Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Tomášek, M. Právní systémy Dálného východu II. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2019, 365 s.

In sermonem ingredi... Druhý diel mono­grafie o právnych systémoch Ďalekého výcho­du je na svete. Profesor Michal Tomášek v ňom znovu dokazuje, že podobne ako historik S´ma Čchien, známy autor Historických zápiskov1, má záujem o dobré príbehy a že je tým najpo­volanejším sprievodcom v tejto oblasti. Tento­raz sa zameriava na „medzníky konca starého práva a počiatku práva nového,“ ktoré sú v každej krajine (Japonsko, Čína, Kórea, Viet­nam) iné. Drží sa kompozície na širokom plát­ne, s citom pre každý detail. Nejde mu len o na­ratívnu históriu. V nových knihách zaintereso­vaný čitateľ nájde napätie a vzrušujúce scény, akčnosť a prestrihy (aj na ďalšie štáty ako Laos či Mongolsko), kontinuitu a porovnávanie v historickom čase. Druhá časť monumentálne­ho diela zahŕňa tri vzájomne prepojené knihy –

4. Recepcia, 5. Aplikácia a 6. Interpretácia, – ktoré sú pokračovaním prvých troch kníh (len pripomínam ich názvy: 1. Východiská, 2. Kri­žovatky a 3. Úpadok).2

Úvodom oživím myšlienku o kľúčo­vom význame čínskeho práva pre celý Ďaleký východ, na ktorú autor upozornil v prvom zväz­ku a poukázali na ňu aj ďalší právni kompara­tisti: „Traduje sa, že Rím dobyl svet trikrát: raz prostredníctvom armády, po druhý raz nábo­ženstvom (kresťanstvo) a do tretice právom. Čína takisto trojnásobne dobyla východnú Áziu. Celý Východ bol pod vplyvom čínskeho vojenského myslenia, náboženstva (konfucián­stvo) a právneho systému. Tradičné čínske prá­vo je teda meradlom nielen čínskej, ale do značnej miery aj celej východoázijskej civilizá­cie.“3 Pozornému čitateľovi by nemal uniknúť ani dôvetok profesora Tomáška k tejto hlavnej myšlienke: „Od reforiem Meidži... Japonsko ovplyvňovalo vývoj práva na Ďalekom východe oveľa významnejšie ako Čína (s. 14).

Recepcia (4. kniha). Pre autora sú odrazo­vým mostíkom úvahy o koloniálnom dualizme (ako ho vnímal Viktor Knapp) vo vzťahu čín­skeho práva k ostatným východoázijským do­mácim systémom práva, resp. o práve vnese­nom do kolónie koloniálnou mocou vo vzťahu k domácemu právu.4 Tento kontext je súčasne východiskom pre tému transplantácie (v poní­maní Alana Watsona) a recepcie práva (o. i. por­tugalského práva v Macau, anglického práva v Hongkongu atď.), ktoré táto kniha pozorne analyzuje. Pôsobivé rozprávanie zaostruje na prelomový ústavný vývoj po skončení šógunátuv Japonsku (1868) – Ústavu japonského cisár­stva (Ústava Meidži vzniká aj na pozadí vzoru pruskej ústavy) z roku 1889 s osobitými črtami a následnými šiestimi zákonmi Meidži.5 Pred­metom autorovho záujmu je ďalej vývoj po podpísaní zmluvy o anexii Kórejského polostro­va v roku 1910 a následná etapa kórejského ko­loniálneho práva (do roku 1919), francúzske právo vo Vietname od roku 1884 (s. 37 a n.), dejstvá čínskej recepcie (prelomová Pekinská republika a Dočasná ústava 1912), Sunjatsenov Organický zákon 1927 ako základ ústavného usporiadania Čínskej republiky za Čankajška, Nankingská republika (1927 – 1937) s kodifiká­ciami rozhodujúcich právnych odvetví (šesť zá­konov Kuomintangu, z ktorých napokon bolo jedenásť – ale s prvým skutočným občianskym zákonníkom), medziobdobie od dočasnej ústa­v

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).