Prezidentka vetovala dva zákony

Prvým je zákon z 3. mája 2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.

Schválená právna úprava mala podľa dôvodovej správy zaviesť komplexnejšiu definíciu pojmu nesprávny úradný postup s cieľom zabezpečiť presné vymedzenie toho, čo možno pod tento pojem zahrnúť, ale tiež zvýrazniť to, čo za nesprávny úradný postup nemožno považovať.  

Vzhľadom na komplexnosť a rôznorodosť právnych vzťahov a situácií, ktoré sa riešia v rámci výkonu verejnej moci, sa prezidentka domnieva, že zavedenie taxatívneho výpočtu situácií je kontraproduktívne, obmedzujúce a neúplné riešenie, ktoré by súdom skomplikovalo implementáciu týchto ustanovení v rozhodovacej praxi.

„Som presvedčená, že zavedené spresnenie môže viesť k žiaducemu výsledku iba v prípade, že pôjde o demonštratívne, a nie taxatívne pozitívne či negatívne vymedzenie pojmu nesprávny úradný postup.“

Prezidentka má vážne pochybnosti aj o súlade niektorých ustanovení čl. II schváleného zákona s Ústavou SR. Schválené znenie § 9 ods. 6 podľa prezidentky protiústavne stotožňuje inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, resp. spravodlivého zadosťučinenia, ako formy postihu orgánu verejnej moci, s inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy, ako formy náhrady škody. Znenie schválenej právnej úpravy tak dopadá v neprospech všetkých fyzických osôb a právnických osôb ústavne nesúladným spôsobom.

Druhým je zákon z 3. mája 2023 o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ.

Z ústavy vyplýva, že ak slovenský zákon ustanoví niečo iné, ako právne záväzný akt Európskej únie, dostáva sa nielen do rozporu s našimi záväzkami voči Európskej únii, ale súčasne aj do priameho rozporu s ústavou.

Hoci cieľom smernice EÚ bolo dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, schválená právna úprava prispieva skôr k zníženiu tejto úrovne ochrany, a to najmä zavedením inštitútu žalobného zámeru, ktorý by zvýšil byrokratické zaťaženie spotrebiteľov.

V praxi by to znamenalo, že ešte pred podaním žaloby na súd by sa spotrebiteľ musel  v relatívne krátkom čase prihlásiť u notára s povinnosťou úhrady poplatku. O žalobnom zámere sa oficiálne informuje v Obchodnom vestníku, ktorý však prevažná väčšina spotrebiteľov nesleduje, čo zvyšuje predpoklad, že relevantní spotrebitelia sa o tomto žalobnom zámere ani nedozvedia a teda nebudú môcť svoje nároky uplatniť prostredníctvom kolektívnej ochrany.