalých v prípade, ak obeť v dôsledku násilného trestného činu zomrela, sa stanoví fixnou sumou rovnakou pre každého pozostalého, t. j. rovným dielom (vo výške dvadsaťpäťnásobku minimálnej mzdy). Navrhovaná úprava všetky pozostalé obete zrovnoprávňuje, zároveň však umožňuje priznať odškodnenie v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy jedinej pozostalej obeti, ak bola odkázaná na výživu zomretého.
Pre účely poskytnutia odškodnenia sme do návrhu zapracovali rozšírenie okruhu obetí násilných trestných činov o pozostalé blízke osoby, ktoré v čase smrti žili so zomretým v spoločnej domácnosti v prípade, ak bola násilným trestným činom spôsobená smrť a o obete trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma.
Za účelom zjednodušenia prístupu obetí k odškodneniu a minimalizácie rizika viktimizácie spôsobenej konaním pri vymáhaní odškodnenia od páchateľa navrhujeme, aby obete mohli žiadať o odškodnenie od štátu už po začatí trestného stíhania (a nie až po právoplatnom skončení trestného konania ako je tomu teraz). Ministerstvo spravodlivosti SR následne posúdi, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví a rozhodne o priznaní/nepriznaní odškodnenia. Po poskytnutí odškodnenia obeti prechádza nárok na odškodnenie voči páchateľovi na štát, ktorý ho bude vymáhať od páchateľa.
Výška odškodnenia pre pozostalých v prípade, ak obeť v dôsledku násilného trestného činu zomrela, sa stanoví fixnou sumou rovnakou pre každého pozostalého, t. j. rovným dielom (vo výške dvadsaťpäťnásobku minimálnej mzdy). Navrhovaná úprava všetky pozostalé obete zrovnoprávňuje, zároveň však umožňuje priznať odškodnenie v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy jedinej pozostalej obeti, ak bola odkázaná na výživu zomretého.
3. Intervenčné centrá – koordinovaná odborná pomoc pre obete domáceho násilia
Jedným z práv obetí je právo na poskytnutie odbornej pomoci. Od roku 2018 udelilo ministerstvo spravodlivosti akreditáciu 11 subjektom poskytujúcim pomoc obetiam. Mimo akreditovaných subjektov poskytujú pomoc obetiam aj iné organizácie zameriavajúce sa na poskytovanie sociálnych služieb a poradenstva. Tieto rôzne subjekty poskytujú pomoc obetiam, ktoré ich vyhľadajú a bez koordinácie s orgánmi činnými v trestnom konaní. Prax však ukázala, že práve koordinácia činností medzi subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a orgánmi činnými v trestnom konaní je v prípade obetí domáceho násilia veľmi dôležitá. Zmyslom a cieľom koordinovaného postupu je zabezpečiť komplexnú ochranu obete, prevenciu ďalšieho násilia a umožnenie uplatnenia práv obete ako je právo na poskytnutie odbornej pomoci a právo na ochranu pred viktimizáciou.
Pre zabezpečenie takéhoto postupu a zabezpečenie prístupu obetí domáceho násilia ku komplexnej odbornej pomoci garantovanej zákonom o obetiach preto navrhujeme vytvorenie siete tzv. intervenčných centier. Tento model je založený na previazaní policajnej intervencie s krízovou intervenciou a odbornou pomocou poskytnutou obeti alebo osobe ohrozenej domácim násilím bezprostredne po výskyte domáceho násilia. Polícia do 24 hodín po vykázaní násilnej osoby zo spoločného obydlia informuje intervenčné centrum, a to následne do 72 hodín proaktívne kontaktuje obeť domáceho násilia a ponúkne jej odbornú pomoc.
Medzi úlohy intervenčného centra patrí vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia a zostavenie bezpečnostného plánu. Toto vyhodnotenie zhodnotí efektivitu vykázania a umožňuje stanovenie ďalšieho postupu, napr. presun obete zo spoločného obydlia, podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odborne spôsobilé osoby (v odboroch psychológia, sociálna práca a právo) pôsobiace v intervenčnom centre zabezpečujú odbornú pomoc, sprevádzanie obete v trestnom konaní ako aj jej právne zastupovanie. Zároveň intervenčné centrum pomáha obeti kontaktovať iné inštitúcie a riešiť osobnú situáciu aj vďaka psychosociálnej podpore a poradenstvu. Rozhodnutie využiť alebo nevyužiť tieto služby je v plnej miere ponechané na obeti.
Jedným z práv obetí je právo na poskytnutie odbornej pomoci. Od roku 2018 udelilo ministerstvo spravodlivosti akreditáciu 11 subjektom poskytujúcim pomoc obetiam. Mimo akreditovaných subjektov poskytujú pomoc obetiam aj iné organizácie zameriavajúce sa na poskytovanie sociálnych služieb a poradenstva. Tieto rôzne subjekty poskytujú pomoc obetiam, ktoré ich vyhľadajú a bez koordinácie s orgánmi činnými v trestnom konaní. Prax však ukázala, že práve koordinácia činností medzi subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a orgánmi činnými v trestnom konaní je v prípade obetí domáceho násilia veľmi dôležitá. Zmyslom a cieľom koordinovaného postupu je zabezpečiť komplexnú ochranu obete, prevenciu ďalšieho násilia a umožnenie uplatnenia práv obete ako je právo na poskytnutie odbornej pomoci a právo na ochranu pred viktimizáciou.
Pre zabezpečenie takéhoto postupu a zabezpečenie prístupu obetí domáceho násilia ku komplexnej odbornej pomoci garantovanej zákonom o obetiach preto navrhujeme vytvorenie siete tzv. intervenčných centier. Tento model je založený na previazaní policajnej intervencie s krízovou intervenciou a odbornou pomocou poskytnutou obeti alebo osobe ohrozenej domácim násilím bezprostredne po výskyte domáceho násilia. Polícia do 24 hodín po vykázaní násilnej osoby zo spoločného obydlia informuje intervenčné centrum, a to následne do 72 hodín proaktívne kontaktuje obeť domáceho násilia a ponúkne jej odbornú pomoc.
Medzi úlohy intervenčného centra patrí vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia a zostavenie bezpečnostného plánu. Toto vyhodnotenie zhodnotí efektivitu vykázania a umožňuje stanovenie ďalšieho postupu, napr. presun obete zo spoločného obydlia, podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odborne spôsobilé osoby (v odboroch psychológia, sociálna práca a právo) pôsobiace v intervenčnom centre zabezpečujú odbornú pomoc, sprevádzanie obete v trestnom konaní ako aj jej právne zastupovanie. Zároveň intervenčné centrum pomáha obeti kontaktovať iné inštitúcie a riešiť osobnú situáciu aj vďaka psychosociálnej podpore a poradenstvu. Rozhodnutie využiť alebo nevyužiť tieto služby je v plnej miere ponechané na obeti.
4. Financovanie subjektov poskytujúcich pomoc obetiam – dlhodobosť
Súčasná forma financovania akreditovaných subjektov umožňuje poskytnutie dotácie do výšky 50 000 EUR v priebehu jedného roka. Tento model je z dlhodobého hľadiska nevyhovujúci, nakoľko vytvára prostredie neistoty a neumožňuje podporu a zabezpečenie poskytovania kontinuálnej odbornej pomoci, zvyšovanie jej kvality a dostupnosti. Vzhľadom na uvedené navrhujeme doplniť model financovania cez dotácie o možnosť uzavrieť zmluvy na dlhšie obdobie, napr. 3 roky, a to osobitne pre subjekty, ktoré budú pôsobiť ako intervenčné centrá. Uvedené opatrenie umožní vytvorenie siete subjektov poskytujúcich odbornú pomoc, zabezpečí poskytovanie odbornej pomoci na dlhodobej a dostupnej báze a vytvorí tiež priestor na zvyšovanie kvality poskytovanej pomoci.
Parlament dnes zároveň posunul ďalej aj novelu dotačného zákona, ktorú predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Návrhom sa odstraňujú nedostatky, ktoré vzišli z aplikačnej praxe týkajúcej sa procesu poskytovania dotácií v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti. Návrh napríklad spresňuje úpravu zaujatosti člena komisie tak, aby zahŕňala aj blízke osoby a zakladateľov, členov či spoločníkov právnickej osoby, ktorá je žiadateľom. Zároveň otvárame možnosť, aby ak bude mať ministerstvo prostriedky, mohlo členom hodnotiacej komisie, ktorí nie sú zo štátnej správy, vyplatiť odmenu za hodnotenie vzhľadom na časovo náročný proces, ktorý zahŕňa niekoľko dní ústnych vypočutí žiadateľov. Žiadateľom takisto umožníme, aby niektoré potvrdenia, napríklad z konkurzného súdu, mohli predložiť až na rokovanie hodnotiacej komisie, a nie hneď spolu so žiadosťou. Zákon tiež odstraňuje kultúrne aktivity z oprávnených účelov na dotácie ministerstva spravodlivosti, keďže na kultúrne aktivity sú samostatné schémy.
Súčasná forma financovania akreditovaných subjektov umožňuje poskytnutie dotácie do výšky 50 000 EUR v priebehu jedného roka. Tento model je z dlhodobého hľadiska nevyhovujúci, nakoľko vytvára prostredie neistoty a neumožňuje podporu a zabezpečenie poskytovania kontinuálnej odbornej pomoci, zvyšovanie jej kvality a dostupnosti. Vzhľadom na uvedené navrhujeme doplniť model financovania cez dotácie o možnosť uzavrieť zmluvy na dlhšie obdobie, napr. 3 roky, a to osobitne pre subjekty, ktoré budú pôsobiť ako intervenčné centrá. Uvedené opatrenie umožní vytvorenie siete subjektov poskytujúcich odbornú pomoc, zabezpečí poskytovanie odbornej pomoci na dlhodobej a dostupnej báze a vytvorí tiež priestor na zvyšovanie kvality poskytovanej pomoci.
Parlament dnes zároveň posunul ďalej aj novelu dotačného zákona, ktorú predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Návrhom sa odstraňujú nedostatky, ktoré vzišli z aplikačnej praxe týkajúcej sa procesu poskytovania dotácií v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti. Návrh napríklad spresňuje úpravu zaujatosti člena komisie tak, aby zahŕňala aj blízke osoby a zakladateľov, členov či spoločníkov právnickej osoby, ktorá je žiadateľom. Zároveň otvárame možnosť, aby ak bude mať ministerstvo prostriedky, mohlo členom hodnotiacej komisie, ktorí nie sú zo štátnej správy, vyplatiť odmenu za hodnotenie vzhľadom na časovo náročný proces, ktorý zahŕňa niekoľko dní ústnych vypočutí žiadateľov. Žiadateľom takisto umožníme, aby niektoré potvrdenia, napríklad z konkurzného súdu, mohli predložiť až na rokovanie hodnotiacej komisie, a nie hneď spolu so žiadosťou. Zákon tiež odstraňuje kultúrne aktivity z oprávnených účelov na dotácie ministerstva spravodlivosti, keďže na kultúrne aktivity sú samostatné schémy.
Archív článkov
Kategórie
Aktuality
Poslanci prelomili prezidentovo veto, infozákon bude umožňovať spoplatnenie informácií
Redakcia Národná rada SR
Súdna rada zavádza automatizovaný prepis zo zasadnutí pre zvýšenie transparentnosti
Redakcia Súdna rada SR
Najnovšie publikácie
