Úprava vzájomného vzťahu práva duševného vlastníctva a súťažného práva v slovenskom a českom právnom poriadku s dôrazom na oblasť zneužívania dominantného postavenia

Contribution deals with relationship between IPR´s and Competition Law in the legal order of both Slovak and Czech Republic. First part of the contribution deals with common questions related to mutual relationship between mentioned law disciplines. Second part aims to analyse the mutual relationship between IPR´s and Competition Law in Slovak legal order with main focus on abuse of dominant position as well as essential facility doctrine. The most significant case law of the Antimonopoly office of the Slovak Republic within this field are also being analysed within this part. Third part focuses on mutual relationship between IPR´s and Competition Law in Czech legal order, providing critical analyses of current stage of rules related to essential facility doctrine. The current stage of legal order is arousing question, whether the current legal position of owners of IP right according to Czech legal order is sufficient to protect their rights related to their ownership. Out of provided analyses is being seen, that Slovak as well as Czech legal order despite some problematic points are similar and fully harmonised with EU law. Fourth part aims to provide final conclusion and possible advices into the future, how the legal orders should deal with the interaction and relationship between both legal disciplines.

Na prvý pohľad sa vzťah práva duševného vlastníctva a hospodárskej súťaže aj v právnom poriadku SR vyznačuje permanentným konfliktom. Cieľom súťažného práva je ochrana súťaže viacerých podnikateľov na trhu, ktorý sa dosahuje minimalizáciou určitých výlučných práv. Práva duševného vlastníctva (ďalej ako "PDV") sú zásadne práva výlučné a nositelia tohto zákonného monopolu väčšinou slobodne rozhodujú o tom, či ich využitie povolia tretím osobám. Obe právne úpravy však sledujú spoločný cieľ, ich účelom je podpora inovácií, ekonomického rastu a v dôsledku toho zlepšenie blahobytu konečného spotrebiteľa.

Uvedený konflikt medzi oboma úpravami je ešte výraznejší v oblasti európskeho práva. V tejto oblasti je potrebné prekonávať nielen problém medzi výlučnosťou práva duševného vlastníctva a odstraňovaním výlučnosti v záujme voľnej hospodárskej súťaže, ale aj konflikt medzi cieľom prekonávania hraníc medzi členskými štátmi EÚ pri predaji tovarov či poskytovaní služieb na jednej strane a teritoriálnym obmedzením národných úprav práva duševného vlastníctva. Čl. 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ako "ZFEÚ")¹⁾ prikazuje zriadiť medzi členskými štátmi Európskej únie (ďalej ako "EÚ") vnútorný trh, čiže priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu. Práva na predmety duševného vlastníctva však v sebe obsahujú exkluzivitu, ktorá môže predstavovať pre oblasť voľného pohybu tovarov, služieb a kapitálu určité nebezpečenstvo, totiž monopol ich majiteľa udeliť územne obmedzený súhlas na využívanie predmetov týchto práv. V dôsledku toho sa právo duševného vlastníctva môže stať prostriedkom obmedzovania súťaže a prostriedkomna parceláciu trhu, ktorý v rámci EÚ obnovuje hranice medzi členskými štátmi. Aj napriek tejto teritorialite a nebezpečenstvu, ktoré z nej môže vyplývať, neexistuje ucelená úprava práva duševného vlastníctva v práve EÚ.²⁾

Vzťah súťažného práva a práva duševného vlastníctva sa riadi nasledujúcimi zásadami, ktoré sú platné tak z hľadiska európskeho práva, ako aj z pohľadu slovenskej právnej úpravy:

Platnú právnu úpravu proti nedovolenému obmedzovaniu hospodárskej súťaže v súčasnosti predstavuje zákon č.136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona č.465/2002 Z.z., zákona č.204/2004 Z.z., zákona č.68/2005 Z.z. a zákona 165/2009 Z.z., teda celkovo bol zákon štyrikrát novelizovaný, pričom doteraz posledná novela nadobudla účinnosť 1. júna 2009.

Na úvod je potrebné uviesť, že pri porovnaní slovenskej a českej úpravy, konkrétne tých ustanovení, z ktorých je možné identifikovať základné prvky a reguláciu vzťahu PDV a súťažného práva, je možné prísť k záveru, že právne úpravy oboch štátov sa uberali rovnakou cestou v snahe o harmonizáciu národného práva s európskym právom. Obe právne úpravy obsahujú relevantné ustanovenia týkajúce sa práv na predmety duševného vlastníctva, a predpokladajú tak možnosť zneužitia dominantného postavenia, ako aj uzavretia dohôd obmedzujúcich súťaž prostredníctvom výkonu práv na predmety duševného vlastníctva. Ako bude bližšie analyzované v nasledujúcich častiach práce, možno však badať odlišnosti v právnych úpravách a v spôsobe, akým slovenský a český zákonodarca pristupoval k úprave uvedeného vzťahu.

ZOHS vymedzuje pojem dominantné postavenie v § 8 ods. 1 ako postavenie, ktoré má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži alebo ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Uvedená formulácia vychádza z judikatúry Súdneho dvora EÚ (ďalej ako "SD EÚ"), kritérium ekonomickej sily, ako aj možné nezávislé správanie sa objavili už v rozhodnutí United Brands z roku 1978.⁶⁾

Slovenská právna úprava v ustanovení § 8 ods. 2 písmená a) až d) ZOHS uvádza príkladmý výpočet možných podôb zneužívania dominantného postavenia, ktorý je priamo prebratý z čl. 102 ZFEÚ. V oblasti európskeho práva upravuje postih zneužívania dominantného postavenia čl. 102 ZFEÚ. Do výpočtu možných podôb zneužívania dominantného postavenia patrí aj ďalšia praktika, kvalifikovaná rozhodovacou praxou Komisie a judikatúrou SD EÚ, ako aj rozhodovacou praxou Protimonopolného úradu SR ako zneužívanie dominantného postavenia, a to znemožnenie prístupu k unikátnemu zariadeniu.⁷⁾

Právo duševného vlastníctva je charakterizované monopolom oprávnených osôb na využívanie nehmotných statkov. Výlučné právo na predmet duševného vlastníctva však automaticky nezakladá pre jeho vlastníka dominantné postavenie. Uvedené práva sú síce výlučné práva, ale vďaka tomu ešte nepredstavujú hospodársky monopol, pretože výrobky nesúce tieto práva môžu byť v rámci súťaže prípadne nahradené inými výrobkami, takže dominantné postavenie nevznikne. Je potrebné na základe ekonomickej analýzy konkrétneho trhu vziať do úvahy postavenie výrobcov a distribútorov podobných tovarov, aby bolo možné zistiť, či podnik podozrivý zo zaujatia dominantného postavenia má dostatočnú moc, aby mohol brániť skutočnej súťaži na dôležitej časti trhu. Treba predovšetkým skúmať existenciu výrobcov podobných tovarov a ich pozíciu na trhu. Ak však určitý výrobok nahraditeľný nie je, vytvárajú práva duševného vlastníctva pre tento výrobok dominantné postavenie.

Dominantné postavenie v dôsledku práva na predmet duševného vlastníctva nezakladá samo osebe zneužitie dominantného postavenia. Ani samotný výkon práva duševného vlastníctva zásadne neznamená zneužitie dominantného postavenia, a to ani v situácii, keď ide o výkon už dominantným podnikom na trhu. Podstata práva duševného vlastníctva spočíva vo výlučnom práve, udelenom zákonom, zakázať výrobu a predaj tovarov neautorizovanými tretími osobami, preto možno hovoriť o zneužití dominantného postavenia až vtedy, ak to odôvodňujú ďalšie okolnosti. O zneužitie dominantného postavenia pôjde až vtedy, ak výkon práva duševného vlastníctva slúži ako prostriedok na to, aby bolo dominantné postavenie zachované alebo posilňované.

V európskom súťažnom práve, ani v slovenskom právnom poriadku nie je zneužitie práv na nehmotné statky definované ako osobitná skutková podstata zneužívania dominantného postavenia. Jednotlivými druhmi zneužitia dominantného postavenia vo vzťahu k právam duševného vlastníctva sú napr. odmietnutie licencie tretej osobe, získanie výlučnej licencie posilňujúcej dominanciu či zneužívanie prístupu k unikátnemu zariadeniu. V ďalšom texte bude predmetom podrobnejšej analýzy práve posledne uvedená skutková podstata, a to zneužívanie prístupu k unikátnemu zariadeniu.

Pokiaľ ide o vymedzenie úpravy zneužívania dominantného postavenia v slovenskom ZOHS je základom právnej úpravy ustanovenie § 8 a § 8a ZOHS. § 8 vymedzuje základné pojmy, generálnu klauzulu a demonštratívny výpočet jednotlivých foriem zneužitia dominantného postavenia, § 8a následne možnosť ukončiť konanie vydaním rozhodnutia o uložení záväzkov. Pre vymedzenie vzájomného vzťahu súťažného práva a PDV v oblasti zneužívania dominantného postavenia sú konkrétne podstatné ustanovenia § 8 ods. 3 až ods. 5 ZOHS. V zmysle uvedených ustanovení: